„Nedá sa ujsť“, spieval Hitlerovi z rádia Kuly aj so zvyškom No Name jedného aprílového dňa a Adi sa započúval a pochopil odkaz hudby and the rest is history. Vidíte, že moje znalosti hudby a histórie sú porovnateľné s lingvistickými schopnosťami jedného profesora, inžiniera, kandidáta viet a ministra poľnohospodárstva v jednom a tak mám právo kritizovať hudobné počiny kohokoľvek (okrem Jakubca, lebo ten má veľa právnikov a vlastne to, čo robí, nie je ani hudba).
Viete, že v sobotu bude referendum? Samozrejme, že to viete, vedia to naše mamy, babky, dedkovia, zvyšok rodiny v pivnici, mačky, psy, kvety, vidličky, nože, gumové náhubky a ostatné domáce spotrebiče. Ani pred týmto sa nedá ujsť a referendum preniklo všade od našich hovien až po najtradičnejšieho otca Borisa Dolára. Bolo len otázkou času, kým sa dostane aj do hudby. A keby len hudby, rovno do rapu.
Dvaja neznámi raperi (nazvime ich MC Muž a MC Žena) na prahu hviezdnej kariéry sa rozhodli vstúpiť do plytkých vôd slovenského rapu a pustili sa rovno do najaktuálnejšej témy. Ak neviete, do akej, tak vám prezradím, že ich song sa volá Rap-erendum a ak stále neviete, choďte sa informovať k vášmu doktorovi, či existuje niečo ako reverzná lobotómia. Ale späť k hudbe. MC Muž a MC Žena sa v tradičnej zostave pustili do rapu, čo je na jednej strane dosť odvážne rozhodnutie, pretože tu máme viac raperov ako odborníkov na nárazy lietadiel do mrakodrapov a aj najúspešnejší raperi musia do svojich pesničiek zakomponovať značky oblečenia a obuvi, prípadne vo svojom voľnom čase spravovať konkurznú podstatu, aby mali čo do huby dať.
Na druhej strane je robenie rapu dobrým rozhodnutím, lebo umelci ako Gabi Dži nastavili latku tak nízko, že podliezť je veľmi ťažké. Spoiler: v tomto prípade bola latka podlezená. Začnime podmazom. Chcel som napísať, že podmaz znie ako keby prišiel z reklamy na análny expandér z roku 1994, ale potom, čo som si pozrel zopár reklám z doby, keď autá nezasmraďovali ovzdušie ale rovno vybuchovali, som zistil, že ani vtedy nebola tá hudba taká zlá, plus som nenašiel žiadne reklamy na análny expandér, pretože si nemyslím, že niečo také existuje. Pre ľudí, čo si chcú zachovať duševné zdravie a nevypočujú si tento rap s odkazom, sa to pokúsim popísať – predstavte si, že ste v pivnici, pustili ste starú práčku (Tatramat 353) a do toho počujete cez stenu plačúce dieťa, ktoré sa snaží napodobniť ovečku. Srať na podmaz, dôležitý je rap. Možno vašej pozornosti ušiel vznik nového poddruhu - takzvaný recito-rap, ktorého priekopnikom je Laco Chudík, keď zafíčuroval Kristíne do jej songu. MC Muž a MC Žena sa tiež rozhodli pre recito-rap, aj keď menej škody by spôsobili ak by iba recitovali, na druhej strane názov Recito-rendum znie dosť naprd, a na play-off Hviezdoslavovho Kubína chodí menej ľudí ako na Majka Spirita spievajúceho na Deň detí. Aby si aj gangsta raperi spravili predstavu - flow majú slabší ako Ľubochnianka po štyroch rokoch sucha.
Srať na flow, dôležitý je text a ten obsahuje takmer všetky podstatné dôvody, prečo ísť na referendum - nebuď ovca a počúvaj pastierov kňazov a choď, váž si demokraciu, lebo nezúčastniť sa nie je demokratické, zároveň megaotravné be-be detským hlasom nám pripomína, že ideme zachrániť deti. Mne osobne tam chýbala narážka na buzerantov a sexuálnu výchovu, tak by som dodal tieto verše:
Mal si tradičnú rodinu,
mal si otca a matku,
tvoje dieťa unesú buzeranti
a budú ho jebať do zadku.
Chceš aby sa tvoj syn s hračkami hral,
alebo aby v škôlke masturboval?
Ja viem, Samo Chalupka by ma po vypočutí tejto rýmovačky asi nezobral za quarterbacka do štúrovskej repre, ale Rap-erendum to zlepší najmenej o tridsať percent, veď uznajte, horšie ako Aliancu nemáš rád? Veď máš väčší dôvod snáď! to byť nemôže.
Na záver by som chcel tento skvost pochváliť - u väčšiny dailytrashu vydržím tak minútu, celé Rap-erendum má minútu a desať sekúnd a aj tak som to dokázal dopočúvať až na siedmy pokus. Song nájdete tu.
