Minule som v nejakej plodnej diskusii zaregistroval vakerku o kliešťoch. A tak som si zabehol na lúku pred barakom odšľahnúť maržarétku, aby som vykonal test ľúbi či neľúbi, aby som sa následne mohol rozhodnúť, či zverejním alebo nezverejním. Maržarétka nikde nerástla, tak mi neostalo nič iné, iba vybrblať vypočítavanku z detstva.


En ten týky dva - hajlíky vyletel chuj z banskobystrického samosprávneho kraja...


Máte šťastie, vy darebné decká. Vyšlo mi, že článok o kliešťoch predsa len zverejním. A ešte som si povedal, že dnes nič neprifarbím a zverejním ho tak, ako som ho aj zažil. Teda minimálne sa o to pokúsim. Pôvodne som chcel, aby tento príbeh zažil niekto iný. Ale pravda je taká, priatelia, že toto je čisto moja príhoda.


Tak, ideme na to.


Máme iskrivé leto roku 1990 a mladý Antizajac sa práve vrátil z 20-mesačnej vojenskej základnej služby, ktorú mu meniaci sa režim skrátil o štyri mesiace a páni lampasáci predĺžili o desať dní len preto, že sa náš hrdina kýval na nástupe. Kývanie spôsobila nadmerná konzumácia jihlavského ježka v kombinácii s pepermintkou. Doba ho zastihla v poprevratovom virvare a prinútila ho nastúpiť do práce, ktorú pred vojnou opustil. A tak sa milý Antizajac ocitol na dielni ako elektrikár a montér rozvádzačov, kde spolu s ostatnými spolupracovníčkami kábloval skrine v košickom Elektromonte. Všimli ste si? Napísal som spolupracovníčky. Elektromont bol fajn podnik. Priemerný vek pracovníkov bol 26 rokov a na sto samičiek pripadalo na elektrikárskej dielni asi osem samčekov. Takže z toho logicky vyplýva, že náš hrdina - teda ja osobne - som sa začal obzerať po niekom, kto by vyplnil moje voľnočasové aktivity medzi krčmou a športom. Adeptiek bola plná dielňa. Okrem toho podnik začal strácať odberateľov a pracovná morálka bola, povedzme si to slušne, totálne, ale totálne v riti. Na dielni sa chľastalo, šukalo a hlavne sa simulovala práca, čo je niekedy oveľa náročnejšie ako samotná práca.


Na piatok vedenie podniku ohlásilo socializačnú aktivitu, a to športový deň niekde v Nižnej či Vyšnej Myšli spojený s varením gulášu. V praxi to znamenalo, že sa akože zahral ženský futbal, čo samo osebe bolo dosť zábavné, a popritom sa zamozrejme chľastalo - bože, zase som skončil pri tej zvýšenej konzumácii - to zas bude vyzerať, a to je ešte len začiatok.


Po náročnom kontaktnom ohmatávacom futbale dobre padlo osvieženie v podobe piva a trošku tej borovičky. Následne sa náš hrdina stratil v blízkom kroví spolu zo svojou kolegyňou. Potom s druhou a neskôr ešte s treťou. Deň skončil.


Ráno sa Antizajac zobudil trošku morózny, ledva rozlepil oči. V papuľke mal rozbombardovanú kafilériu a v hlave bandu dzignutých permoníkov obutých v lyžiarkach. Ale to nebolo všetko. Jeho tupý zrak zaostril na vlastnú mužnú dvojchlpú hruď (pôvodne mal chĺpky tri, ale kamoši mu raz jeden chĺpok slávnostne depilovali a ten už bohužiaľ nedorástol). V strede spomenutej hrude sa k plafónu týčila hlavohruď napitého kliešťa.


A do riti - chytil som kliešťa, pomyslel si Antizajac. Vtom si neborák všimol, že len na hrudi ich má asi desať, síce menších, ale desať. Minimálne.
Počkať?
Takže nie desať ale pätnásť.
Kurva, kurva, kurvaaaaa.
Dvadsať, tridsať, kurvaaaaa tridsaťpäť, štyridsať.
Okolo pädesiatky ho počítanie a nadávanie prestalo baviť a rannú opitosť vystriedal ranný hysterický záchvat.

Kurva, čo zas má byť toto. Zahľadel sa na najväčšieho votrelca na svojej hrudi. Kliešť zúfalo metal nožičkami. Asi to mal, chudák, po tom alkohole rovnako tažké ako majiteľ dvojchlpej hrude.

Vydziš, ty chuju? Sa meceš bo ti špatne. Nezvyknutý na paľenku a teľo veľo vysosať to ne sranda. Trimem ťi paľce že by ši še nedobľuvaľ. Zosrac se možež. Kurva ta to nedobre, je vas na mne ja hadof. No ty moj bidňaku ta čo ja teraz.

Dodžambal sa k telefónu a vytočil číslo slečny číslo jeden. Na jeho otázku, či náhodou nemá niekde kliešťa, sa slúchadlo na chvíľu odmlčalo a vzapätí sa z neho ozval strašidelný ryk. Áa, takže slečna číslo jedna našla, už len určiť počet.
A keľo maš? Ja das osemdesiat.
Slečna číslo jeden skončila pri čísle osem, ale to si ešte nevidela chrbát. Antizajac nechal slečnu číslo jeden slečnou číslo jeden a vytočil číslo slečny číslo dva. Slečna číslo dva po miernom šoku ustálila počet votrelcov na svojom krásnom tele na čísle dvadsaťtri.

Do !#!*!%$$ !!! Pod kozou mám veľkého jak sviňa. ..rva ťa zabijeeeem.


Pri slečne číslo tri už išiel na istotu a len jej oznámil, že má na tele minimálne 30 kliešťov. Nemýlil sa. Nešťastná slečna číslo tri, len na miestach, kam si dovidela, narátala 32 klieštikov.
 

Sobota, pohotovostná ambulancia Košice, Toryská ulica


V ambulancii sa nachádza asi 20 ľudí, čo je na túto hodinu mimoriadne veľa. Podmračená sestra vyjde pred dvere a pozve pacienta do ambulancie. Z hlúčika mladých slečien vyjde nenápadný mladý muž a vojde dnu. Áno, je to náš oklieštený hrdina Antizajac.
Tak čo vás trápi, mladý muž? Koketne sa opýta doktorka Dorka Horká.
Mám kliešťov.
Vravíte klieštov? A to ako koľkých? Dvoch? Troch?
No ja som si ich narátal cez osemdesiat, ale určite sa ešte nejaké niekde nájdu.
Robíte si srandu?
Antizajac rozopne košeľu a ukáže mohutnú dvojchlpú hruď prekvapenej doktorke.
O tri minúty je obklopený sestrou a doktorkou, ktoré mu odborne odstraňujú zahryznutých votrelcov. Doktorka Dorka Horká horko horekuje.

Ale čo ja s vami teraz budem robiť, veď ja mám plnú čakáren pacientov.
Tí majú tiež kliešťov, s povzdychom hlesne Antizajac.
Pred ambulanciu vyjde doktorka Dorka Horká a sestrička.
Kto má kliešťov, ruku hore.
Slečny nesmelo dvíhajú ruky. Všetci dnu do ambulancie, zavelí doktorka a dav sa pohrebným krokom pohne k dverám.
V ambulancii prebehlo odborné a praktické školenie na tému, ako si vybrať kliešťa. Skupina okliešťovaných slečien bola zavretá v inej ambulancii, kde si po absolvovaní inštruktáže ako opice navzájom vyberali votrelcov.

Ešte upresním počty.
Antizajac 117 kusov - pri troch mal začervenané okolie, bral pár dní antibiotiká a sedel doma.
Slečna číslo jeden 12 kusov
Slečna číslo dva 27 kusov
Slečna číslo tri 48 kusov

Ostatné slečny mali tak troch až siedmych, ktoré chytili pri návšteve kriakov.
Akurát dve slečny mali viac, okolo 30, čo samozrejme vyvoláva ďalšie otázky.

Takže poučenie?

Nešukajte v krakoch.

No matka zem, to bude diskusia.