V decembri 1997 si jeden z väzňov v Allegheny County Jail v Pittsburghu zaumienil, si skráti trest na ktorý bol odsúdený. Zviazal si teda 30 metrov dlhé „lano“ z posteľnej bielizne, rozbil „nerozbitné“ okno na svojej cele a začal sa po svojom lane spúšťať z okna dolu.
Jeho plán však mal však niekoľko drobných chybičiek vo výpočtoch. Po prvé – lano, ktoré si vyrobil bolo zúfalo krátke – napriek 30 metrovej dĺžke visel jeho koniec ešte stále vyše 28 metrov nad zemou. Väzeň sa však až na koniec lana aj tak nedopracoval – druhá vec na ktorú zabudol bolo očistiť spodný okraj okna od rozbitého skla.
Pri lezení smerom nadol, ešte veľmi veľmi ďaleko od bezpečného dosadnutia na chodník sklené črepiny jeho lano prerezali a trestanec spadol z vyše 50 metrovej výšky na asfalt. Náš hrdina bohužia+l pád neprežil – každopádne, trest si skrátil.
Ale! Tu príbeh nekončí!
Správa o tejto tragickej smrti sa očividne po väznici veľmi nerozšírila, pretože približne o rok neskôr – 3. novembra 1998 sa o podobný útek pokúsil ďalší väzeň. Zviazal 8 plachiet a tiež sa vybral cez okno smerom nadol a na slobodu. Jeho útek bol naplánovaný o málinko lepšie – koniec improvizované lana zostal visieť „len“ niečo cez 8 metrov nad zemou.
Trestanec to riskol – a končil späť vo väzení, našťastie len so zlomeným členkom a zopár škriabancami na tvári.
No čo už. Nejde karta každý deň. Ani každý rok.
