Bezprízorne blúdiac blogosférou som si minule všimla zaujímavú vec: blogerky venujúce sa kozmetike použité obaly od rôznych kozmetických prípravkov nevyhadzujú, naopak, odkladajú na jednu kopu a na konci mesiaca to všetko naaranžujú, odfotia a okomentujú svoju spokojnosť či nespokojnosť s daným produktom. A čo som ja horšia? Bohužiaľ vzhľadom k svojmu striedmemu vzťahu ku kozmetickým produktom by sa veľa spotrebovaného u mňa nenašlo: šampón, balzam na vlasy, krém na ruky, ostatné produkty dokupujem s omnoho menšou periodicitou. Čo ale pravidelne vyhadzujem, sú prázdne fľaše od alkoholu. A tak som tie svoje skusmo prvé tri novembové týždne odkladala do kúta v kuchyni, aby som sa s vami podelila o svoje skúsenosti a názory na dané produkty. Všetko pre čitateľov Dailymale!

Sekcia whisky/whiskey

Ono to vyzerá na takú krátku dobu ako celkom úctyhodný výkon, bohužiaľ väčšina prázdnych fliaš je skôr o zhode okolností, že práve tieto sme sa v danom časovom úseku rozhodli dopiť. Normálne u nás v domácnosti konzumácia škótskej (a občasných iných imigrantov na whisk(e)y poličke) prebieha tak, že si dáme po poháriku jednej, potom druhej, začneme od najjemnejších a končíme na ostrove Islay, ktorý má celá naša whiskypijúca časť rodiny mimoriadne rada.

Zo Speyside sa vypila Balvenie triple cask 16 y.o. a už má v poličke aj svoju náhradníčku. Balvenie je prvá single malt whisky, ktorú som si kúpila, a vždy sa k nej veľmi rada vraciam, či už je to doublewood alebo triple cask, 12-ročná či 16-ročná. Táto konkrétna má krásne vyváženú jemnú vôňu a chuť vanilky, škorice a medu, spájanú skôr s whisky z regiónu Lowland, s rôznymi tónmi ovocia a náznakom korenia. U návštev, ktoré whisky zvyčajne nepijú, vždy vyhráva ako najobľúbenejšia. Malú fľaštičku Carn Mor Vintage Collection 1994, v ktorej sa nachádzal Aberlour destilovaný v spomínanom deväťdesiatom štvrtom a fľaškovaný v roku 2012, som si kúpila ako suvenír v úžasnom obchode Hedonism Wines v londýnskom Mayfairi. Vojsť do tohto obchodu bolo pre mňa ako keby ste pustili dieťa predškolského veku do toho najväčšieho a najkrajšieho hračkárstva na svete. Úžasné limitované edície alkoholu, okrem iného Penfolds Time Capsule, Zodiac edícia Johnny Walker Blue Label, obligátne Elementy od koňakového domu Hardy a tak ďalej, ad absurdum. Táto konkrétna fľaštička v sebe ukrývala whisky jemnej ovocnej chute s dôraznou dochuťou. Produkt sme vypili večer vo vlaku na ceste do Čeboksár.

A ideme na Islay, Bowmore Gold Reef (duty-free kolekcia spolu s Black Rock a White Sands) sa vraj inšpirovala odrazom slnka na koraloch pod vodami mora, ktoré ostrov obkolesuje. Chápem, slnko v týchto končinách nebýva bežné, a keď sa už objaví, treba ho patrične osláviť. Príznačnú Islayskú začmudenosť je v nej cítiť jemne, nežne, v náznakoch, ktoré sa prelínajú s medovými tónami a sladkou ovocnou chuťou. Toto tekuté zlato mi veľmi chutilo, bude mi za ním ľúto. A ďalšia poznámka, doplniť rodinnú zásobu Lagavulin 16 y.o., ktorá nám opäť došla. Na tejto whisky mám rada to, že jej výraznú arómu človek zacíti len čo otvorí fľašu. Je to naša obľúbená domáca „slaninka“, ako ju voláme a dorazili sme ju na počesť akcie „Je suis bacon“ alebo údené si nedáme!

Nakoniec tu máme prisťahovalca zo Spojených štátov. Jack Daniel’s je síce u mňa spolu s Johnnie Walker Red Label v kategórii whiskey/whisky, ktorú mi nie je ľúto piť zmiešanú s colou, ale Sinatra Select na počesť speváka, ktorý mal fľašu Jacka vždy poruke na pódiu a s jednou ho vraj dokonca aj pochovali, je naozaj skvelá. Svoje si odsedela v špeciálnych dubových sudoch Sinatra Barrels so zárezmi vo vnútornej časti, aby bol alkohol vystavený väčšej ploche dubového dreva. Výsledkom je whiskey farby i chute, ako sám Sinatra – nežná a podmanivá, s elegantnou a lákavou chuťou a farbou s jemným nádychom temnoty. Dostal ju k narodeninám môj manžel od kamaráta (Boris, pozdravujeme!) a v našej domácnosti vydržala dva roky – pili sme ju po malých dúškoch a s úctou. Ale všetkému dobrému je raz koniec a prišlo aj na Sinatra Select. Škoda, bolo to majstrovské dielo od pánov z Tennessee.

Sekcia vín a ciderov

(Popri tomto výbere si ešte domyslite fľašu – dve prosecca a talianskeho spumante). Beaujolais Nouveau je v podstate glorifikovaný burčiak, napriek tomu si ho tretí štvrtok v mesiaci vždy kúpime a vypijeme. (Niekedy aj o týždeň skôr, paskudy ruské potraviny sa rozhodnú pomýliť zákazníkov a vypredávať rok starý tovar.) Albert Bichot 2015 bolo ľahké víno, trochu vodnaté, ale pilo sa príjemne, rozhodne však ako víno v pozícii otvárača večera, neskôr by to bolo sklamanie. Vlaňajší Riesling od Dr. von Bassermann-Jordan–a som si kúpila v Berlíne na letisku. Učaroval mi, bolo to príjemné a chuťovo dobre vyvážené víno. Červené gruzínske Kindzmarauli bolo polosladké, čo najviac ocenil môj muž, no ani mne jemný sladký podtón neprekážal, pilo sa veľmi dobre. Loic Raison je tradičný bretónsky cider, extra suchý, veľmi príjemné pitie a u nás v potravinách ho dostať kúpiť za cenu porovnateľnú s dovozovými pollitrovkami anglického či írskeho cideru. Naopak ruský „sidr“ St. Anton suchý prírodný bolo to najhoršie, čo som z tejto kategórie v živote pila – predstavte si zriedený jablčný ocot. Takže viete zdieľať moje zdesenie, keď som si objednala dve fľaše tohto jablčného uksusu v rámci donášky potravín a medzi objednávkou  a donáškou som ho vyskúšala v reštaurácii. Môj muž vyhlásil, že si ho ale za trest vypijem, tak som sa premohla a na dve posedenia zdolala prvú fľašu. Ten pokrivený kyslý výraz tváre mi ostal ešte hodinu po jeho dopití. Ešte stále mám doma jednu fľašu. Bojím sa.

Iné

Občas sa človeku zachce aj vodky – sú aj také chvíle v každodennom živote. Aspoň u nás. A tie predstavuje jednoduchá vodka Teľňaška, po slovensky nátelník s dlhým rukávom. Tento konkrétny bielo-modrý prúžkovaný vzor vo mne evokoval ruských VDVákov, ktorí sú známi búrlivými oslavami svojho dňa (hej, to sú tí, čo sa okrem iného kúpu vo fontánach a kričia na plné hrdlo). Táto vodka, od ktorej silnejšie je už len priateľstvo, ako tvrdí, je z Omska. Nám chutila – zamrazená je každá vodka dobrá.

 

Toľko zhrnutie mesiaca, prázdne fľaše vyhadzujem, s výnimkou tých od whiskey/whisky, ktoré umyjem, odstránim z nich etiketu a na Vianoce naplním domácou hruškovicou z tohto roku. Na zdravie!