Minule som sa po rokoch náhodou vyskytol v Mlynskej doline a v jednom podivnom podniku plnom čudných ľudí v teplákoch som začul, ako jeden teplákovec hovorí ďalším piatim chlapcom v zapravených mikinách, že on keď príde na prednášku, tak si nastaví stopky na desať minút, a ak ho dovtedy prednášajúci nezaujme, tak buď odíde alebo si robí svoje. To by sa za našich čias nemohlo stať! My by sme sa na prednášku úplne vysrali alebo by sme si ju pekne odsedeli, ale dávať prednášajúcim ultimáta? A to je všetko tou dobou. Na Silvestra 1992 sa rozpadla ČSFR a volebné právo dnes majú už aj ľudia, ktorí nikdy neplatili Hviezdoslavom a českú hymnu počuli, len keď sme dostali nakladačku od našich starších bratov v hokeji a ako prezidenta si pamätajú len veľkého mysliteľa Gašparoviča, tí s lepšou pamäťou možno aj kráľa Mordoru Schustera. Patrilo by sa povedať, že dosť bolo sentimentu, ale nie, budem pokračovať. Ak by som vás náhodou do desiatich minút nezaujal, tak kašlite na to a zaplaťte si niekoho, kto vám to bude čítať rýchlejšie.
Prelom decembra a januára je bohatý na narodeniny kokotov. Najväčší z nich je Manfred Kokot (nar. 3.1.1948), východonemecký bežec, držiteľ halového európskeho rekordu v behu na 100 m, ktorého keď Karol Polák videl dobehnúť do cieľa, tak vo vytržení vykríkol: „Bodaj by aj Československo malo takých Kokotov!“ Prianie sa mu splnilo. Presne 29 rokov po Manfredovi sa narodil Patrik Vrbovský. Multitalentovaný čávo, otec slovenskej hip-hopovej scény, najluxusnejšia značka slovenského šoubiznisu, najlepší raper recitujúci v píščanskom nárečí a v neposlednom rade odvážny mladý muž, ktorý sa nezľakol ani takej výzvy, akou je spoločná domácnosť s Darinou. Ďalším polointeligentom v našom výbere je Ján Čarnogurský, ale to sa možno dá ospravedlniť tým, že sa narodil na Nový rok 1944, keď celý personál nemocnice bol ešte nadrbaný zo Silvestrovskej noci a zrejme sa malý Janko trochu pridusil. Čiernohorský si Slovenský štát samozrejme pamätať nemôže, ale to mu nebráni v tom, aby ho nekriticky obdivoval. Podobne ako Putina a jeho ríšu, pretože Voloďa je správny kresťan a pansláv (pomaly začína zjednocovať slovanské štáty) a hlavne neznáša tých posratých buzerantov. O desať rokov starší je najznámejší Medzevčan, náš druhý pán prezident Rudi Obuvník. To, že je lepší kováč ako predchádzajúci prezident Kováč, dokazoval s každou zahraničnou návštevou, keď ich nútil kuť rýle. Pamätáme si ho ako milovníka drienkovice, lovca anakond, speváka, režiséra, cestovateľa a samozrejme ako inventár KSČ, v ktorej strávil štvrťstoročie. Keď som na začiatku napísal, že tých orgánov máme dnes požehnane, vôbec som nepreháňal. Oslavuje totiž aj Ján Kulich (nar. 31.12.1930), falus milujúci falické symboly. To len na vysvetlenie toho, prečo sa pri jeho soche Svätopluka nikomu nevybaví ten Starý Slovák na konskom chrbte, ale skôr konský oštep mieriaci na celé Slovensko. Teda vlastne nie, Bratislava nie je Slovensko. Možno ste nevedeli, že pán umelec, nositeľ ceny Klementa Gottwalda, normalizátor a jednoducho fakt skurvený komanč, túto sochu daroval slovenskému ľudu. Tých 270-tisíc E zrejme stál materiál a preprava k hradu.
No a teraz už poďme k ozajstnému umeniu. Ak ste niekedy mali pocit, že nijaký váš vzťah nemá budúcnosť, všetko je proti vám a čokoľvek urobíte, tak to len ešte viac kazíte a slučka je jediné východisko, tak si prečítajte knihu Láska je len slovo od Johannesa Maria Simmela (zomrel 1.1.2009). Určite mi dáte za pravdu, že tak zlé ste to nemali. Ublížili ste niekedy človeku (ráta sa aj tridsaťkilový černoško) alebo dopustili svojou nečinnosťou, aby bolo nejakému človeku ublížené? Stalo sa vám, že by ste neposlúchli rozkazy človeka, akokoľvek blbého? Trávili ste piatkové večery tak, že vám nezáležalo na tom, ako veľmi sa poškodíte? Ak ste aspoň na jednu otázku odpovedali áno, gratulujem. Nie ste robot. Isaac Asimov by 2. januára oslávil 95 rokov. Na Nový rok 1919 sa narodil J. D. Salinger, nočná mora ľudí na bezlepkovej diéte a patrón amerických družstevníkov, ktorým zo žitných polí vychytával myši, bažanty a iných škodcov. Žiadna kniha, ktorá bola o ničom, sa mi tak nepáčila, ako Kto chytá v žite. Ak ste náhodou niektorého zo spomínaných pánov nepoznali, pri ďalšom sa vám to určite nestane. Jeho knihy a hrdinov pozná naozaj každý. 3.1.1892 sa totiž narodil J. R. R. Tolkien. Len ignorant nevie, že je autorom Harryho Pottera, dlhovlasého starého čarodejníka oblečeného vo vreci, raz sivého, raz bieleho. A niekoľkých jeho pomocníkov, napríklad chlpatých krpcov zo stredozemľanky, ktorí potrebujú nonstop ochranku, pretože východniari idú po ich šperku pochybnej umeleckej hodnoty ako pes po údenom. Ďalšieho spisovateľa pre zmenu nepoznám ja, ale keďže na DM je to posvätná krava, tak vám ho pripomeniem. Silvestrovský oslávenec je Jiří Kulhánek.
V šoubiznise je to tento týždeň pomerne pusté, 3.1. oslavuje Mel Gibson, človek, ktorý je viac OK než Mel C (inak tiež januárová), ale mne sa fakt pozdával asi len vo filme Payback. Silvestrovským dieťaťom je okrem Kulhánka aj Anthony Hopkins, človek vyberaného vkusu, vyhlásený gurmán, ktorý by nikomu neponúkol mozoček, ak by nebol absolútne čerstvý. A ešte je tu skvelý trubkár a trombonista, človek, ktorý do jazzu vkladá toľko funky, koľko sa dá a na koncertoch rád predvádza svoje obľúbené sólo, pri ktorom môže ukázať svoje vypracované líca, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani skokan rapotavý v čase párenia, Trombone Shorty (2.1.1986). Ach, kde som ja mohol byť, ak by som aspoň trochu rozumel hudbe.
V tradičnom vedeckom odstavci na záver máme tri veľké mená. Jeden sa narodil, druhý zomrel a tretí sa len chvastal. Edison evidentne vždy ku koncu roka nevedel, čo má napísať do záverečnej správy k svojim grantom, tak verejne demonštroval, že finančné prostriedky daňových poplatníkov boli použité v súlade s vedeckým zámerom. 31.12.1879 predstavil žiarovku, aby sme my, nehodní, mohli byť dlho do noci hore. Vedľajším efektom bolo, že výrobcovia plynových a petrolejových lámp odvtedy nemali čo žrať. 29.12.1891 patentoval rádio. Keby chudák Alva vedel, čo za zvuky budú z jeho vynálezu vytekať okolo prelomu tisícročí, drbol by celý patent do krbu a nechal by si urobiť lobotómiu. Pri zvyšných dvoch vedcoch je spoločným dátumom 4. január. Erwin Schrödinger nemal toľko šťastia ako jeho mačka, ktorá mohla byť naraz mŕtva aj živá a definitívne a jednoznačne zomrel v roku 1961. Česť jeho pamiatke aj napriek tomu, že absolútna väčšina ľudí nemá dostatok neurónov na pochopenie kvantovej mechaniky. V roku 1643 sa narodil jeden z najväčších géniov, akí kedy kráčali po matičke Zemi, najznámejší ovocinár, objaviteľ vecí buď úplne zjavných alebo zjavne úplne zbytočných, Isaac Newton. Keď sa zajtra na neodhrnutom chodníku pošmyknete, pri hľadaní rovnováhy zbalíte pod seba ľavú nohu a celý pád budete brzdiť rukami, výsledkom čoho budú potrhané kolenné väzy, špirálová zlomenina píšťaly a ihlice a k tomu ako bonus dve rozdrvené karpálne kostičky, bude vám jasné, že za váš pobyt v nemocnici môže nejaká sila? A teraz nemyslím urieknutie od vašej škuľavej susedy, ktorú štve, že splachujete aj v noci po desiatej. Neposmievajte sa teda Newtonovi, že potreboval ranu jablkom do hlavy na to, aby zistil, že veci padajú. Jeho objav je o dosť závažnejší, než by sa na prvý pohľad zdalo. Aby sa mu so svojim objavom ľahšie žilo, vymyslel si integrálny a diferenciálny počet, čo mu niektorí gymnazisti doteraz nevedia odpustiť. „Na čo mi to kedy bude?“ je obľúbená fráza budúcich právnikov, učiteľov slovenčiny a politológov. Nuž, na nič, ale keď ste nechceli mať matiku, mali ste ísť na strednú právnickú alebo politologickú a nie na všeobecnú školu. Mňa sa tiež nikto nepýtal, či sa chcem učiť niečo tak podradné ako dejepis. Bitku o Stalingrad si hocikedy pozriem na jútube, a dátumy k článku na Wikipedii.
