Disclaimer na začiatok: som žena, pacifistka, verím, že konflikty treba riešiť nenásilne a strieľačky ma nebavia. Napriek tomu som novú knihu Tibora Šišku zhltla s veľkou radosťou.

Tibor alebo Thibir, ako ho tu všetci poznáme, napísal knihu. To by vás nemalo prekvapiť, ak si spomínate na odozvu na jeho článočky. Táto kniha okrem fascinujúcich vojnových príbehov obsahuje aj kopu vtipných poznámok pod čiarou, fiktívnych frajerských hlášok protagonistov, dialógov, ktoré síce neprebehli, ale mohli by, skutočných faktov a neskutočnú atmosféru. Chcete dôkaz?

Počas evakuácie sa zvykol preháňať popri ustupujúcich Britoch na motorke, na pravej strane zavesený luk, na ľavej meč, šípy, a na prednom svetle narazená trochu pokrčená nemecká dôstojnícka brigadírka. Raz ho zastavil jeho známy z akadémie. Jack nezáväzne prehodil:

„Ahoj, Clark, máš niečo na pitie?“

„Sorry, Jack, len vodu. Počuj, prečo máš celý ksicht od krvi?“

„Ále, vtipná historka. Dostale sme sa do guľometnej paľby. Chlapi na mňa kričali, že mám bežať preč, ale poznáš to.“

„Nie, nepoznám.“

„Džentlmen nikdy neuteká, iba kráča. Tak ma škrabli na krku, je tam toho.“

Prirátajte si výstižné ilustrácie Juraja Gašperca a ste tam, kde ste chceli byť. V hollywoodskom akčňáku, akurát, že tento sa fakt odohral, hoci by ste to možno na prvé prečítanie ani neuverili.

Napríklad vedeli ste, že po Filipínach sa ešte cca 30 rokov po skončení druhej svetovej potuloval japonský vojak, ktorý neveril, že už je dávno po vojne?

Američania o dva mesiace ostrov dobyli. Onodovu jednotku rozprášili. On sa s tromi poslednými spolubojovníkmi schoval do hôr a pokračoval v gerilovom boji. Vojna sa medzitým skončila. Onoda v džungli nemal pokrytie ani len 3G sieťou, takže si neočekoval na fejsbúčiku, že japonský cisár si zmenil status na zatómkovaný. Proste sa nemal ako o konci vojny dozvedieť. Teda, nemal ako nemal.

Američania to zvestovali v letákoch, ktoré zhadzovali z lietadiel. Onodu zaškolili aj do tajov propagandistickej práce. Vedel, že západný imperialistický papier znesie všetko, rovnako ako východný imperialistický. Preto veril iba letákom, ktoré sám vytlačil.

Kto by to bol povedal, že Japonci môžu byť takýto švihnutí. Napríklad ja určite.

Celá kniha sa hemží rôznymi obskúrnymi postavičkami vojnových dejín, ani len nechcem vedieť, odkiaľ ich autor vyňúral. Na jednej strane žasnete nad ich odvahou a zručnosťami, na druhej sa na nich pochechtávate.

Takýmto novoobjaveným diamantom československých dejín je aj generál Šnejdárek. Pomerne zblízka sa tu s ním zoznámite vo viacerých kapitolách, ale podľa mňa najvýstižnejšie to popísal sám generál v knihe, z ktorej Thibir cituje:

Byl jsem požádán, abych napsal něco o sobě. Snad se mnohé, co jsem tedy napsal, bude zdát neskromné. Ale žádná pomoc. Chtěl jsem se držet co nejblíže pravdy.

Jeho dobrodružný život je naozaj ťažko uveriť, ale kto sme my, aby sme sa hádali s mŕtvym vojakom, že. Tak si to len stačí užiť, garantujem vám, že zoznámenie s týmto pánom neoľutujete.

Byť bojovníkom sa teda aj mne ako pacifistke zdá byť celkom úžasné. Súdiac len podľa tejto knihy, je to asi aj dosť sranda. Ak by som si zarábala lacnou reklamou, tak by som vám tu teraz napísala, že tieto príbehy sú viac ako kniha. Viac ako strieľačky. Alebo minimálne viac ako vojna. Našťastie sa živím drahou reklamou, takže namiesto toho som spísala túto recenziu, aby som vás presvedčila, že ich potrebujete mať doma.

Lebo čítať tieto bojové storky je úžasné.