Šesť borovičiek pre chlapcov ťa poprosím Magduško. A jednu kiwi malinovku k tomu." zamatovým hlasom zašvitorí štamgast Feri prezývaný Poseidón a hodí na krčmárku mäkký pohľad.

"Feri, ale už fakt zatvárame." ostýchavo sa ozve výčapníčka Magda hlasom plným výčitiek.

"Dvanásť teda. V stredu keď príde výplata dôjdem všetko vyrovnať. Aj ten minulý týždeň." zašušle Feri a očarujúcim úsmevom odhalí svoj bájny trojzubec.

"Ale.." pokúsi sa Magda latentne oponovať.

"Magdi, som dakedy nezaplatil?" urazene jej skočí do reči Feri.

"Nie, ale mohol by si aspoň jeden mesiac zaplatiť načas. V utorok majú prísť tri sudy tankového Šariša a keď dovtedy nevyrovná ani Milan, tak budete piť Corgoňa." rezignovane hlesne Magda.

"Polepšíme sa, sľubujem. A jedny paprikové chipsy ešte. A modré Camelky v mäkkom. Diky." flegmaticky zahasí cigaretu a chrbtom ruky zhodí popol z károvaného gumeného obrusu.

 

Ako ilustruje tento príklad, Slováci majú nie len vyjednávanie v krvi. Myslel som si, že prednáška "Ako vyjednať najlepšie podmienky" mi teda nič nemôže dať. No zdanie občas klame, zahýba so zdaním vraj iba kamaráta a potom neodpisuje na sms-ky. Prednášajúci David Kálmán mi za hodinu a pol dokázal, že je, po Chuckovi Norrisovi a Kulym Kollárovi, iba tretím človekom, ktorý dokázal presvedčiť svoju babku, že nie je hladný.

 

Už pri vstupe do miestnosti som ostal v šoku, keď ma čakal pri dverách a išiel mi podať ruku. Na okamih som zaváhal, pozrel som na neho neistým pohľadom, no keď som si uvedomil, že Covid-19 vznikne až o pár mesiacov, pevne som mu ju stisol. To som ale ešte netušil, že sa so mnou hrá. No ani on, že sa z lovca nakoniec stane lovná zver.

 

Vedeli ste, že v komunikácii to funguje ako v inštalatérstve? Nie preto, že s hasákom či kladivom v ruke sa dá ľahšie dosiahnuť kompromis, ale preto, že inštalatér vie, aký nástroj z kufríka má na daný problém použiť. To isté platí v komunikácii. Ak sa v nej niečo zasekne, existujú nástroje, ktorými sa dá konfliktom predísť. Ženy napríklad používajú komunikačné nástroje ako "dobre", "rob čo chceš", "ako myslíš",  alebo jeden z najobľúbenejších toolov „Nič“ na otázku „Čo ti je?“, ktoré mužov prepnú z normálneho do núdzového režimu s príkazovým riadkom, v ktorom musia zistiť v čom je problém, skúsiť ho vyriešiť a veriť, že sa po reštarte už neobjaví. David to síce nespomenul, ale u mužov je najvhodnejším prostriedkom k úspešnej komunikácii alkohol. Tento tekutý translator pomáha dorozumeniu sa v bársjakom jazyku a mení do dvoch hodín neznámych ľudí na pokrvných bratov. No ale viete čo je v komunikácii najdôležitejšie? Správne sa pýtať.

 

Otázky sú zázrak. Pýtate sa prečo? No vidíte, zase otázka. Otázky delíme na zatvorené ako napríklad "Skúšala si anál?", kde je odpoveďou vždy nie (pri iných zatvorených otázkach to môže byť aj áno) a otvorené "Čo si myslíš o análnom sexe?", po ktorých sa môžete dozvedieť zaujímavé veci, rozprúdiť debatu aaaa nakonieeeec.. nie. No aj tak je nesmierne dôležité pýtať sa otvorenými otázkami, inak sa môže zdať, že sa rozprávate s mizantropom, ktorý by radšej viedol rozhovor s úradníčkou na úrade práce, ktorá je zároveň jeho svokra, ako s vami.

 

Mozog je fascinujúci orgán. Je to orgán pomocou ktorého si myslíme, že myslíme. Niektorí ho nepoužívajú, niektorí ho nemajú a niektorí ho majú, ale je umiestnený v iných partiách tela. No a tento večne nespokojný orgán potrebuje dôvod. Ak ho nemá, tak si ho domyslí. Avšak aj tento orgán je možné oklamať. Ak sme napríklad nešťastní, mali by sme sa nasilu smiať a presvedčiť ho, že sme šťastní. To sa ale neodporúča na pohreboch. Klamstvo sa ale dá v komunikácii rozpoznať. David nám prezradil, že sa ľudia pri klamstve často dotýkajú tváre. Bill Clinton sa vraj v procese ohľadom aféry s Monikou Lewinskou dotkol tváre 75 krát. Koľkokrát sa dotkol Moniky sa asi ale nikdy skutočne nedozvieme. Veľa však vedia napovedať aj nohy, keďže sú najďalej od mozgu, a teda sa aj najťažšie ovplyvňujú. Ak nohy smerujú k človeku, tak ho vraj zaujímame. Ak ich má rozkročené naopak on, tak zaujíma nás. Mohol by som ešte spomenúť hlavu, ramená, kolená, palce, no rád by som ukončil toto anatomické okienko tam, kde som začal. Rukami. Pri úvodnom podaní ruky David skúšal, akým spôsobom ruku podávame. Prikryť ruku zhora znamená nadradenosť (viď Trump), zdola podradenosť (viď ja). Len žartujem, David povedal, že som ju podal parádne! Počkať, nedotýkal sa náhodou tváre, keď mi to hovoril?

 

Na tejto prednáške som sa dozvedel čo sa často skrýva za odmietnutím či niekoľko tipov ako bojovať s nezmyselnými požiadavkami. Jednou zo zbraní hromadných požiadaviek je zrkadlenie. Už v pradávnych dobách kešu boli cvičené opice australOVB naučené zrkadliť telom. Človek si potom myslí, že sú si s tým druhým podobní. Bol by som zvedavý, koľko zmlúv uzatvorili s ľuďmi s ADHD alebo či to skúšajú aj pri epileptikoch. Vraj je zábavné zrkadliť slovami, čo prakticky znamená zopakovať posledné dve-tri slová. Šéfko vám po šesťdesiaty deviaty krát prikáže "vytlačte mi túto totálnu zbytočnosť 250 krát", vy apaticky zopakujete "totálnu zbytočnosť 250 krát" a keďže ste použili tie isté slová, stávate sa rovným druhej strane. Šéf napodobní prázdny výraz Miňa Mazureka pred výkladom plným gainerov s príchuťou kebabu a vykoktá zo seba  "Uhm, viete čo, stačí mi to trikrát, ostatní to majú aj tak v **** a majú to na maili".

 

Môžem bez debaty prehlásiť, že som sa na tejto prednáške dozvedel toľko zaujímavých vecí, ako už dávno nie. Bola to jedna z najlepších prednášok, ktorú som v rámci Creative Academy kurzu absolvoval. Vo firmách podľa Davida najviac chýba pocit uznania, tak mu zo dvadsať deka takto virtuálne posielam.