"Uši máš, děvčico, jako svišť", usmál se široce. "A si arciť bystrá na někoho, kdo by měl vařit a příst a rodit děcka. Zdá sa ti, že všeckému rozumíš. To proto, že si hlúpý cucák. Enem sa uraženě neksichti - to ti dospělosti nepřidá a si u teho eště škaredější než obyčejně. Vidím, že sa ti Scoia'tael zalíbili, aj jejich hesla. Víš, proč? Poněváč Scoia'tael sú tací samí soploši. Fakani, co nepochopili, že sú navedení, že kdosi využívá jejich hlúpé puberťáctvo a krmi je žvástama o svobodě."

Yarpen Zigrin, Krev elfů

 

Disclaimer: Ak patríte k ultras, tento článok sa vám nebude páčiť. Radšej si napustite vaňu, sadnite si do nej s kamarátmi, dajte si pivo, zahajlujte a nechajte sa pri tom vyfotiť.

 

Sedí babka na zastávke a okolo letí človek. To nie je začiatok židovského vtipu, ale realita odohravšia sa v jednom slovenskom meste. Ljubľanskí fanúšikovia totiž prišli podporiť svoj tím v predkole Ligy majstrov na zápas s Trenčínom, v hlavnom meste módy politickej piesne však veľa vecí funguje asi tak, ako tá ich plaváreň bez vody a z bezpečnostných dôvodov sa zápas musel odohrať v Žiline. No a žilinskí ultras si spomenuli, ako v 2013 v Ljubľane dostali nakladačku, poslali spriateleným Poliakom pozvánku, že namiesto hľadania pokémonov by niekomu mohli dať spoločne na piču, a zorganizovali street fight priamo v meste. Nedáva zmysel? Nebojte, bude ešte horšie.

 

Aby sme porozumeli tejto podskupine druhu Človeka vzpriameného (mohutný nadočnicový val, fyzicky robustný typ človeka, široké a ploché nosné kosti, alveolárny prognatizmus, žije a pohybuje sa v organizovaných skupinách), otvorme i my tú pomyselnú ventilačku historického okienka (© John Barleycorn).

Za všetko v podstate môže socík. V 60-tych rokoch minulého storočia sa menilo “století páry” na  industriálnu spoločnosť, kde mechanizácia postupne nahradzovala robotníkov. Aby sa trochu vyhladila táto sociálno-ekonomická anomália, vlády sa sústredene pustili do budovania nových sídlisk na okrajoch veľkých miest, čo v podstate len upevnilo odčlenenie sociálne slabších vrstiev od vtedy prosperujúcej strednej triedy. Na zabránenie nepokojov teda po vzore rímskych cisárov použili taktiku “chlieb a hry”, čo v preklade znamená sociálne dávky a štátnu dotáciu futbalovým klubom na výstavbu lacných diváckych miest na státie. Žiaľ, v minulosti sa ešte na fejsbuku nedal kontrolovať status a dav mladých ľudí bez výraznejšej perspektívy sa logicky začal pri pohľade na 22 upotených chlapov naháňajúcich jednu loptu nudiť. Zdravé fanúšikovstvo, umocnené pár pivami a nejakou tou zápražkou (pivo bez borovičky = vyhodené peniaze), prerástlo do vlny stupňujúceho sa násilia a vznikla vlastná subkultúra, nazývaná aj hooligans (po slovensky chuligáni) alebo rowdies (anglické rowdy = hulvát). Užitočná informácia pre dnešok: slovo hooligans pochádza z írskeho priezviska Hooligan. Ešte predtým, ako prišli slovenskí cigáni do Británie, patrili práve Íri k najchudobnejším národnostiam s výraznou koreláciou k počtu trestných činov. Ultras však nie sú len ostrovný výmysel. To isté (plus mínus) sa dialo aj v iných krajinách Európy, napr. v Taliansku (výrazný vplyv hnutia skinheads), Nemecku (prepojenie na extrémnu pravicu a neonacizmus), Holandsku (nenávisť voči iným Holanďanom), Balkáne (historické spory medzi jednotlivými juhoslovanskými krajinami) a Rusku (nenávisť voči Nerusom).

And now for something completely different. Ako je zvykom, všetko má svoju dobrú aj zlú stránku. Variaci sa kotol fanúšikov môže skutočne svojmu mužstvu veľmi pomôcť a stáva sa tým pomyselným dvanástym hráčom na ihrisku. Bol som na viacerých zápasoch formátu Ligy majstrov a keď začne päťdesiattisícový dav skandovať meno svojho miláčika, vytvára to obrovský psychologický tlak a atmosféru generujúcu nezabudnuteľný zážitok. Takže win-win pre fanúšika aj pre klub (monetizácia prostredníctvom zvýšeného záujmu o vstupenky). Sympatické sú i vyjadrenia podpory fanúšikov druhej strane, dá sa to urobiť aj inteligentne a v priateľskom duchu. No a neposledným pozitívom sú klubové oslavné piesne, nazývané aj chorály, ideálne je, keď sú doplnené choreografiou. Dokonca aj ľudia, ktorí prídu na štadión a o futbale vedia len toľko, že je to podobné ako Formula 1 (pozdravujem manželku), sa dokážu celú hodinu a pol baviť. A tak by to malo byť.

Problémy sú však dva. Tým prvým je snaha jednotlivca odlíšiť sa od ostatných. Keď 1500 ľudí píska, aby Hamšík aspoň trochu začal behať, ten 1501. zreve rovno, že je kokot. Keď 15000 ľudí tlieska, lebo práve prebehla pekná akcia takmer ukončená loptou v sieti, ten 15001. vám hodí svetlicu alebo piráta za golier a spôsobí vám popáleniny druhého stupňa. Zoberiete vtedy školopovinné decko na štadión? Za každý jeden ústupok, ktorý kluby urobia svojím ultras fanúšikom, sa následne úmerne znižuje návštevnosť zápasov. Kluby sa samozrejme snažia predísť tragédiám, ktoré sa udiali v 80-tych rokoch (napr. táto) tým, že oddeľujú sektory pevnými zábranami, zvyšujú počty únikových východov, štadióny sú monitorované, veľké európske kluby používajú najmodernejšie softvéry na detekciu problémových osôb a niekde sa s ultras teda vôbec neserú.

Dianie na štadióne ešte stále môže zostať akceptovateľné. Vždy sa môžeš predsa rozhodnúť, že toto už tolerovať nebudeš a je záujmom klubu, či bude podporovať (alebo nie) svojich ultras v záujme zachovania svojho majetku i diváckeho záujmu. Spomínaní žilinskí ultras sa vrátili na severnú tribúnu až po piatich rokoch, kým sa klub s nimi opäť začal baviť, v Bratiške na tom Šľachta tiež nie je bohvieako. Prúser je, keď násilie prerastie do ulíc. Nevadí mi, keď si dva kluby dajú na zelenej lúke férovku, skúste si nájsť na Tytrúbke súboj Spartaku Moskva versus Dynamo Kijev. BTW, trvá to asi 5 minút a nechýbajú kopačky do hlavy, traja na jedného, útek pred väčším súperom... Ale vadí mi, keď sa rozbíja verejný, či súkromný majetok alebo sa ostatní musia na takéto násilie dívať alebo sa doň nechtiac zapletú. Dovolím si ešte jedno malé odbočenie – napr. v Bulharsku dokonca ultras podpísali chartu svojich pravidiel. Ono, keď zomierajú ľudia a používajú sa zbrane, tak už ide do tuhého. Na Balkáne to však aj tak nik nebude dodržiavať, tam je všetko živelné, balkánski chuligáni dokonca odmietajú dohodnuté bitky s presne definovaným počtom účastníkov (bežne sa dohaduje 10 na 10 alebo v prípade väčších klubov 20 na 20). Takisto v Poľsku je to dosť zlé, z času na čas tam niekto umrie, resp. ho policajti zastrelia.

Ako teda takého futbalového chuligána spoznať?

  1. V zásade mu o futbal až tak nejde. Zaujíma ho, ako rozkopať iných futbalových chuligánov, optimálne zo znepriateleného klubu. Ak sa to nedarí na tribúne zapálením svetlíc, bubnovaním, rachotom a podobne, skúsi to fyzicky pred štadiónom alebo v meste.
  2. Ako každý iný podpriemerný trtko, aj chuligán potrebuje lídrov. Lídri ultras sú spravidla nadpriemerne inteligentní jedinci s nejakou psychickou deviáciou. Lídrov delíme na bojových („Chlapi, teraz dáme hentým Maďarom v čiernych tričkách po hube) a na umeleckých ("Fero, ty trikrát jebneš do bubna, potom sa všetci otočíme, stiahneme gate a ukážeme im rite“). Bojoví sú škodná.
  3. Pravdepodobne dvíha činky a chodí na kickbox. V práci sa živí manuálne, takže konfrontáciu odporúčam, len ak máte rýchle nohy alebo zvyknete v sobotu prekopávať mrzákov cez pult.
  4. Z času na čas, resp. nedostatkom skúseností, nepozná mieru. T.j. v kritických momentoch mu zlyháva súdnosť, preto sa môžeme stretnúť so situáciou typu letiaca dlažobná kocka smerom na kabínu okoloidúcej MHDčky alebo rozbíjanie výkladov na ceste smerujúcej ku štadiónu, či kopanie martenskou do hlavy ležiaceho súpera.
  5. Bojí sa zvierat. Ak si myslí, že je vo väčšine, nemá problém sa pobiť s tzv. korytnačkami (poriadková polícia s chráničmi, prilbami a štítmi), ale psy a kone sú už no-go zóna. Ak by ste sa niekedy omylom ocitli uprostred vravy, utekajte k policajtom na koňoch. Tie sú ultimátne nebezpečnejšie ako obrnené autá, dokonca aj pre svojich jazdcov.
  6. Má svoju vlastnú sub-ekonomiku. Ultras chodia do určitých krčiem, majú vlastné weby, nechávajú si robiť na zákazku tričká, prípadne zbrane. Nie je to bohvieako vymakaný svet, ale dá sa do toho dostať.
  7. Nenávidí policajtov, proste ACAB. Pohŕdanie je obojstranné, bežní policajti sa vám nebudú mlátiť s chuligánmi. Bol som svedkom toho, ako mestský policajt dokonca kričal jednému chuligánovi nech zahodí palicu a bije sa len rukami. Obrnenci nastupujú len na tzv. rizikové zápasy, a keďže polícia si vykonáva svoje úlohy tak, ako si ich vykonáva, spravidla sa tak deje iba pri ozajstných derby alebo keď prídu Balkánci alebo Poliaci. Lebo to sú fakt kokoti, ktorí sa nezdráhajú vypáliť mesto.

Nuž a čo sme vlastne chceli týmto článkom povedať? Nič, sme nihilistický portál a tak ohejtujeme všetko. V zásade by sme ultras mali ľutovať. Spravidla sú to mladí zasrani zneužití inteligentnejšími psychopatmi. Majú zvýšenú potrebu utiekať sa k násiliu a zjednodušovaniu, preto sú vhodnou voličskou základňou pre ráčkujúceho Banskobystričana. Argumentačne na tom nie sú bohvieako, v skupinách riešia často veci živelne. Môj názor je, že ak sa chcú biť, nech idú ako tí Rusi do lesa. Lebo ja tie policajné manévre a rozbité zastávky odmietam zo svojich daní platiť.