Idem vás provokovať. Síce minuloročná dovolenka, ale na provokáciu osadenstva úplne stačí.
Chcel som byť in, že nepôjdem na dovolenku cestovkou all intensive priberať, ale som sa dozvedel, že Barcelona je preceňovaná ako novovznikajúca strana Pellegriniho. Už s tým nič neurobím, už som tam bol. Tak tu máte cestopis.
Zrodila sa myšlienka
Nápad to bol kamarátov, alebo jeho manželky, lebo ako vieme, ženy vymýšľajú, chlapi to financujú. Jediný problém s nápadom bol, že chceli ísť v júni, čo nebolo odporúčané puberťákovou školou, aby chýbali pred koncoročnými testmi. Tak sme to zavrhli. Potom prišla manželka s tým, že jeden jej klient má v Barcelone byt a keď tam akurát nie je, tak by sme to mohli využiť. Dohodli sa na termíne (na júl), nakúpil som letenky a tešil som sa na dovolenku. V Barcelone som bol pred 20 rokmi na jednodňovom fakultatívnom výlete, keď sme ako nízkonákladoví študenti boli na dovolenke v Calelle. Autobusom. Našťastie s klimatizáciou. Vtedy to tak vyzeralo, že delegátka podľa odporúčaní cestovky odrapotala kadenciou amerického rapera alebo Reii, čo by sa patrilo vedieť o mieste, kde sme, vystúpili sme, automatom na film nafotili a o 15 minút išli ďalej.
Po minuloročných skúsenostiach s Ryanairom, keď nás nechali v Ríme, sme radšej presedlali na Vueling. Ten lieta z Viedne na El Prat, ktorý bol vzdušnou čiarou 5 km od nášho ubytovania.
V Barcelone bolo krásne, teplota pod 30 stupňov. Pred dvoma týždňami, keď u nás sme už mali skoro 35 stupňov, tam ešte prsalo a bolo 15 stupňov. Keby som chcel zimu, tak ide do Nórska, ale nechcem, tak sa stále vyberieme smerom na juh.
Ubytovanie
Krásny 5 izbový byt, z toho sme mohli využívať 4 izby. Tri bytovky mali spoločnú záhradu, ktorá bola pekne udržiavaná, kosená, polievaná a raz za čas pozbierali aj ihličie, čo padalo z tých cédrov (alebo čo to bolo), ktoré boli tam vysadené. A aby som nezabudol na to najdôležitejšie - bazén. Perfektná čistá voda, teplota akurát, ľudí minimum.
Čo sa týka samotného ubytovania, tak výbava bola ako sa patrí na byt a mohli sme používať všetko. Majiteľ nám nechal aj motorku, keby sme chceli skočiť na nákupy a 4 bicykle. Pred nami boli tam tiež obchodní partneri z Polska, ale nakúpili toľko piva, že nestihli spotrebovať (boli to vôbec poliaci?). Tak sme sa obetovali.
Najlepšie na celom ubytovaní bola obrovská terasa, kde sme si sadli a raňajkovali, obedovali alebo večerali s výhľadom na more, ktoré bolo o dve ulice ďalej a za bzučania lietadiel nad hlavami každé tri minúty
Strava
Keďže to nebol all intensiv, tak sme si varili sami, skočili na sushi alebo väčšinou len suchá strava z obchodu, ktorý bol asi kilometer. Prvý nákup bol obrovský (vrátane tých dvoch 8 litrových bandasiek vody, ktoré niesol puberťák). Rôzne miestne špeciality, chorizo, syry, šunky, rybacie špecility, sangria… Zaujímavé bolo, že z paradajok mali vyše 10 druhov - rôzne tvary, veľkosti a farby, ale uhorky mali len mrňavé, vyschnuté, vráskavé. Miestne single si tam bez poriadneho dilda z aliexpresu neužijú.
Neskôr sme zistili, že hneď za rohom je perfektná pekáreň a oproti pekárne večierka, kde sa dá kúpiť voda a puberťák nemusel mať viackrát „ruky ako slíže“ z nosenia vody.
Čumím ako puk
Pôvodný plán bol, že polka výletu bude lážo plážo a polka urban turizmo. Trošku sme to potom upravili v prospech ničnerobenia a vylyhovania pri bazéne.. Do centra Barcelony nám odchádzal autobus priamo spred bytovky. Lepšie to už ani nemohlo byť. Ešte na letisku sme si kúpili kartu na MHD na 10 jázd, aby to bolo lacnejšie. V autobuse som sa cítil ako doma, tiež to išlo hodinu v zápche, kým sme došli na Plaça de Catalunya. Pomotali sme sa po okolí, našli si Mekáč pre dcéru (na každom rohu) a dačo pre nás a vybrali sme sa smerom Sagrada Família. Lístok do Sagrady som si kúpil našťastie už doma na presný čas aj s výstupom do veže, už sa len tam dostať (kolegyňa si nekúpila lístok a nedostala sa dovnútra). Najprv sme išli pomaly, obdivovali sme zvláštne domy, čo Gaudi videl ako nočné mory vo svojich snoch a potom ich postavil ako vizualizáciu. Potom sme pridali do kroku, lebo síce navigácia ukazovala že v pohode to zvládneme, ale rozdiel oproti navigácie bol v tom, že navigácia ukazuje cestu rovno po ulici. Ľudia v meste chodia väčšinou na chodníkoch (aj na bajku a kolobežke), ale Barcelona je taká špecifická, že každých 50 metrov je križovatka so zaobleným rohom domu (ako na záhorí) a semaforom, ktorý zdržuje.
Sagradu Familiu som videl pred 20 rokmi z diaľky. Bola viac rozostavaná ako Nemocnica Rázsochy a to už ju stavali vyše 100 rokov. Tých ďalších 20 rokov je prospelo a už sa dá aj vojsť. Fotograf by mal orgazmus z tých svetelných orgií, ktoré sa tam podarilo vytvoriť. Ja som mal len mobil, lebo sa mi nechcelo vláčiť zrkadlovku. Vyliezli sme do veží v starej časti. Podľa wiki tam má byť 18 veží. Z celkového počtu osemnásť, dvanásť reprezentuje apoštolov, štyri evanjelistov, Pannu Máriu a stredová najväčšia Ježiša Krista. Minimálne výhľad je krásny na tú časť, ktorú akurát vidieť z tej strany. Zvláštna architektúry Barcelony, ktorá pripomína šachovnicu, ktorá je preťatá aj po uhlopriečkach niektorých kociek z hora vyzerá naozaj zaujímavo.
Potom sme si dali zmrzku a že ideme radšej metrom na Plaça de Catalunya. Akurát sme zišli dole a došlo metro. Nastúpili sme a chcem odložiť lístok do peňaženky. Šahnem do vrecka, ale v mojom vrecku už dakto drží moju peňaženku. Trošku som pritlačil, ruka uvoľnila moju peňaženku a mohol som sa otočiť. Za mnou skupina dobre oblečených Los Banditos, ktorá sa vybrala na tour de pickpocking. Manželka si sadla s malou, tak jej kričím, že nech si dáva pozor, máme tu kamarátov s lepkavou rukou. Ona už mala tiež roztiahnutý zips na kabelke, ale ďalej sa nedostali. Slušná práca sa necelých 30 sekúnd. Keďže som vedel, že niektorí tu prevádzkujú takúto živnosť, tak som v peňaženke nechal len asi 50 eur, kreditku a občianku. Pas a druhú kartu som nechal na izbe pre prípad stretu s takouto formou obživy. Vraj polícia s tým veľmi neláme hlavu a nie je zriedkavé ani to, že cez deň na ulici príde dakto k telefonujúcemu, prijebe a kým sa spamätá, tak už nemá mobil. Horšie je to s krádežou cestovných dokladov, lebo veľvyslanectvo až v Madride.
My sme sa tešili, že sme prežili stret s nimi bez ujmy na majetku a zdraví. Večer sme sa ešte hodili do bazénu, dali si večeru a zapili to sangriou.
