Priznajte sa, vy mrochty lenivé... Čo ste robili posledný augustový víkend? Koľkí z vás boli na Sliači a podporili slovenskú leteckú kultúru? Ja som bola a tu je „reportáž“.
Sliač, 30. august 2015, pocitová teplota vzduchu asi 45 stupňov.
Organizácia
Treba povedať, že na naše pomery bola organizácia viac než slušná. Na ceste z Bratislavy do rodnej hrude na strednom Slovensku som videla, a to priamo na diaľnici, dve tabule odkazujúce na cestu za SIAF 2015. Už to ma prekvapilo, a tak nejak som tušila, že Letecké dni na Sliači nebudú žiadny fail. Po príchode nás čakali veľké parkovacie plochy. Ak máte šťastie a bývate východne od Sliaču, dostali ste sa na parkovisko asi o polhodinu chôdze bližšie k letisku. Bratislava nech si parkuje za dedinou a dopraví sa preplnenou kyvadlovou. Takto to aspoň bolo minulý rok.
Po príchode na letisko ma oblial horúci pot, keď som zbadala šóru na lístky. Klasická davová psychóza. Niekto vpredu si myslel, že aj keď tam je 13 stánkov na predaj lístkov, bude dobrý nápad čakať, tak čakali všetci, neviem na čo. Takže pri letisku bola mega rada a pri jednotlivých stánkoch také malé zástupy asi o 4 ľuďoch. Toto keď zočil môj orlí zrak, bez dlhého váhania som predbehla 50 metrov ľudí a lístky boli kúpené za pol minúty.
Cena lístku: 13 € na dospelú osobu. Prerátané na naše: asi pol fľaše Prosecca v Primi alebo radšej 11 malých Bernardov 11° v Bernardovi pri lýceu.
Program
Program v sobotu a v nedeľu bol viac-menej rovnaký, takže naozaj netreba chodiť na dva dni a kempovať v blízkosti letiska. Videli sme veľa lietadiel, stíhačiek*, asi 5 parašutistov, vrtuľník, vrtuľník, čo polieva lúku vodou a iné. Program bol taký nabitý, že to nestíhali ani moderovať, a tak sa bežne stalo, že si lietali lietadla nad našimi hlavami a vlastne sme nevedeli, či je to show alebo pristáva charter s dovolenkármi.
*Stíhacie lietadlo, ľudovo stíhačka, je druh vojenského lietadla, ktoré je určené primárne pre boj proti iným lietadlám. Posádku tvorí väčšinou jeden pilot, zriedkavejšie dvaja. Stíhacie lietadlá sú zväčša menšie, rýchlejšie a obratnejšie ako väčšina ostatných vojenských lietadiel, mávajú lepší pomer ťahu/výkonu k hmotnosti. Ich vývoj bol reakciou na rastúce používanie lietadiel, vzducholodí a balónov na prieskum, pozorovanie a útoky na pozemné ciele počas prvej svetovej vojny. Toľko wikipédia.
Impozantné, ako každý rok, bolo vystúpenie talianskych Frecce Tricolori, čo je desať lietadiel vrátane jedného sólistu a tieto lietajú synchronizovane a občas vypúšťajú biely alebo farebný dym. Farebný je vo farbách talianskej vlajky. Vyzerá to veľmi pekne a pobaví aj taliansky komentátor, ktorý celú show moderuje v slovenčine. Kultovou sa stane jeho veta: „Počíííítajteeee so mnooooou.....“ , kedy vás vyzýva, aby ste s ním rátali počet otočiek stíhačky. Samozrejme nemohlo chýbať srdce nakreslené na oblohe z dymu, ktoré stíhačky vypúšťali. Takýto neoriginálny hajlajt použili viacerí akrobati. Výnimkou však boli Očovskí bačovia, piloti vetroňov. Odpoveď na otázku, či každý očovský bača musí byť pôvodom z Očovej, som sa nedozvedela. Vystúpenie bačov bolo veľmi príjemné, konečne vás neohlučoval motor stíhačiek. Chvíľu sa pokrútili na oblohe, avšak zakrátko doplachtili na zem. Vetrone vraj na lietanie využívajú vzostupné prúdy teplého vzduchu. Vzduch bol teplý až až, ale vzostupné prúdy v nedeľu asi neboli, či ako.
Výborný bol tiež Zoltán Veres. Neskôr som sa dozvedela, že ide o veľmi zvučné meno v leteckých akrobatických kruhoch. Tento legendárny maďarský pilot ukázal divákom viaceré akrobatické kúsky a tiež kadečo kreslil na oblohu. Myslím, že aj srdce. Či tento nie?
Lietadlá
Na Sliači ste mohli vidieť statické či dynamické ukážky napr. týchto lietadiel:
MIG-29AS, Mig 29 Fulcrum, Avia B33, P-51 D Mustang, Viper SD4 či JAS 39D Gripen a iné. Americký bombardér B-52 na poslednú chvíľu zrušil svoju účasť na SIAF 2015. Neviem síce, ako bombardér môže zrušiť svoju účasť, ale pri týchto Američanoch už človek nikdy nevie. Asi dostal menzes.
Piloti
Budem sa opakovať a nižšie to tiež zopakujem, bolo fakt teplo. Ženy v podprsenkách, muži bez tričiek. A potom pár indivíduí, ktorí sa celý deň potulovali po letisku v zelených, modrých či maskáčových overaloch a zimných bagandžiach. Boli to piloti, ktorí pre slávu a uznanie a pár fotografií s fanúšikmi urobia čokoľvek. No a čo, že im musí byť teplejšie ako v autobuse 31 asi tri týždne dozadu. Cez ten obleček ten pot aj tak nepresiakne. A vlastne, oni jediní mali právo na tieň, ktorý im bol dopriaty pod krídlami ich lietadiel. Všetci vyzerali ako Tom Krujs z Top gun-u a všetci mali rovnaké okuliare, také, čo nosil aj Krujs v tom filme. Dalo sa s nimi aj odfotiť. Myslím s pilotmi. Na okuliare im nesiahajte.
Americkí piloti oddychujú v tieni počas statickej ukážky stíhačky F-15C.
Gastro
Letecké dni na Sliači nie sú žiadna Pohoda ani Grejp. Nemohli ste si tu kúpiť hipsterské jedlo. Najviac hipterisch bol asi skalický trdelník a cukrová vata. Zato tu bolo asi 50 stánkov s langošmi, cigánskou, kukuricou, klobásami. Nechýbalo pivo a šofokola. Na každom kroku stánok s nanukmi. Okrem toho dve cisterny s pitnou studenou vodou. Žiadne dlhé čakacie lehoty. Proste paráda.
Teplo
Bolo teplo ako v pekle a na letisku sa proste neskryjete. Mala som utkvelú predstavu, že v hangároch bude príjemný chládok, ale opak bol pravdou. Metre štvorcové tieňa v celkom komplexe by ste narátali na prstoch jednej laby leňochoda. A hoci som ráno pred odchodom na letisku ofrflala dáždnik, ktorý sme so sebou mali vláčiť, neskôr som ho ocenila a tvorcu nápadu pochválila. Rovnako som frflala, že načo sú nám tri litre vody. Odpovedala som si sama hneď po príchode na letisko, lebo prvý liter padol za obeť do 5 minút od zaparkovania.
Toi Toi
Keďže som mala strach z dehydratácie, pila som celý deň ako divá. A to aj napriek tomu, že mám psychické aj fyzické potiaže vyprázdňovať sa v prírode, na festivaloch a akýchkoľvek iných masových podujatiach. Ženy to majú zložitejšie, ak nelyžujú, poloha na lyžiara im bude robiť problém. Ale mužom tiež na Sliači nebolo dopriate. Letisko je proste jedna veľká plocha, stromy ani kríky tu nehľadajte. Za to tu organizátori postavili skutočne obdivuhodný počet TOI TOI záchodov. Po dvoch litroch vody som sa odhodlala. A neverila som vlastným očiam. Teda očiam som verila, hlavne keď môj pohľad padol najskôr na dno záchoda. Avšak neuveriteľná čistota a neutrálny odór v celej búdke ma upokojili. Žiadny Trainspotting.
Zhrnutie
Bohové to bolo, ale keby nebolo tak teplo. Najväčším zážitkom sa tak pre mňa stal Hasičšký zbor z Vlkanovej, ktorý celý deň polieval ľudí vodou. Urobila som si fotku s pilotmi a videla toľko lietadiel na jednom mieste, ako ešte nikdy. A tiež už nemám strach z TOI TOI.
Udeľujem 8 leteckých nášiviek alias domoveniek z 10.
Jednu za program
Jednu za parkovanie
Jednu za catering
Jednu za srdcia na oblohe
Jednu za záchody
Jednu za pilotov
Dve za hasičov z Vlkanovej
