Jedna z najpopulárnejších komiksových postavičiek sa konečne dočkala v novom filmovom prevedení odborníka na netopiere a iné krv pijúce tvory. Role Netopiernika sa zhostil Robert Pattinson ako niekdajší upír zo Súmračnej. Asi to nebolo pre neho jednoduché prejsť od romantického krmiva pre dospievajúce tínedžerky s nalakovanými nechtami na čierno, pre ktoré je predstava vrcholnej slasti sex s chalanom so silnou anémiou a apetítom transfúznej stanice až k ikonickému pomstiteľovi v temnotou dýchajúcom meste.

Kriminálka s temným komiksovým hrdinom má ukrutnú trojhodinovú stopáž a kto hneď na začiatku vylial do seba pol litra coly, postaral sa o jeden dramatický moment v kine pre seba navyše.

Gotham je ponuré mesto. Sivé múry sú počmárané depresívnymi grafitmi, ulice sú špinavé, túlajú sa po nich stratené existencie, z ktorých kričí chudoba a ľudská zloba. Čo je dôležité si všimnúť, stále tu prší a všetci politici sú skorumpovaní, na rozdiel od Slovenska, kde býva aj pekné počasie.

Uvítala som, že zloduchov predstavujú miestne politické svine a sekundujú im hnusní policajti. V amerických filmoch sa to totiž často len tak hemží zloduchmi, ktorých predstavujú ruské mafie, oligarchovia, Rasputin. Potom nech sa nikto nečuduje, že keď pozerá taký Putin na americké filmy, stotožní sa s touto predstavou a povie si, však teda keď som už ten zloduch, čo urobiť, aby som sa predviedol svetu? Vyzlečie si žltomodré trencle, v ktorých doteraz prdel na Ukrajinu a poďho, ide sa zabíjať Ukrajincov aj bez špeciálnych filmových efektov. A tu sa dostávame k vysvetleniu, prečo dezolé múdro vysvetľujú, že to nie Rusko napadlo Ukrajinu, ale v skutočnosti Rusko bojuje s Amerikou. Však vsjo jasno.

Ale vráťme sa k filmu. Po uliciach Gothamu sa potuluje Hádankár, ktorý po každej vražde zanecháva zašifrovaný odkaz pre Batmana. Tvorcovia sa inšpirovali pri tejto postavičke skutočným sériovým vrahom Zodiacom, nebezpečným psychopatom. Pochopiť Hádankárove, alias Riddlerovi odkazy, na to treba čítať Nietzcheho a vedieť o utajených korupčných škandáloch miestnej politickej suity úzko spolupracujúcej s mafiánskym podsvetím a jeho bossom Falconem. Ten vlastní nočák, v ktorom pracuje Catwoman a tu už nastupuje v ľahkých náznakoch romanca.

V úlohe Catwoman predvádza absolútne dokonalú ladnú mačaciu postavičku Zoe Kravitz, dcéra slávneho taťku Lenny Kravitza a herečky Lisy Bonet. A ak netušíte, kto je Lisa Bonet, tak vám prezradím, že ide o partnerku Jasona Momoa, môjho miláčika. Je pozoruhodné, že v poslednej dobe sa mi vždy fešák Momoa dostane do článkov, nech píšem o akvaristike alebo o Batmanovi. Ach, asi sme si súdení. 

Dobre, viem, mala by som písať o Pattinsonovi. Nuž, takto, Patizón hrá psychicky nestabilnú postavu a ide mu to dobre. V bondage maske vidieť len spodnú časť tváre s takmer nehybnými čeľusťami, ktoré sa nehýbu, ani keď ho Catwoman zvádza. Maskéri predviedli parádne svoje zručnosti zrejme vďaka sekundovému lepidlu.

Batman si málokedy dáva dole svoj latexový obleček a keď si ho už aj vyzlečie a trochu pretiahne bicepsy, pôsobí stále unavene a miestami nezdravo. Nuž ale nečudo, v skutočnosti je to predsa Bruce Wayne, ktorý prišiel ako chalanisko o oboch rodičov a potom sa utiahol do samoty, neschopný komunikovať s ostatnými ľuďmi a mať poriadne vzťahy. Viac osamelý čudák ako arogantný pracháč a playboy so suitou zlatokopiek okolo seba. Hudba Nirvány, ktorá sprevádza jeho príchod, výborne podčiarkuje jeho osobnosť. Keď sa na nebi rozžiari znamenie netopiera, ktorým ho volajú na pomoc, sadá na motorku alebo do svojho osemvalca. Sám seba volá Pomsta, temný výzor, aj duša. Filmári predstavili odlišného Batmana oproti všetkým doterajším. Uvedomuje si moc peňazí, ktorou disponuje a oddeľuje ho od davu a vie, kam by ho mohla dohnať pomsta. Tento superhrdina mi pripadá viac reálnejší a bližší. 

Aj keď záverečná záchranná akcia pri záplave mesta dáva priestor jeho odvahe, mne prišla odfláknutá, scenáristicky nedotiahnutá, na mňa pôsobila kŕčovito a neprirodzenejšie ako Patizónové tuhé čeluste. Obyvatelia mesta plného mrakodrapov utekajú pred záplavou na štadión, netuším prečo, zrejme čakali, že tam budú rozdávať loďky. Ale tak dobre, Batman zachránil aj týchto hlupákov, čo sa dá urobiť, aj takí žijú medzi nami a divák si mohol vydýchnuť. Od chlapov zas prichádza kritika na málo akčné súboje Batmana so zlosynmi počas záplav, alebo že málo krvi na noir, ale ja som rada, že to tentokrát nie je o nepremožiteľnom superhrdinovi, ale o chlapovi, ktorý sa síce topí v peniazoch, ale krutosť života ho zrazí na kolená ako hocikoho iného, možno ešte aj viac.

Ešte trochu zaujímavých faktov – Postavu Batmana vytvoril karikaturista Bob Kane a spisovateľ Bill Finger v roku 1939. Na rozdiel od mnohých podobných superhrdinov tento nemá žiadne super schopnosti, je len fyzicky zdatný a vlastní vyspelú technológiu. Trauma z detstva ho núti nasadzovať si v noci masku a bojovať proti zločinu.

Je zaujímavé, ako sa v jeho príbehu pracuje so strachom, ktorý každý z nás spozná. Strach z vojny, zo zla, z bolesti, z čohokoľvek temného nás paralyzuje a berie nám chuť a energiu do života, preto sa snažíme pred strachom uniknúť. Batman však strach prijíma a premieňa na silu, s ktorou potom bojuje so zlom. Nevidíte v tom paralelu s ľuďmi, ktorí sa neskutočne odvážne postavia proti nespravodlivej vojenskej agresií a menia strach na obdivuhodnú silu?

Na záver – recenzia je to krátka, predsa len, nebudem konkurovať stopáži filmu, napísala som všetko podstatné. Film končí hlavným hudobným motívom, ktorým je Ave Maria a ja som si pri tej muzike uvedomila, ako desivo pôsobí mesto Gotham, v ktorom nemôžete nikomu veriť a nič nie je také, ako sa zdá. A aké desivé je mať strach a nevedieť s ním bojovať.