Ak je nejaká rastlina jedovatá, raz sa ňou niekto otrávi. Tretí Archimedov zákon

Tieto jedovaté rastliny slušných ľudí len otravujú. Sokrates

Bola to nehoda. Alexander Sergejevič Novičok

Prosím vás, neotravujte. Žneme kúkoľ. Preceda

Štatistiky hovoria jasne: rastlinami sa zvyknú otráviť hlavne deti. Je to pochopiteľné, lebo mnohé z týchto rastlín majú krásne voňavé kvety alebo veľmi jedlo vyzerajúce plody. Rodičia lístie obžúvať nebudú a z plodov ich zaujímajú len tie, ktoré sa dajú vypáliť, takže sú v bezpečí. Extrémne opatrný dospelák decku zakáže čohokoľvek sa chytať, čokoľvek jesť a radšej aj pohybovať sa po vonku. Ja som zástancom toho, že deťom treba všetko vysvetliť, tisíckrát pravdivo odpovedať na rovnakú otázku, nechať ich, nech na niektoré veci prídu samé (aj keď si pri tom rozmlátia kolená alebo zarežú do prsta) a nezabíjať v nich zvedavosť. Sú ale veci, ktoré by na vlastnej koži testovať nemali a preto je tu tento článok o jedovatých rastlinách, ktoré by rodičia určite mali poznať. A keďže decká sa učia rady a veľmi rýchlo, nebolo by na škodu rovno im ich ukázať a vysvetliť, čo hrozí, ak si z nich urobia šalát a budú ním ponúkať všetkých kamarátov na pieskovisku. V tomto dieli sa pozrieme na jedovaté rastliny, na ktoré som natrafil na detskom ihrisku a cestou naň.

Lastovičník väčší

Legendárna rastlina pre väčšinu detí, ktoré vyrastali za komančov. Po odlomení stonky totiž z rastliny vyteká oranžové „mlieko“, ktorým miestni šamani vypaľovali bradavice. Nerobte to. Tento latex totiž obsahuje celú paletu jedovatých alkaloidov, ktoré doslova popália kožu. Niekoľkokrát som vbehol do porastu lastovičníka so strunovou kosačkou a následne sa mi asi dva týždne hojili páliace a svrbiace naliate pľuzgiere, pričom fľaky po nich zostávajú ešte mesiace. Na jemnejšej detskej koži to musí byť úplná paseka, veľký pozor treba dávať aj na zasiahnutie očí, leptá to rohovku. Ak by sa lastovičníka niekto chcel najesť, musí rátať popálením celej tráviacej sústavy, vracaním, krvavými hnačkami a pri vyšších dávkach s poruchami krvného obehu a smrťou. Toto by pri deťoch nemalo hroziť, keďže lastovičník nie je natoľko chutný, aby ho nevypľuli po prvom hlte.

Konvalinka voňavá

Pekná rastlinka s voňavými kvetmi a červenými plodmi, hotové brusnice. Na sídliskách bežne rastie v predzáhradkách, voľne sa vyskytuje v teplejších suchších lesoch. V sezóne cesnaku medvedieho sa pravidelne objavujú kuvičie hlasy, že určite si niekto pomýli listy konvalinky s cesnakom. Ja však odmietam uveriť, že existuje niekto tak blbý, že ide zbierať cesnak a nazbiera lístie, ktoré vôbec nemá cesnakovú vôňu. Medzi cesnakové listy sa neprimieša, lebo konvalinka rastie na úplne iných biotopoch. Celá rastlina obsahuje kardioaktívne glykozidy, ktoré spôsobujú zvracanie, zvýšené močenie, poruchy srdcového rytmu až kolaps. Nejedzte to svinstvo. Nie, nedávajte to ani deckám.

Ľuľok čierny

Nepríjemná rozvetvená burina odpudivého vzhľadu s čiernymi bobuľami pripomínajúcimi... čo ja viem, dieťa alebo sprostejší dospelák by si ich mohli dať namiesto čučoriedok. V našom hlavnom meste, kde letná údržba chodníkov pozostáva z kosenia buriny rastúcej v popraskanom asfalte, dorastá ľuľok vysoko nad pol metra- pri obrubníkoch, okolo chodníka v parku, dokonca aj uprostred chodníka pri betónovom stĺpe. Tu keď sa raz v podchode na Trnavskom premnožia krokodíly, tak ich len oboplávame, aby sme stihli električku. Inak po tomto asi naozaj málokto siahne, a hoci ide o menej jedovatú ľuľkovitú rastlinu,  treba si pripomenúť, že rastliny z čeľade ľuľkovité predstavujú to najjedovatejšie, čo doma máme. Najmenej jedovaté sú dozreté (čierne) plody. Pri otrave sú typické kŕče tváre a krku, ochrnutie jazyka, rozšírenie zreničiek, rozpad červených krviniek, pri veľkých dávkach zástava dychu a srdca.

Ľuľok sladkohorký

Liana s nápadnými červenými plodmi pripomínajúcimi goji. Ja som ju našiel v parku (áno, v tom istom, kde môžete nazbierať kýbel bobúľ ľuľka čierneho a predávať to na Miletičke), ako obrastá tuju. Opäť ide o menej jedovatú ľuľkovitú rastlinu (ale opäť len vzhľadom na jej najbližšie príbuzenstvo, pretože v rodine má také šmaky ako ľuľkovec zlomocný, durman alebo blen- o nich možno niekedy inokedy). Výhodou je, že zrelé plody sú najmenej jedovatou časťou rastliny, nevýhodou, že chutia sladkasto. Otrava vyzerá podobne ako u ľuľku čierneho, z plne dozretých plodov smrteľná otrava nehrozí.

Tis obyčajný

Bežný parkový ker s krásnym, tvrdým, ale ohybným drevom, odjakživa využívaným na výrobu lukov a veľmi namáhaných súčiastok. Vo voľnej prírode je to strom, ktorý sa aj v našich podmienkach dožíva až 2000 rokov. Z parku si drevo neberte. A ani z voľnej prírody, tis je chránený. Celá rastlina okrem červenej čiašky plodu je prudko jedovatá. Tá červená slizovitá vec je síce jedlá, ale nie je to nič, čo by som potreboval zavárať. Skúšal som to za vás a za vaše deti, je to sladké, trošku pikantné a vo vnútri je jedno semeno, ktoré je jedovaté rovnako ako zvyšok rastliny. Väčšina otráv vzniká rozhryznutí  tohto semena pri jedení plodov, čo sa prejaví nevoľnosťou, poruchami dýchania, srdcovej činnosti a krvného obehu až smrťou v dôsledku zlyhania srdca. Tie plody sú pekné, ale kúpte deckám radšej gumených medvedíkov.

Zob vtáčí

Tento ker nájdete všade. Doslova. Ak vás v Bratislave vyhodím na akomkoľvek mieste okrem historického centra, neexistuje, aby ste nemali nejaký zob vtáčí v dohľade. Je obľúbený do živých plotov a postupne sa šíri všade, kde je to aspoň trochu zanedbané.  Opäť si poviete, kto by niečo také jedol, ale ak bude práve vaše dieťa ten šaman, ktorý si z plodov alebo listov vyrobí na ihrisku obedové menučko, nebudete nadšení.  Otrava sa prejaví silným podráždením tráviaceho traktu, vracaním a poriadnymi hnačkami, z čoho vyplýva riziko dehydratácie a kolapsu.

V našich podmienkach sa v parkoch vyskytuje ešte niekoľko viac alebo menej jedovatých rastlín, patrí medzi ne aj veľa ozdobných krov a stromov, za všetky spomeniem agát a zlatý dážď. Stále platí, že najlepšia prvá pomoc je prevencia, čo podľa mňa zahŕňa aspoň najzákladnejšiu znalosť toho, s čím treba okamžite bežať k lekárovi a nad čím stačí mávnuť rukou. Veľa jedovatých rastlín dokáže na citlivejšej pokožke vyvolať kožné prejavy už po intenzívnejšom dotyku, takže je dobré vedieť, ktoré kvietky sa netrhajú do kytíc. Ak už nedajbože dôjde k otrave, prvoradá je lekárska pomoc. Ak ste niekde v exteriéri, ďaleko od lekárničky a viete dieťa v rozumnom čase dopraviť do nemocnice, urobte to okamžite, nezdržujte sa behaním po lekárňach. Ak ste na všetko pripravný superrodič, vytiahnite z batohu lekárničku a natlačte do decka lopatu živočíšneho uhlia, podajte mu čierny čaj (triesloviny vyzrážajú alkaloidy, a ak otrava nebola alkaloidmi, nič nepokazíte), pri väčšine rastlinných otráv tiež pomôže preháňadlo a/alebo vyvolanie zvracania. Ak postihnutý kolabuje, je v bezvedomí, nedýcha, prvá pomoc je pri týchto stavoch rovnaká ako pri hocijakom inom bezvedomí. Lekárovi povedzte latinský názov jedovatej rastliny... no dobre, tak mu teda ukážte fotku alebo odtrnutý kvietok, on už snáď bude vedieť, veľmi mu uľahčíte robotu. Ale hlavne, majte sa radi a neotravujte sa.