Keď si v marci vyhral voľby, bolo to ako keď človeku vytiahnu močový kameň, no popritom objavia mŕtve dvojča zrastené s obličkou. Na jednej strane síce dôjde k úľave, no zároveň sa ti skrivia ústa hrôzou. Inak povedané, očakávania neboli priveľké. Kam sme sa teda dopracovali po 9 mesiacoch?

Najprv to dobré

Dostať do rúk krajinu v stave nastupujúcej globálnej pandémie je nezávidenia hodné. Ešte si ani nestihol zo zásuvky vypratať Blahove menštruačné tampóny a nastreľovacie fúzy Dobroslava Trnku, a už sa musíš boriť so štátnymi rezervami prázdnymi ako Mazurekova knižnica. Okrem rezerv však postupom času zaplníš aj väzenské cely a nebyť koronavírusu, celé toto tvoje dobrodružstvo mohlo mať v tejto chvíli príjemnú príchuť spáleného norkového kožuchu bývalej štátnej tajomníčky. Že ľudia ako Kováčik, Bödör, Gašpar alebo Haščák raňajkujú namiesto hľuzovkovej pasty so zlatou posýpkou drožďovú nátierku s dvoma pazušnými chlpmi od kuchárky, to musí v kútiku duše potešiť hádam aj pápeža. Za boj proti smeráckej mafii teda udeľujeme jednotku a čestný certifikát, s ktorým si môžeš akurát tak vytrieť riť.

Potom to medzi

Áno, tvoj strmý pád na dno začal atómovou bombou a slovenským národným povstaním v jednom: celoplošné testovanie je dnes tak sprofanovaný názov, že ma irituje viac ako slovo sprofanovaný. Celé to pritom vzniklo zrejme tak, že si tento svoj plán predstavil najskôr Angele Merkelovej, ktorá ho slovne ohodnotila ako zaujímavý. Rovnakým výrazom reagujem na to, keď sa moje dieťa rozhodne kresliť vlhkým šušňom, no to ešte automaticky neznamená, že mám doma nového Banksyho, všakže? A tak sme sa všetci spoločne realizovali na najväčšej operácii od čias nadvihnutia očných viečok Zdeny Studenkovej len preto, aby ti mohol zavolať Tony Blair.

Možno by však nebolo na škodu pripomenúť si, čo tomu všetkému predchádzalo. Počas prvej vlny sa ľudia báli vyniesť aj smeti a tak sme sa v lete „mohli trochu nadýchnuť slobody“ – mimochodom, už len za tieto tvoje básnické piruety, ktorými koreníš svoj infantilný prejav, by si sa mal raz zobudiť so Záborskej hlavou v posteli. A že sme sa veru nadýchli a ty si sa nadýchol spolu s nami. Akurát si zabudol vydýchnuť a odvtedy praskáš od jedu. Tuto potešiť nevestičky, tamto poštekliť rozparky kardinálov, hentam si vytrieť riť s odborníkmi a opatrenia meniť podľa pravidiel grafikonu mestskej hromadnej dopravy v Džibutsku.

A teraz to najhoršie

Ono to naozaj pôsobí tak, že to honenie ega s vykrútením krku hnusobe vďaka nápadu, ktorý nemal nikto iný na svete, je len tvoja snaha dostať sa do učebníc na úroveň Martina Luthera Kinga. Ty máš tiež svoj sen a v rámci jeho plnenia si schopný zrejme čohokoľvek. Ráno sa vozíš na ministrovi školstva, na olovrant si otieraš pysk o členov krízového štábu, poobede si nepriamo odpľuješ na prezidentku a keď ti je večer zle už aj zo seba samého, hodíš dve tyčky Sulíkovi rovno za golier.

Černoch ti nevadí, cigána nepustíš. Ja nemôžem ísť na návštevu do pôrodnice, chorí ľudia umierajú opustení a bezbranní, rodina nemá šancu povedať blízkemu posledné „nazdar a tu mi to podpíš“ a za predsedom tvojho parlamentu chodia do nemocnice všakovaké kurvy rokovať o generálnom prokurátorovi alebo priháňať páku. Vtedy sa statusy nevypisujú. Vtedy sa nehovorí o hrdzavých dýkach pod slnečníkmi. Keby toto spravil pred rokmi napríklad Richter, na druhý deň by si pod jeho oknom vibrátorom rozrezal živé prasa.

Topánky, v ktorých sa snažíš kráčať, sú skrátka priveľké. Čím viac v nich šmatleš, tým horší je výsledný dojem. Vykašli sa na to. Zober si svoje deravé conversy a choď už do riti.

Ozaj, kde je Mária Šofranko, keď ju národ potrebuje?