“Počuj, ja tam nechcem ísť.”

“Já taky ne, ale volal jsem s Vladkou a říkala, že musíme dojít.”

“To vážne sa z toho nedalo vykecať?”

“Ne, mne jebne.”

“Tak ešte musíme kúpiť basu piva, ktoré má Estragon rád, Vladka hovorila, že to máme zobrať namiesto darčeka k narodeninám. Mám kúpiť aj víno?”

“Ne, vždyť je to oslava narozenin, tam budou mít alkohol.”

“OK.”

 

Pepan zaparkoval auto pred domom ich českých známych v bohabojnom Sliedrechte. Bol piatok večer a spolu s Menkib boli pozvaní na oslavu narodenín Estragona, ktorý sa zhodou okolností narodil v ten istý deň ako ona. Tá svoje narodeniny ale neoslavovala, len sa už pred týždňom sľúbili dostaviť na oslavu Estragonových narodenín a dostali aj exkluzívnu možnosť u nich prespať. Keďže poznali kruh ich známych, s trošku stiahnutým žalúdkom zamierili k dverám domu. S trochou šťastia sa čo najrýchlejšie ožerú a bude sa to dať prežiť. S basou piva a úsmevmi číslo 5 sa nechali uviesť do domu.

Oslava sa konala v obývačke. Tam už čakali ostatní hostia. Oslava nebola ničím rušená. Nehrala žiadna hudba a bolo počuť len tikot hodín na stene. Zo stola sa skotúľal špendlík a s rachotom spadol na zem. V kúte zacvrlikal svrček.

“Goedenavond alemaal!” Pozdravili a predstavili sa Pepan s Menkib. Každému podali ruku -  začnúc sedemročným chlapcom, pokračujúc jeho osemročným bratom, pričom len na chvíľu museli odložiť smartfóny, ďalej ich rodičom, ich pastorovi, ďalšiemu bohabojnému páru v Kristu, a zakončili to dve susedky vo veku sto a stopäť rokov. Nasledovali gratulácie a slávnostné odovzdanie basy Estragonovi.

“Tak,” vyhlásil Estragon nadšene, “konečně dorazil alkohol!” Menkib prestrašene pozrela na Pepana a ten sa na ňu tiež zdesene pozrel. Toto bude ťažšie, ako si mysleli.  

Namierili si to k Tonovi a Marianne, holandskému páru, ktorý už poznali a dalo sa s nimi dobre baviť. Po kúsku torty sa každý mohol občerstviť špecialitami, ktoré si Estragon doviezol z Česka. Pepan si preventívne sadol priamo k base a úzkostlivo ju strážil. Snažil sa piť čo najrýchlejšie a nemal problém sa sám obslúžiť. Vladka bola veľmi dobre oboznámená s Menkibinou závislosťou na víne, ale dnes sa rozhodla dať jej dobre mienenú lekciu. Ako hostiteľka bola sviatočne oblečená a nezabudla podotknúť, že všetko vyprala a upratala. Z jej pohľadu sa dala vyčítať výstraha, že Menkibino buranské správanie nebude tolerované. Menkib zacítila, ako sa jej od análneho otvoru až po čapík v ústach ako tetiva naplo pomyselné pravítko a slušne v pravom uhle si sadla na jedno voľné miesto na sedačke a položila si ruky do lona.

Po dvoch hodinách začala rozmýšľať o únikových stratégiách. Mohla by sa ešte ospravedlniť, keďže na oslave strávila už akceptovateľný počet hodín, ale už bolo po deviatej a alcohol sa aj tak nikde nedal zohnať. Nesmelo zapípala: “Bude dosť toho vína?” Vladka ju uistila, že má ešte fľašu červeného a bieleho. “No dobre, ale čo budeš piť ty a ostatní hostia??” chcela odvetiť, ale zahryzla si do pery. Čas pre ňu ešte nikdy neplynul tak pomaly.

O desiatej odišli poslední hostia a hneď ako sa za nimi zabuchli dvere, Menkib zvolala: “Konečne sa môžeme odviazať!” Vladka sa len zo slušnosti uchechtla.

Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕń, zvoní zvonček pri vchodových dverách.

Srdečne privítali rodinu Amišov, oneskorených gratulantov. Pán Amiš, pani Amišová a ich štyri pozitívne prekvapujúco slušne vychované ratolesti vo veku 6, 4, 2 a 0. Každý dostal jeden kúsok torty a snažil sa nepočúvať roztržku pani domácej a pána oslávenca o tom, kto má ísť uvariť ďalšie klobásky. Pán Amiš si poprosí pivo, pani Amišová pohár vína. O pol hodiny neskôr sa pán Amiš konečne dočkal svojho piva. Menkib a Pepanovi sa stretnú pohľady a keď sa nik nepozerá, Pepan len neveriacky pokrúti hlavou. V Pepanovi nastala totálna rezignácia na danú situáciu a odišiel sa hrať s bábätkom. Pri jedálnom stole mu demonštroval dekonštrukciu matriošiek a ich opätovné skladanie. Aspoň niekto sa bavil.

Víno pomaly dochádzalo a Menkib odišla za Vladkou do kuchyne.

“Toho vína asi bude málo,” hovorí Menkib.

“Já myslela, že víno doneseš ty!” vytkne jej Vladka.

Menkib sa neveriacky vrátila naspäť do obývačky. Pán Amiš práve rozprával príhodu o tom, že videl na A15-tke nehodu a nejaká žena sedela v aute, ale už sa pri nich niekto pristavil, takže išiel ďalej. Pani Amišová sa pyšne pozrela na svojho správne potentného manžela a povedala: “No jasné, že si si všimol, keď to bola žena!” A huncútsky naňho žmurkla.

O dvanástej sa rodina Amišov odobrala domov. Menkib bola unavená viac ako na jej prvej brigáde v Drevomaxe, kde celý deň prekladala šesťmetrové dubové klady. Na tvári má svalovicu od úsmevu. Skončil sa tento malý nazaretský zázrak, kde Ježiš Estragon napojil 10 ľudí jednou basou piva (25 centilitrové Jupilery) a troma fľašami vína.

Menkib a Pepan zaľahli na matrace na zemi, lebo Estragon napriek tomu, že má peňazí dosť, za štyri roky nebol schopný kúpiť posteľ pre hostí, a začali sa ujebávať.