Dnes by som troška pokecal o jednom z najvzácnejších destilátorských ovocných druhov. O slivkách. Čo to ale slivka vlastne je? Poviete si, však to modré oválne čo rastie na strome. No ono je to trochu zložitejšie. Viete aký je rozdiel medzi pravou slivkou, poloslivkou, slivou, ringlotou, trnkou, mirabelkou, myrobalánom, ázijskou slivkou a marhuľoslivkou? S kľudom vás môžem ubezpečiť že ani predajcovia ovocných stromčekov to mnohokrát nevedia. Poďme si to teda trocha rozobrať.

Pravá slivka – podlhovastý až vajcovitý tvar, ploská na oboch koncoch, špicatá kôstka dobre oddeliteľná od dužiny, modrofialová šupka bez kyslých alebo horkých pachutí, vynikajúca sladká chuť pevnej dužiny, veľmi aromatická. V obchodoch na ňu najčastejšie narazíte pod názvom slivka domáca, domáca veľkoplodá alebo bystrická slivka. Absolútna špička či už na destiláty alebo lekvár, prípadne iné ženské výmysly. Civilizáciu týchto sliviek ale historicky postretla jedná obrovská katastrofa. Mor. PPV vírus alebo „plum pox virus“ alebo ľudovo „šárka“. Pravé slivky voči nej nie sú vôbec odolné, čo znamená že ich plody premení na scvrknutý gumovitý odpad. Mám doma jednu starú zbierku českých pomologických príručiek z medzivojnového obdobia. Odhadom 75% jabĺk, hrušiek, broskýň, marhúľ a iného ovocia, ktoré sa nachádza v tejto encyklopédii by som vedel zohnať ešte aj v dnešnej dobe. Ale nie sliviek. Tam som to vyčíslil presne na 8%. Šárka spôsobila doslova genocídu neodolných odrôd. Tieto slivky síce jednoznačne odporúčam, ale len do bezvirózneho regiónu. V dnešnej dobe sa tieto pravé slivky vo veľkom krížia so slivami a poloslivkami za účelom získania rezistencie. Mnoho obchodníkov vám v dnešnej dobe bude tieto krížence predávať ako pravé slivky. A zároveň sú aj medzi odborníkmi diskusie, kedy sa tieto krížence môžu nazvať pravou slivkou, napr. že musia mať lysú stonku kvetu a podobne. Preto je to ako som v úvode uviedol také trochu zložitejšie. Ja tieto krížence spomeniem zatiaľ radšej medzi poloslivkami, predsa len kvalitu starých bystrických tak celkom nedosahujú.

Sliva – guľatý plod, horšia až vyložene zlá oddeliteľnosť kôstky od dužiny, stopka kvetu chlpatá. Historicky brané hlavne kvôli zlej oddeliteľnosti kôstky ako podradnejšie odrody, mnohé ale prežili rošádu šárky a v dnešnej dobe patria k nositeľom tej pravej slivkovej chuti. Z hľadiska destilátorského sú tam legendárne odrody, ale kvas je vždy poznačený kôstkovou pachuťou, keďže slivy sa vám fakt nebude chcieť odkôstkovávať.

Poloslivka – pôvodne to boli krížence pravých sliviek so slivami. Aktuálne tvoria majoritu toho čo je ponúkané na trhu, ale zväčša je to už kríženec poloslivky s poloslivkou/slivou/pravou slivkou. Sú v rôznych stupňoch oválnosti, odtieňoch a tvrdostiach dužiny a oddeliteľnostiach kôstky ale hlavne väčšina nesie rezistenciu plodov voči šárke. Tá im viac či menej podrbká lístie, ale nezdeformuje plody. Jedným zo znakov ako odlíšiť poloslivku od pravej slivky je práve tá chlpatosť stopky kvetu, ale mne to príde ako dosť píčovina, lebo to je posledné čo ma u slivky zaujíma. Mne u polosliviek chýba kombinácia chuť + sladkosť + aróma na úrovni starých pravých sliviek. Mnohé kvalitné poloslivky nesú časť týchto kvalít, len nie všetky dokopy. Dokonalú náhradu za staré pravé slivky som medzi nimi ešte nenašiel. Žijem však v šárkovom regióne a tak nejak nemám veľmi na výber, len pracovať s poloslivkami a hľadať medzi nimi to naj.

Ringlota – väčšie okrúhle plody, dobrá oddeliteľnosť kôstky od dužiny, pevná zväčša šťavnatá dužina, ringlotovitá chuť, u zelenožltých odrôd šmrncnutá marhuľovitou príchuťou a konzistenciou. Od iných sliviek ich viete opätovne rozlíšiť aj podľa kvetu. Vyzerá síce rovnako, ale je o dosť väčší. Destilát z nich je menej senzorický výrazný ako z vyššie spomenutých sliviek ale má svoj jemný zaujímavý ksicht.

Trnka – alebo slivka trnková, malé kyslé guličky s výraznou kôstkou, ktoré by sa mali nechať ošmahnúť mrazom pre zlepšenie chuti. Predpokladá sa, že dnešné moderné vyššie spomínané slivky sa vyvinuli práve z kríženia trnky s mirobalánom. Mám k tomuto ovociu taký love-hate vzťah, spracovávam ho (z dôvodu nedostatku trniek) prieťahovou destiláciou tj. podrvené trnky nechám macerovať v jablkovici a následne prepálim. Je to fajn, je to zaujímavé, ale mňa toto ovocie fakt nebaví oberať. Pravý destilát z čistých trniek je v chuti silne kôstkový, keďže toto tiež nechcete odkôstkovávať, ale je jednoznačne zaujímavý.

Mirabelka – menšia, okrúhla, žltá, občas s jemne ružovočerveným bodkovaným líčkom, mäkšia sladká jemne marhuľovitá dužina, dobrá oddeliteľnosť kôstky. Mnoho ľudí si ich pletie so žltoplodým myrobalánom, mirabelky sú ale chuťovo o ligu vyššie. Na destilovanie fajn, chutná, aromatická, trocha iná než bežná slivovica.

Myrobalán – známy aj ako slivka čerešňoplodá. Invazívna burina, voľne rastúca popri cestách a brehoch riek. Silne korení, silne preplodzuje, je mimoriadne životaschopný a preto je to aj jeden z najobľúbenejších podpníkov na štepenie ušľachtilých sliviek. Plodom sú menšie guličky, hýriace širokým spektrom farieb – od zelenej a žltej, cez ružovú a červenú po tmavofialovú. Dužina je mäkká, vodnatejšia, drží na kôstke. Šupka zvykne byť citeľne kyslejšia. Chuťovo sú oproti iným slivkám podradnejšie, ale šľachtia sa aj plodové myrobalány s lepšou chuťou, alebo aj ozdobné červenolisté odrody. Osobne som jeden zdedil, a je mi ho ľúto vyrezať. Kmeň ma výšku jeden meter, konáre sa následne tiahnu do sedem metrovej výšky. Každý rok zakvitne miliónom malých bielych kvietočkov, vonia do diaľky a koruna zuní a bzučí hmyzom. No a následne mám na jeseň asi tonu laxatívnych guličiek. A to som sa oň fakt nikdy absolútne nestaral. Oproti bežným slivkám je to niečo fakt strašne životaschopné, len tá chuť, no, svieža, no. Destilát je silne kôstkový, ale dá sa. U mňa je to v kategórií keď je na chuja sezóna, tak aspoň ten myrobalán. Cukornatosť u nich totiž býva horšia (berte to ale tak, že slivkovina s nízkou cukornatosťou má stále viac cukru než väčšina iného ovocia).

Ázijské slivky – dovážajú sa k nám zväčša z Ruska kríženci myrobalánu s kdejakými japonskými, čínskymi, ussurijskými a neviem akými slivkami. Pozor, naše slivky ich neopeľujú. Jediné čo ich opeľuje je len práve spomínaný myrobalán. Ide o širokú paletu odrôd s rôznymi vlastnosťami. Z toho čo som doteraz poochutnával ma pravdupovediac najviac zaujala ich farba. Aj keď majú plody kvalitnejšie ako myrobalán, je tam tá jednoduchá kyslosladká myrobalanovitá chuť. Zatiaľ ma nejak nepresvedčili, ochutnal som však len nejakých 6 odrôd, čiže ešte možno niečo objavím. Najčastejšie sa v obchodoch stretnete s nechválne známou odrodou Angeleno. Väčšinou ju obchodníci predávajú ako ringlotu, čím značne kurvia meno ringlotám. Táto odroda je známa tuhou, málo šťavnatou dužinou, ktorá je skvelá na transport a skladovanie. Akurát že strhnutá zo stromu chutí ako sladká guma. Pri kúpe podtrhnutej z obchodu si slovo sladká škrtnite.

Marhuľoslivka – aprium, plumcot, pluot. Verte či nie, ale slivky sú natoľko príbuzné s marhuľami že sa vedia navzájom aj prekrížiť. Plumcot je pol na pol marhuľa x slivka. Aprium je 75% marhuľa a 25% slivka, pluot presne naopak. Aby som ale upresnil, marhule sa nekrížia s tými našimi slivkami ale s aziatkami a myrobalánmi. Chutnal som zatiaľ nejaké 4 odrody, ako, chutilo mi to ale na riť som z toho nepadol. Osobne som zatiaľ na tom tak, že radšej pestujem slivky a marhule a toto vnímam ako predraženú raritku.

Ďalej by som sa trocha menovite povenoval hlavne tým bežnejším/kvalitnejším slivkám aj menovite. Domáca veľkoplodá (bystrická) je teda tá asi najkvalitnejšia z rodiny prunus, ale – šárka. Zo slív je u nás najlegendárnejšia Durancia, neskorá, mimoriadne úrodná, šťavnatá, cukornatá, skvelá do kvasu. Fakt jedinečná chuť starých sliviek. Možno by som im vytkol veľkosť plodov, alebo to že chutná aj monílii, ale inak v rámci slív špička. Ďalšou známou slivou je Malvazinka nazývaná aj broskyňová a kvôli veľkosti plodov väčšinou predávaná ako ringlota. Veľmi pekná, ak zamlčím kyslú šupku tak aj chutná, so svojskou chuťou. Odporúčam ju skôr na priamy konzum, ak však dobre zarodí (čo nie vždy chce), pekne sa ňou plní sud. Exotickú farbu má aj Kráľovná Viktória, staručká sliva anglického pôvodu, vcelku fajn chuti ak ju nenecháte preplodiť (čo ona rada). Patrí asi k najnenáročnejším slivkám, hlavne čo sa týka tepla. Z novších šľachtení ma zatiaľ zaujala odroda Opál, stredne skorá, chutná, šťavnatá, hlavne však na priamy konzum, keďže má pomalšie postupné dozrievanie plodov.

Z ringlôt je neznámejšia Althanová. Typická ružovo-modrá, šťavnatá s jemnou sviežou kyselinkou a typickou ringlotovou chuťou. Na ringlotovicu asi najlepšia. Ontario a Oulinská sú zelenožlté ringloty podobnej chuti, majú takú svojskú marhuľovitú konzistenciu a chuť, menej kyselín, čo občas spôsobuje, že je ich chuť hlavne pri prezretí fádnejšia ako u Althanovej. Destilát z nich je senzoricky veľmi jemný. Sú však ľudia ktorým slivovica smrdí, no práve túto ringlotovicu môžu. Ešte musím pochváliť zelenú ringlotu. Má menšie plody, čo je čiastočne spôsobené silným prerodením, ale sladké, šťavnaté a veľa, veľa. Občas sa používa aj ako podpník keďže ide o vodnú pumpu so silným koreňovým systémom, vhodnú aj do suchých pôd. Posledné suché roky sa u mňa fakt ukázala stabilnými krásnymi úrodami.

Najpestrejší sortiment vám ale obchodníci ponúknu pri poloslivkách. S nimi sa tu šárka zaniesla a následne sa tu historicky začali zvláčať ďalšie, ako náhrada do šárkou zdevastovaných slivkových sadov. Staré poloslivky sem prúdili z Juhoslávie, zo západu a mali sme aj vlastné šľachtenia. Z Juhoslovaniek sú najznámejšie Čačanky. Najznámejšími plničmi sudov boli Čačanská lepotica a Čačanská najbolja. Úprimne, ono sú to pekné slivky, majú kopu kvalít, len tá chuť je taká nejaká nijaká. Najbolja je u mňa vhodná tak do kompótov, lepotica, aby som jej nekrivdil ak má dobrú polohu, dobrý rok a dobré juhoslovanské leto, tak vie byť aj chutná, v horších rokoch to však neplatí. Potom je tu ešte Čačanská ranná. Je skorá, svieža, má málo cukru a buď je kyslá alebo prezretá. Jedinú Čačanku, ktorú si chválim je Čačanská rodná, ale aj tá chce dobre dozrieť. Zo starých západných šľachtení sa u nás dodnes rozširujú Anna Spath a Wangenheimova, ktoré aj keď nedosahujú kvalít domácej veľkoplodej, majú tú starú slivkovitú chuť. Problematické sú akurát s chorobami, šárka s moníliou im vedia dávať občas cez držku. Ďalšou problematickou západniarkou je odroda Prezident. Do suda OK, destilát je dobrý, ale slivky dlho dozrievajú a následne rýchlo zmúčnatejú. Asi najznámejším západniarskym makačom na naších slivoviciach bola odroda Stanley. Typické veľké oválne plody, skvelá oddeliteľnosť kôstky, šúpateľná šupka a občas haprujúci cukor. Z českých luhov a hájov zas pochádza dodnes zohnateľná Těchobuzická. Má mierne ringlotovitú chuť ale dobrú arómu. Je mimoriadne odolná voči monílii. Najväčším záporom je veľmi neskorý nástup rodivosti. Osobitnou kategóriou starých sliviek boli kedysi biele slivky. U nás sa im hovorilo Belice, v Čechách tuším špendlíky. Tie už pomaly kvôli šárke vymierajú. Z tejto kategórie sa dá zohnať len odroda Tipala. Stredne skorá, bujne rastúca, s nádhernými plodmi, chutnej až medovej chuti. Žiaľ oproti Beliciam má slabší cukor, ale destilát je dobrý. Osobne si z týchto starých polosliviek ešte niektoré držím, masívne sa ale šľachtia a dovoz najmä z Nemecka nám aktuálne pekne plní trh kopou kvalitných nových odrôd.

Z noviniek najčastejšie narazíte na odrody začínajúce na Top- a následne niečo. To je typický znak istej nemeckej šľachtiteľskej stanice. Z prímení sliviek sa následne dá odhadnúť nejaká ich vlastnosť. Osobne som najviac spokojný s Toptaste a Topfive. Toptaste je destilátorskou hviezdou posledných rokov, totálny slaďák. Ak pálite, jednoznačne odroda ktorú by ste mali vyskúšať. Ja som jej naposledy nameral 29°Brix a vraj to môže byť aj lepšie. Jediná vec ktorú by som jej vytkol je možno aróma, tú keby ešte vypilovali, bude to optimálna odroda. Na priamy konzum mi občas prídu až prisladké, nedokážem ich veľa zjesť, ale toto im vyčítať nejdem. Topfive mi príde ako najchutnejšia topka na priamy konzum, malá kôstka, chutná dužinka, má aj sudový potenciál, ale zatiaľ som jej jednodruhovo nemal dosť. Potenciál vidím aj v Topking, sladká kvalitná odroda s pevnou dužinou, zatiaľ som z nej zjedol 5 kusov, takže viac viac nemôžem kecať. Topstar je fajn, mäkká, sladká, slivková ale riadne preplodzuje a dosť zdatne ju mrdká monília. Tophit a Topgigant sú pekné slivky ale skôr do kompótu alebo na predvádzanie sa pred susedmi. Topfirst je skorá, menej cukru, horšia chuť, zalamujúca sa špička kôstky ktorú som si našiel v koláči, no srala ma, tak šla. Topend je zas neskorá, chuť OK, postupné dozrievanie je vhodné skôr pre konzum než na pálenie. Fakt pozor, októbrová, nie do každého regiónu.

Z ďalších nových šľachtení na trhu odporúčam odrody začínajúce na Ha-. Hanita je asi najchutnejšia slivka ktorú mám aktuálne v záhrade. Chuťovo fakt výborná. Podobná Hanite je Haroma, akurát ju viac serie monília. Inak tiež vynikajúca. No a pochváliť musím aj Hagantu, sladkokyslá, svieža, šťavnatá, väčšie plody, len ju nesmiete nechať prezrieť, lebo potom stráca na kvalite. Za zmienku stoja aj odrody začínajúce na Jo-. Najznámejšia je Jojo. Kadekto uvádza, že je imúnna voči šárke. V skutočnosti nie je imúnna, ale naopak je hypersenzitívna, čiže precitlivelá. Paradoxne to funguje tak že jej precitlivenosť zabezpečuje imunitu. Napadnuté miesto odschne skôr, než sa šárka rozšíri. Niečo ako keby ste vdýchli vírus chrípky, ale nos by vám odpadol skôr než by sa vám dostala do tela. Problémom Joja je trochu jeho chuť (a aj cukor). Prekvapil ma ale čistý destilát, nato že slivky sú priemerné, bol prekvapivo dobrý. Chuťovo vylepšené verzie Joja sú Joganta a Jofela. Ide o krížence Joja s chutnejšími odrodami ktoré si zároveň nesú tú jeho kvázi-imunitu. Na záver ešte pár odrôd, ktoré podľa mňa stoja za zmienku. Herman – asi najskoršia odroda na trhu, prekvapivo vcelku chutná, troška iritujúca poloodeliteľnosť kôstky od dužiny. Katinka – skoršia, pevné menšie plody, dobrá chuť ale kvalita kolíše, odolná monílii. Gabrovská – neskoršia, kvalitná odroda, má v rodokmeni pravú slivku a je to cítiť v chuti. Presenta – pravdepodobne najneskoršia odroda u nás na trhu, ak vám dôjde, tak stojí za to. Chuť pravých sliviek, vysoký cukor, pevná aj keď menej šťavnatá dužina, dobrá rodivosť. Len je to fakt októbrová slivka.

Nechcem tu z toho robiť pomologickú príručku takže len takto v skratke pár vetami moje postrehy k odrodám s ktorými mám nejaké skúsenosti. Samozrejme je ich omnoho viac a ak som nespomenul nejakú vašu obľúbenú, tak ju buď nemám, alebo mi ešte nerodí. Ak mi nejakú odporučíte, budem len rád. Plus by som upozornil, že kvalita sliviek dosť závisí aj od vašej polohy, stanovišťa, počasia, pôdy. Ak ste z Kysúc nemá pre vás príliš zmysel baviť sa o odrode sliviek s Maďarom. 

Opeľovanie sliviek. Nooo, sú slivky samoopelivé, čiastočne samoopelivé a cudzoopelivé. Ja ich mám cez 50 šľachtených + živý plot z divých, čiže neriešim. Ak však vysádzate v nejakom tom novopostavenom satelite, tak na tie cudzoopelivé pozor, chcelo by to kamaráta.

Podpníky sliviek. Najbežnejšie sú Myrobalán a St. Julien. Myrobalán zabezpečuje dobré korenenie, silný rast, neskorší nástup rodivosti. Julieny korenia plytšie, brzdia rast, skorší nástup rodivosti, len pozor, sú náchylnejšie na sucho. Zo silnorastúcich by ste ešte mohli naraziť na zelenú ringlotu, zo slabšie rastúcich podpníkov zase na Wangenheim, 29C, MRS2-5.

Strihanie. Keďže ide o širokú rodinu stromov budem značne zovšeobecňovať. Zovšeobecnene teda slivky rastú dosť stĺpovito. Skôr do výšky než do strán. Dajú vcelku dobre tvarovať do pyramidálnych tvarov a kdejakých vretien. Tieto tvary sú optimálne na maximalizáciu úrody. Existuje kopa profi návodov ako ostrihať slivku, ja to skúsim podať čo najlaickejšie a najjednoduchšie. Čiže chceme aby náš strom vzdialene pripomínal vianočný stromček. Necháme 3, max. 4 bočné konáre a terminál. Keď terminál podrastie, budujeme tým istým spôsobom ďalšie podlažie, striháme ho ale na kratšie, aby malo spodné podlažie svetlo atď. Ďalším, takým tvarom pre lenivých je dutá koruna alebo kotol. V určitej výške ucvaknúť terminál a tvarovať korunu do tvaru pohára na stopke. Z tohto tvaru je menšia výnosnosť, ale aj menej strihania a starostlivosti a konáre sa dajú viac roztiahnuť do šírky. Pri udržovacom reze z konárov následne len odcvakávame choré a prehusťujúce konáre, vyholené konce a koncové vidlice, pozor ale, nehoľte konáre, slivka rodí na krátkych rodivých výhonoch. Nepocvakajte si tie malé krátke konáriky s kvetnými púčikmi. Letné resp. jesenné rezy sa robia kvôli stlmeniu rastu, odoberie sa stromom časť rastovej energie. Na strihanie sa dá aj úplne vyprdnúť, slivka vám spravidla vylezie dosť do neba a bude prehustená, ale pri prístupe – prídem na jeseň, zatrasiem, zozbieram to nemusí byť až tak problém, problémom prehustenej koruny môže byť monília. Poďme teda na choroby.

Z chorôb som už spomínal šárku. S tou ale veľa nenarobíte. Hovorí sa že likvidovať vošky, ktoré ju roznášajú. Ale voška je najbežnejší záhradný škodca. Ak robí problémy, vyberám slivky ktoré s ňou nemajú vážny problém. Ďalšou bežnou chorobou je monília. Nočná mora pestovateľov marhúľ, u sliviek je to prevažne otravný element. Typická je hniloba plodov s bielym „kvitnutím“. Miluje daždivé počasie, prehustené koruny a veľké strapce sliviek v ktorých sa usídli a pekne rozmnoží. Ak ste nebio – fungicídy, ak chcete bio, presvetľovať korunu, prebierka plodov, odstraňovať moniliové múmie zo stromov (zaschlé začerneté ovocie). Dierky, hrdze, obschýnanie listov - fungicídy, alebo dôkladná likvidácia chorého lístia. Zo škodcov najčastejšie stretnete vošky, piliarku a obaľovača. Vošky – insekticíd alebo bio obstrihávať konce konárov a ručná likvidácia. Piliarka (Pilatka) je zákernejšia, to že vám napadla úrodu zväčša zistite tak, že žiadnu úrodu nemáte. Ak vám opadávajú zelené nevyvinuté plody na ktorých sa nachádzajú dierky, je to ona. Kladie vajíčka do odkvitajúcich kvetov, preto je nutné ju striekať insekticídom v čase odkvitania väčšiny plodov. Snažte sa striekať v čase keď nedodrbete opeľujúci hmyz. Bioochrana pred ňou spočíva v modlení sa a nie je veľmi efektívna. Obaľovač, a.k.a. tá ružovobiela húsenica, na ktorú zväčša upozorní glejotok z predčasne zrejúceho plodu, má dve generácie. Ta prvá zväčša narobí len takú nepatrnú prebierku plodov, druhá júlová generácie vie byť otravnejšia + plody načaté húsenicou s obľubou dokončuje monília. Ochrana – systémové insekticídy, bio ochrana – lepové pásiky, bio insekticídy alebo nocovanie pod slivkou s mucholapkou a jebnutie každého motýľa čo sa k nej priblíži. Regionálne sa to opäť líši. Sú regióny kde nestriekajú nič a nemajú problém, sú regióny a roky, kde keď sa spojí piliarka s obaľovačom a moníliou tak zlikvidujú 100% niektorých odrôd sliviek.

Tož, asi ku slivkám všetko, poďme na ich pálenie. Ak sa dá, odkôstkovať. Určité percento kôstok vám dá tú špecifickú mandľovitosť, ale full kôstkovica je v chuti veľmi výrazná. Ak už chcete mandľovitosť tak nechajte nejakých 10%. Postláčať, podrviť, hlavne odrody s tuhou dužinou, nedrvte ale kôstky. Slivky sa nedajú moc dobre odšťaviť (až na výnimky, ringle a myrobalám idú lepšie) pokiaľ nie sú prezreté na blato. My sme v pálenici pri pokuse odšťavovať tuhšie slivky pokrivili bočnicu na lise. Ak by ste chceli dostať slivkový džús, je treba slivky prehnať najprv mixérom. Tu si treba zapamätať že kvasinky žijú v kvapalnom prostredí a teda ak je kvas málo kvapalný, doliať vodu. Kvantum slivkových kvasov má cukornatosť nad 20%. Docukrovať niečo také je už pičovina. Bežné kvasinky vám to ani poriadne neprekvasia. Môžete pridať kvasinky a enzýmy, v prípade ultracukornatých môžete skúsiť hlbokoprekvásacie kvasinky pre lepšiu výťažnosť. Pri kôstkových kvasoch držte kvas na cca 20°C, pri bezkôstkových môžete ísť nižšie a trocha tlmiť rýchlosť prekvášania. Pri kôstkových treba byť opatrnejší aj pri pálení, nečakať s ním a čím skôr páliť + je tam dosť bordelu v predkvape aj dokvape. Včasne ho cvaknúť. Na starnutie do sudov sa odporúčajú skôr B-čkovejšie slivovičky, Á-čkové chvíľku odvetrať a uzavrieť. Riedenie podľa chutí, ale slivovica by mala byť silná pálenka, svedčí jej to. Ja mám rad neriedenú alebo ak, tak na vyšší kaliber. Samozrejme, ak vás z toho striasa, je potrebné upraviť voltáž nižšie. Na zdravie.

 

Nabudúce by som skúsil niečo o marhuľkách, broskyňkách, vyholených broskyňkách a tak.