V predchádzajúcom článku som  písal zväčša o rastlinách, ktoré síce sú jedovaté, ale dobrodružnejšie povahy by po menšej dávke mohli čakať, čo sa bude diať a podľa toho vyhľadať alebo nevyhľadať lekársku pomoc. Pri nižšie uvedených rastlinách to neskúšajte a pri akomkoľvek podozrení na zjedenie hocijako maličkého množstva si okamžite volajte sanitku. Aj ľahšie otravy totiž môžu skončiť trvalým poškodením vnútorných orgánov. Tu máte to najhoršie menučko, aké vám stredoeurópska príroda dokáže zostaviť:

Prilbica modrá (a ostatné prilbice)

Môžeme sa baviť o tom, či som do tohto článku vybral naozaj tie najjedovatejšie rastliny, ale až za odstavcom o prilbici. Táto ozdoba brehov vysokohorských potôčikov a prameňov je považovaná za vôbec najjedovatejšiu európsku rastlinu. Už dotyk môže u citlivejších kusov spôsobiť vyhodenie pľuzgierov. Pri požití je priebeh pomerne rýchly: pálenie a svrbenie začína v ústach, pokračuje v prstoch a postupuje do celého tela, nastupujú veľké bolesti a najtypickejším príznakom je pocit ľadovej zimy. Zvracanie a hnačky snáď ani netreba spomínať, tie sa objavia pri takmer každej vážnejšej otrave rastlinami. Smrť nastáva pri plnom vedomí zastavením dychu a srdcovej činnosti. Rozmýšľam nad tým plným vedomím a akosi tomu neviem prísť na chuť. Z tohto pohľadu sú o niečo výhodnejšie ľuľkovité rastliny.

Ľuľkovité (Durman obyčajný, ľuľkovec zlomocný a blen čierny)

Tu je ťažko vybrať jedného zástupcu. V predchádzajúcom článku som spomínal ľuľok sladkohorký a ľuľok čierny, čo boli síce nepríjemné rastliny, ale v porovnaní s týmito tromi zmrdmi boli len trošku drsnejšou koreninou do gulášu. Durman je bežnou burinou na poliach, blen je miznúca burina okrajov ciest a rumovísk a ľuľkovec bežne nájdete na rúbaniskách medzi malinčím. Všetky tri sú smrteľne jedovaté, a to už v malých množstvách, kvôli vysokému obsahu neurotoxických alkaloidov. Príznaky otravy sú u všetkých podobné: sucho v ústach a vlastne na všetkých slizniciach, rozšírené zreničky, poruchy reči a videnia, halucinácie až agresivita. Pre tieto vlastnosti si niektorí kreatívni prírodne zameraní feťáčikovia, ktorí už nevedia, čo so sebou, naordinujú kúru z durmanových semienok. Lenže potom nezriedka nastupuje pokles krvného tlaku, vyradenie centra dýchania, narušenie srdcovej činnosti a smrť v bezvedomí. Ak aj prežijete ťažšiu otravu ľuľkovitými, je dosť možné, že vám ostanú trvalé následky na duševnom zdraví, lebo skopolamín je sviňa. Takže radšej si nakúpte hladkú múku so stopami látok ovplyvňujúcich vedomie niekde v Dúbravke a nehrajte sa na botanikov-farmaceutov.

    Ľuľkovec zlomocný                                           Durman obyčajný

Rozpuk jedovatý

Toto je rýchlovka. Otrava neurotoxínmi sa prejaví už niekoľko minút po schrúmaní rozpuku, smrteľná dávka je vraj niečo cez dva gramy tejto mrkvovitej rastliny rastúcej popri potokoch a vodných plochách. Stonky rastliny sú sladké, takže ak na to náhodou príde decko hrajúce sa v prírode, tak mu treba popriať hodne šťastia. Prvé príznaky otravy sú bolesti v ústach a hrdle, vracanie a mdloby. Potom nastupujú kŕče podobné epileptickým a do hodiny sa konzument zadusí kvôli zlyhaniu dýchania.

Jesienka obyčajná

To je ten pekný kvietok, čo si ľudia úplne nepochopiteľne pletú so šafranom. Lenže šafran kvitne na jar a jesienka v jeseni. Nebudem vás tu presviedčať, že šafran a jesienka sa vôbec na seba nepodobajú, ani vás nebudem zaťažovať rozdielmi medzi kosatcovitými a ľaliovitými rastlinami, hrachu som sa po stenách už nahádzal dosť. Zapamätajte si termíny kvitnutia a to, že aj šafran aj jesienka sú jedovaté, ale jesienka je jedovatá fakt veľmi. Ak chcete byť naozaj opatrní, pozrite si aj, ako vyzerajú listy a plod jesienky, ktoré mimochodom vyrastajú až na jar. Hlavným jedom jesienky je kolchicín, mitotický jed, ktorý blokuje delenie buniek. V biológii sa používa pri počítaní chromozómov- bunky jednoducho ustrnú v tej fáze delenia, kedy sú chromozómy najlepšie viditeľné. Otrava takýmto niečím teda logicky bude chvíľu trvať. Prejaví sa až po niekoľkých hodinách, a to už je jed parádne vstrebaný a robí si svoju robotu. Medzitým postihnutý pociťuje pálenie v ústach, zvracia, dostavia sa prudké krvavé hnačky a krvavé močenie, dochádza k silnej dehydratácii, prudkému poklesu telesnej teploty a po niečo vyše dni nastáva smrť pri plnom vedomí v dôsledku zlyhania dýchania. Ak aj pacient prežije tažšiu otravu, zrejme bude mať odpálené obličky.

V čase kvitnutia je jesienka bez listov, tie vyrastajú aj s plodom až nasledujúcu jar po odkvitnutí. Takto vyzerajú v jeseni.

Lykovec jedovatý

Veľmi pekný kríček, skoro na jar kvitne voňavými ružovými kvetmi, nájdete ho v redších lesoch alebo na ich okrajoch, na rúbaniskách a na Rakytove som ho na počudovanie videl na otvorenej lúke priamo pri chodníku. Pri zjedení hociktorej časti rastliny dochádza k silnému podráždeniu celej tráviacej sústavy, čo má za následok vracanie a hnačky, čo je ten menší problém, lebo onedlho sa začne prejavovať poškodenie obličiek (ktoré môže byť aj po prekonaní otravy trvalé) a kolabovať krvný obeh kvôli poruchám srdcovej činnosti. Ako smrteľná dávka sa uvádza 10-12 plodov, pričom som našiel údaj, že to platí pre dospelého, iný autor uvádza, že je to pre dieťa. Toto ale nebudeme experimentálne overovať, dobre?

Bolehlav škvrnitý

Páchnuca mrkvovitá burina, rastie mi pri plote v temnom rohu ovocného sadu, a keby som začiatkom leta vedel, že budem písať takýto článok, tak vám ho odfotím. Ale som nevedel, tak si ho vygúglite. Bolehlav je legenda medzi jedovatými rastlinami, chlorofylom presiaknuté zhmotnenie antickej tragédie. Odvarom z bolehlavu totiž popravili Sokrata, a asi to nebola celkom príjemná smrť. Koniín (hlavný jed bolehlavu) pôsobí podobne ako nikotín, čiže najprv povzbudivo a o niečo neskôr dochádza k obrne kostrových svalov (čiže slabosť v končatinách, neschopnosť prehĺtania a reči atď.) a zaduseniu.

Čo dodať? Ak poznáte jedovaté rastliny, zrejme sa nimi neotrávite. Ak sa budete hrať na frajerov podobne ako hubári, ktorí zaručene „nazbierali bedle, podľa obrázka to úplne sedí, kámo“, nemusí to dopadnúť dobre. Ak ste zjedli niečo, o čom máte pochybnosť, hrdosť bokom a hajde do nemocnice, ale rýchlo. Zatiaľ vyvolajte zvracanie, ak máte so sebou dobre vybavenú lekárničku, jedzte veľa živočíšneho uhlia, dajte si preháňadlo. Rastlinný jed nezneutralizujete alkoholom! Hlavne otravy nepodceňujte. Žijeme v príjemnej časti sveta, kde nemáme plnú riť jedovatých hadov a pavúkov, tak máme tendenciu myslieť si, že aj tie naše rastliny sú len také akože jedovaté. Lenže dve-tri bobule ľuľkovca zlomocného by vás v pohode vyviedli z omylu.