Deň odštartuješ dvojitým presskom a ranným kakaním rovno do úst. Cez obed stihneš v bratrancovej maringotke vypísať dva tendre a tri perá pri signatúre šekov. Popoludní skočíš domov prezliecť kabát, aby si bol pripravený na večerné rokovanie s ministrom skorumpovanej dopravy, podvodnej výstavby a vytunelovaného rozvoja. Ak máš v noci problém zaspať, je to jedine kvôli tej guči bankoviek pod vankúšom. Celé to v pohode vyriešiš tým, že budeš rátať ovečky, ktoré ťa, napriek všetkému, stále volia.
Mečiar, Čaplovič, Hrušovský, Fico, Kaliňák, Harabin, Počiatek, Paška, Bugár, Gašparovič. Tragikomickí Cuper, Kolesík, Blaha, Kažimír, Škripek, Procházka, Ľupták. Ako bonus Lexa, Bašternák, Flašík, Kočner. You name it. Jasné, miliarda ich tu chýba. Slota, preboha, SLOTA! Prečítajte si ten menoslov ešte raz.
Vygrcajte sa.
Richter!
Á ešte jedna tyčka.
Vlado ako benchmark
Prvé voľby v živote človeka sú výnimočné. Rovnako ako prvý zub, sex či príspevok v diskusii. Odrazu máte pocit, že na vás záleží. Máte svoj hlas a nebojíte sa ho vhodiť do urny, hoci podvedome tušíte, že namiesto neho by v nej mali skončiť samotní kandidáti. Stret s realitou nastane počas druhého kola, keď na hlasovacom lístku nájdete dvojicu Mečiar – Gašparovič. To naozaj? Títo dvaja si to rozdajú za plentou zasadačky centrály HZDS o post hlavy štátu? To je asi taký výber, ako že či si dáte ako dezert oslie vajcia alebo chia puding.
Každopádne, Vlado je stelesnené zlo. Arogancia moci, štátom riadená mafia, primitivizmus, Claudia Schiffer. Tak, pochopiteľne, spravíte krížik pri Ivanovi, ktorý je jednoducho lepšou voľbou. Aj tak vám ale ostane nepríjemná pachuť oslích gúľ na fúzoch (snáď by ste si nevybrali ten puding). V nadchádzajúcich rokoch sa ukáže, že Ivan bol menším zlom, zato väčším dementom. A pre vás mementom – každé dno sa dá preraziť.
Róbert na druhú
Odvtedy doba pokročila. Politická kultúra sa zmenila. Vzduchom lieta menej pästí a horiacich svedkov. Na druhú stranu, zlodejov je také kvantum, že si kradnú navzájom (čo je vlastne s Táslerom a prečo nebol pozvaný držať Gizke protézu?). A nielenže sa za to nehanbia, oni to v zásade už ani neskrývajú. Čistý kriminálny exhibicionizmus. Sebareflexia leží v kúte, dopichaná kľúčmi, ktorými sa štrngalo na námestí. Svedomie brutálne znásilnené v zmanipulovanom verejnom obstarávaní. Hanba sfackovaná ako Vasky.
Spomínate si ešte na posledné prezidentské voľby? Scientológiu, úžerníctvo, z našich daní financované milióny hejtujúcich letákov? Lži, pretvárky, falše, odrby. Na dennom poriadku. Koľko rokov už? Hlas podobný Ficovi, Gorila, mýto, nástenky, CT-čko, Váhostav. Mne je dva dni nevoľno, keď mi predavačka vydá o 20 centov viac a omylom si to nevšimnem. Pri pohľade na ich úlisné ksichty sa vám ústa plnia pejoratívami, ale kým ich stihnete otvoriť, oni si otvoria zberný účet na Kajmanoch a sedem cudzích listov z podateľne. A čo s tým? Chobot sloní. Všetko do stratena. Ďalšie voľby? Ďalšie víťazstvo.
Kráľ andrej
Povedzme si to na rovinu. Minuloročné voľby boli väčší prepadák ako konferencia FMK UCM. Ich výsledkom je, že v parlamentných laviciach máme historicky najväčšiu koncentráciu psychopatov na meter kosoštvorcový a papaláši bez ostychu kryjú sexuálne zneužívanie v sociálnom zariadení. Všetkému tomu nasadzuje tŕňovú korunu andrej danko, ktorý si nezaslúži ani použitie veľkých písmen v mene. Najskôr sa snažil tváriť ako rozvážny sympaťák. Veď prichádza nová SNS. Žiadne ošťané terasy a tanky na hraniciach. Hrdo, odborne, slušne. No a všetci vieme, ako to dopadlo. Hrdosť síce ostala, ale s ňou už iba odporné šušne.
Uvedomujete si, koľko vecí sa muselo udiať, aby sa táto karikatúra dostala na takýto vysoký post? V akej krajine to žijeme, keď jednu z vrcholných štátnych funkcií zastáva postavička, ktorú by nedokázal napísať ani Andy Kraus po víkende na Pereši? Ako je možné, že predsedom Národnej rady Slovenskej republiky je človek, pri ktorom ešte aj Peter Plavčan pôsobí ako astrofyzik? Takého blbca sme tu ešte nemali, a to bol v parlamente aj Vincent Lukáč. Veď ten pán skonštruktovať nahú vetu nedokáže, ktorá mala zmysel by svojím významom.
Národ holubičí
Dlho som absolútne nechápal, čím sme si vyslúžili túto prezývku. Miesto pečených holubov nám do papúľ padajú chemtrails s príchuťou údenej slaninky a mierumilovní sme len dovtedy, kým nám operátori nepohrozia odobratím JOJ-ky. Tak čo, do Mizíka, nás spája s holubmi?
Petržalka. Dom kultúry Lúky. Podchod. Idem. Prásk. „Hrkú,“ ozve sa tridsaťkrát z priestoru nado mnou, kde pod rozpadnutými plechmi nažíva stádo obéznych holubov so svrbiacimi kloakami. Rýchlo utekám preč a v návale adrenalínu mi to konečne docvakne. Furt nám niekto serie na hlavu!
Nádej už umrela
Prežili sme Vlada, čoskoro prežijeme oboch Róbertov, časom si zvykneme aj na andreja. Čo ma však trápi najviac, je predstava toho, kto bude ďalší. Očakávania sú mínusové, latka zabodnutá na dne Mariánskej priekopy, no jedno je isté už teraz.
Bude to čurák.
