Bez akejkoľvek irónie, Frka má každý rád. Vedec, biológ, osoba schopná prežiť horský ultramaratón v Karpatoch a dobrovoľne sa prihlásiť na ešte ťažší v Tatrách (a potom prežiť aj ten), šľachtiteľ jabloní, nosič, autor mnohých skvelých článkov. Celkovo to vyzerá byť fajn chalan, s ktorým by som rád išiel na pivo. Jednoduché, čiernobiele vnímanie sveta sa však od napísania hore uvedeného príspevku zmenilo. Objavilo sa niečo nevypovedané, niečo, čo viacerých z nás ťažilo až do momentu, kým sme na to neprišli. Šifra, ktorú FunkCIA do tých dvoch viet ukryla. Až neuveriteľne dobre zamaskovaný dvojzmysel písaný so ženskou rafinovanosťou a šarmom, ktorý tým menej chápavým teraz odhalím.  

Začnime od podstaty. Porovnávame ananás a papáju. Všetci vieme, ako vyzerá ananás. Mohutný plod Ananásovníka chocholatého (Ananas comosus) predstavuje jeden z vrcholov klasického umenia zo štetca nášho stvoriteľa. Mäsitý a šťavnatý plod sladkokyslej chute je obalený tvrdou a neprístupnou kôrou, s typickým brmbolcom na čapici. Pachovo sa vyznačuje intenzívnou vôňou šampónu, resp. tej voňavej kokotiny, čo sa dáva na záchod. Už som spomínal, že ananás je vždy veľký, tvrdý a keď ho raz postavíte, tak si to po minúte nerozmyslí? Naproti tomu papája vyzerá ako ... ako vlastne vyzerá papája? Musel som si to vygúgliť. Podľa obrázku to vyzerá ako veľká hruška z Černobyľu, ktorá má vo svojom strede po rozkrojení čierne guličky. Tie sú obalené slizovitou hmotou, celé to vyzerá, ako keby nejaký hmyz nakládol do papáje vajíčka, tie najprv nejako zožrali vnútro toho plodu, neskôr sa z toho hnusu aj celé dogrcali a napokon ostali v tom sajrajte mŕtve ležať. Dužina vraj chutí ako melón, čierne guličky chutia ako čierne guličky. Oba plody sú samozrejme mega zdravé, oba obsahujú nejaké enzýmy pomáhajúce tráveniu štiepením bielkovín na aminokyseliny, papája má viac béčka, ananás kontruje vápnikom, draslíkom a horčíkom. Toľko fakty.

A čo píše FunkCIA medzi riadkami? Je to priam oslava ananásu. Polkilový až kilový symbol chudnutia je u nás široko dostupný a zaujíma čestné miesto na najvyššej polici v každom slušnejšom obchode „Ovocie – zelenina“. Ananás poznali našinci už počas komunizmu, vtedy najmä z obrázkov, v súčasnosti tvorí neodmysliteľnú súčasť vianočného stola tradičnej rodiny(™). Nie je to nič extra, dobre vyúdenej slanine s mäsom na tri prsty asi nemôže konkurovať, avšak je to niečo reálne a hmotné. Vec, ktorá sa časom stala súčasťou našej kultúry, niečo ako rap v Petržalke. A ja sa teraz opýtam: kto pozná papáju? Crossfiťáci, ženy a Bukovský! Existuje vari ešte niečo viac pajácovitejšie ako papája?

Ananás je prudko použiteľný za surova (len tak nakrájať na plátky), i za tepla (neoddeliteľná súčasť pravej ázijskej sladkokyslej omáčky), dokonca sa ho snažia nahradiť tekvicou pomocou triku so sirupom. Papája sa dáva do nejakých thajských blivajzov (pozn. autora – ktoré prirodzene nedosahujú preslávenú kvalitu a rafinovanú dokonalosť skvelej čínskej kuchyne) a do nejakých šalátikov. Prepáčte, ale z tohto pohľadu je pre mňa papája nepotrebný bazmeg, avšak ananás je soška Spirit of Extasy na kapote Rolls Roycu, ktorá sa automaticky zatiahne do kapoty vždy, keď sa ju snažíte odlomiť a založiť ju do zbierky na polici v detskej izbe medzi trojcípu hviezdu a okrídlený šíp. 

Poďme sa venovať problematike lokácie surovín. Papáju chce FunkCIA hľadať na miestnom trhu. Isto tu nemusím zdôrazňovať neblahý vplyv nákupov bez bločka na ekonomiku rozvojových krajín. A hľadať čo? Necertifikovaný výrobok, nevedno s akým uhlom zakrivenia, striekaný bohvieakým svinstvom? Nekúpil ho náhodou počernejší predavač na Aliexpresse s už nalepenou bio-eko-raw-fair trade nálepkou? Oproti tomu, ananás je vytrhnutý dôchodkyni, ktorej modus operandi sa pohybuje medzi  Kauflandom a Lidlom, takže sa jedná o produkt spĺňajúci prísnu normu Európskej únie, na pestovanie ktorého sa nepoužila detská pracovná sila.  Každý ananás má osvedčenie o pôvode, viete presne, kto ho vypestoval, kto ho zberal, v ktorej kajute náš hrdina ananás cestoval na lodi do Európy, aký starý má rodokmeň, aké zvieratko má v rodinnom erbe, hygienici dokonca vedia spätne dohľadať i to, s kým rastlinka sedela v jednej lavici v pestovateľskej ovocnej škôlke!

Papáju označuje FunkCIA za čerstvú. To znamená mladú, bez skúsenosti. To nevyzerá ako moc dobrá vizitka, nejeden zmäknutý ešte zelený banán alebo rozmrznutá šalátová uhorka leteli počas prvej noci do koša. Ďalšou charakteristikou je, že papája je „nedostižná a lákavá“. Neviem ako vy, ale ja som si teraz predstavil typickú friendzone babu, ktorá vám po večeroch posiela selfíčka a esemesky typu „A co ty robkas?“, aby vám najbližší mesiac ani raz nezdvihla telefón. Niečo ako Pišťanekova suchá kurva Lenka. A teraz si položme otázku. Prečo tá dôchodkyňa tak pevne zviera ten ananás? No lebo má v ruke klenot! Primeranej veľkosti, takže sa dá nájsť aj bez okuliarov, často krát s prenikavou chuťou, tak dôležitou pre umierajúce chuťové bunky starších ľudí, plod schopný odolať i pádu v prípade, že by sa sieťovka s nákupom roztrhla. Žiadna neosobná mandarínka, ktorú vám v tlačenici v MHDčke v kabelke rozgniavia a ona sa vám roztečie po zdravotnej karte. Dôchodkyňa veľmi dobre vie, že každý junák so sixpackom na bruchu sa dva dni po svadbe zmení na prdiaceho plešatého nudného lenivca. Ona rozpozná  kvalitu, logicky si ten ananás bude brániť.

Za papájou môžete cestovať 6 hodín do Thajska a potom sa už len vidlami prehrabujete v tých kopách.  Ale ozaj kvalitný ananás, o ten sa treba pobiť. Až do poslednej chvíle. Mám Frka rád (pozn. pre heterocertifikačnú autoritu – samozrejme len ako autora). Jeho článok o hadoch zaraďujem do TOP 3 najlepších love story, hneď po Dirty Dancing a Bodyguardovi. Myslím, že toto si fakt nezaslúži. FunkCIA by sa mu mala ospravedlniť!