V máji asi naozaj všetci myslia len na lásku, pretože je to mesiac, v ktorom sa dokopy nič nestalo. Zo samej lásky k mieru skončila druhá svetová vojna, a to je jediná veľká májová udalosť, ak teda nerátame narodenie jednej exčašníčky-expodpredsedníčky a jedného sudcu-párnokopytníka bez štipky súdnosti, ktorého meno sa nevyslovuje, pretože DM chce určite zostať poslednou ustanovizňou, ktorá mu ešte neplatila 100 000 Euro nemajetkovej ujmy.

Hudbu sa tento týždeň naozaj neoplatí ani spomínať. Narodil sa Bono, Enrique Iglesias, Adele a Braňo  Mojsej. Všetko najlepšie!

V roku 1929 sa narodila Audrey Hepburn, dokonalá dáma v skutočnom živote, jednoduchá radodajka v Raňajkách u Tiffanyho. Táto mimoriadne inteligentná herečka bola stelesnením krásy a skutočnej charity. Keď ju však porovnáte s jej rovesníčkou, prostitútkou Marilyn Monroe, tak vám vyjde, že Audrey je oveľa menej známa, žiadny pošuk si po nej nedal umelecké meno a hlavne po nej zostalo minimum motivačných citátov. Pred 23 romi zomrela Marlene Dietrich, amatérska botanička neustále hľadajúca nejaké kvety, v roku 1943 sa narodil Michael Palin z Monty Python a keby som si mohol vybrať úplne hocijaké zamestnanie, asi by som chcel byť David Attenborough (nar. 8.5.1926), cestovať po všetkých možných biotopoch, pozorovať život v jeho najdivnejších formách a namiesto toho, aby som za to platil, ešte by som zarobil.

Tento týždeň zomierali politici. V roku 1821 nezvládol Svätú Helenu jeden krpatý Korzičan trpiaci napoleonským komplexom, ktorý svetu ukázal, že vyhrať sa dá všade, len nie v tom posratom Rusku, kde miestnu zimu prežijú iba domáci poriadne naložení v kryoprotektívnych kvapalinách. Takže milí rusofili, vôbec to nie je o širokej ruskej duši, ktorá cudzie nechce, a svoje si nedá a bude bojovať do posledného dychu. Rusi chvalabohu a niekedy aj žiaľbohu žijú v krajine, kde nikto iný žiť nevie a ani nechce. Tri dni pred svojimi 88. narodeninami zomrel Josip Broz Tito, doživotný prezident Juhoslávie, ktorý ako jediný komanč mohol ukazovať prostredník Stalinovi, keďže Juhosláviu od Nemcov oslobodil vlastnou hlavou. 4.5.1919 sa hodil o zem francúzsky hvezdár Milan Rastislav Štefánik a tým položil základný kameň bratislavského letiska. Povráva sa, že jeho lietadlo osobne zostrelil Beneš a Slota má dokonca videozáznam, ako ho polomŕtveho na zemi ešte vyplieskal šabľou tatíček Masaryk a hneď na to ho s hurónskym čechúňskym rehotom na svojom koni zadupal do zeme.

6.5.1937 Nemci a s nimi celý svet pochopili, že s čerty a vodíkom nejsou žerty. Cestujúci preferujúci hipsterské formy dopravy uhoreli vo vzducholodi Hindenburg v New Jersey pri najväčšej zaznamenanej syntéze vody priamo z kyslíka a vodíka. Od havárie lietajúceho Titanicu to išlo so vzducholoďami a s Nemeckom dolu vodou (alebo dolu vodíkom). V roku 1904 parná lokomotíva City of Truro zaznamenala rýchlostný rekord 160 km/h. Ešte raz chcem dať do pozornosti slová „parná“ a „1904“. Som nesmierne šťastný, že žijem v krajine, kde nám trvalo len o niečo viac ako sto rokov po tomto experimentálnom stroji z inej galaxie dopracovať sa k cestovaniu rovnakou rýchlosťou aspoň na pár kilometroch. A niektorí to dokonca majú zadarmo!

V roku 1856 sa narodil Sigmund Freud, viedenský gaučový povaľač s oidipovským komplexom, vidiaci falický symbol aj dymiacom komíne. Veď načo by kto staval komíny? Po stáročia mohol dym stúpať rovno z pahreby a zrazu niekto potrebuje vyhriatu vztýčenú rúru. Je to jasný symbol sexuálnej frustrácie staviteľov z nezáujmu ich matiek o nich, ako o sexuálne objekty. Týmto chceli všetkým matkám ukázať, že oni dokážu... postaviť najvyšší alebo najhrubší komín v meste. Zároveň ide o pomstu kominárov svojim otcom, na ktorých myslia, keď so zbesilou zúrivosťou vymetajú komíny drôtenou kefou. Niekoľkokrát som upozorňoval na to, že náhody neexistujú a mám ďalší dôkaz. Hádajte, kto dostal Nobelovu cenu za fyziku v roku 2009. Boli to Willard Boyle a George Smith za vynález CCD čipu. Vraj zrazu dostali nápad, za hodinu nakreslili, ako by to malo vyzerať a potom to už len doladili v labáku. CCD čip využíva fotoelektrický jav, to je tá prakticky nevyužiteľná hovadina, za ktorú Einstein dostal Nobelovku. Toľko k otázkam, na kerú Máriu nám je základný výskum. Takže keď si budete najbližšie robiť selfíčko, spomeňte si, že Smith sa narodil 10.5.1930 a Boyle zomrel 7.5.2011. Tento týždeň si pripomíname aj smrť Allana McLeoda Cormacka, vedca, ktorému slovenský hip-hop vďačí za to, že sa dostal zo stoky do hlavných správ. Cormack totiž vymyslel CT-čko a švédski akademici mu za to pomastili ego. A 65 rokov sa dožíva posledný vedec v tomto výbere, Sidney Altman. Ten prišiel na to, že RNA dokáže katalyzovať vystrihnutie úsekov zo svojej vlastnej molekuly. Tým sa položili základy teórie, ako mohol vyzerať úplne najprimitívnejší život alebo aspoň niečo, čo už malo k životu blízko. Mohli to byť molekuly, ktoré boli schopné niesť informáciu a zároveň dokázali katalyzovať veľmi jednoduché biochemické procesy. Kreacionistom to síce nikto nevie vysvetliť, ale načo sa tým trápiť. Aj tak by vám povedali, že takéto vysvetlenie prináša viac otázok, ako odpovedí. Hlavne, že oni v tom majú jasno a ich teórie sú nenapadnuteľné.