V Číne je všetko šikmé. Teda najmä oči. Predpokladal som, že aj foajé venušinych pahorkov šikmookých dievčat bude mať tvar vertikálnej spojnice, ale moja snaha o odhalenie tohto fenoménu (opierajúca sa o komparáciu fotografií na stránkach zábavnej pornografie, v kategórii aziatky) narazila na problém v podobe bujného pubického ochlpenia, ktoré mi bránilo vo výhľade. Neskôr som, na vyššie uvedených stránkach, natrafil na súdružku ľudovo-demokratickej republiky, ktorá objavila čaro britvy a objasnila mi záhadu Bengálskeho trojuholníka. Všetko bolo v najlepšom poriadku.
Zamyslel som sa: Čo v kultúre kvitnúcej ryže znamená dostať sa na šikmú plochu? Alebo čo rozumejú pod: Dostať sa z blata do kaluže?
Za aktívnej pomoci vyhľadávača s dvoma „o“ v názve som natrafil na akýsi článok o chlapcovi, pracujúcom na rieke Mekong. „Rybár“, povedal som si a očakával som vysvetlenie, ktoré odhalí tajomstvo úžasnej chuti ryby značky Pangasius. Ani zmienka.
Veľmi precítene opisoval osud šesťročného brata, ktorý pracuje vo fabrike na výrobu kopačiek, a kde všetkých tisíc zamestnancov (s priemerným vekom 7 rokov) buzeruje o dva roky starší supervízor firemným heslom Just do it! A oni šijú ako blázni a spievajú si pri tom „pichnem dnu a ťahám von.“
Potom som si prečítal osud spomínaného rybára. Úžasné!
Pracuje niekde medzi Mekongom a druhým brehom Mekongu. Podobne, ako jeho mladší brat, sa vybral cestou módneho dizajnéra, a na výrobnej linke fabriky, jedinej svojho druhu s piesňou na perách „pichnem dnu a ťahám von“, šije ako blázon. Plávajúca fabrika sa vznáša na hladine kalných vôd životodarnej rieky a jej nosnú časť tvoria chrbtové plutvy rýb tej nezameniteľnej chuti. Ideálny ponor zabezpečujú plynové mechúre spomínaných chordátov. Plavidlo (ťažko ho nazvať loďou) nestáleho tvaru a zaujímavých rozmerov má na pravom boku firemnú značku v podobe troch pruhov, ktorú kedysi založil Adolf Dassler a nápis, ktorý len vyzdvihuje skutočnosť, že v podpalubí sa spracováva ryba značky Pangasius: Impossible is nothing.
Potom sa rybár, napriek na jeho pomery, vysokej životnej úrovni, pustil do horekovania nad osudom rodičov. Matka prišla o zrak pri obhospodarovaní ryžových polí. Ako jediná zo všetkých pracovníčok ignorovala zásady 5 S a nariadenia BOZP a nenosila ochranné okuliare pri ohýbaní sa k ryžovému poľu, a ostrými ryžovými výhonkami si vypichla oči. Kvôli neochote investovať jeden dolár (denná mzda) do ochranných prvkov (okuliare), bola kategoricky potrestaná skupinkou šogunov, ktorí ju zmlátili ako žito. (Nie som si istý, či sa v Číne nepoužíva hovorový výraz „zmlátiť ako ryžu").
Na pretras sa konečne dostal smutný osud rybárovho otca. Emóciami presýtený osud úbožiaka by nenechal ruku modrého anjela, ktorý sa s obľubou ukája práve pri emóciami prešpikovaných osudoch obyčajnej chamrade, pokojnou.
Rybárov otec sa po desiatich rokoch tvrdej driny v plutóniových baniach konečne dostal zo zoznamu zamestnancov na súpisku inventára. V hĺbke takmer tri kilometre pod zemou je zavesený montérkovou blúzou o starú hrdzavú skobu a svieti oboma smermi do tmavej chodby.
Je zvláštne, že informáciu o rybárovi z vyhľadávača s dvoma „o“ som objavil práve v čínskej reštaurácii, kde ma obsluhovala sympatická aziatka, súca k natočeniu nového dielu Naruto v štýle hentai.
Skromne odetá, len v krátkej sukničke a obtiahnutej bielej blúzke, cupitala v teniskách a dlhých podkolienkach po kachličkami vydláždenej reštaurácii.
Keď prechádzala okolo mňa, z podnosu jej spadla lyžica, po ktorú sa okamžite zohla. Pred mojím zrakom sa odohrala scéna, kvôli ktorej by akýkoľvek sexuálny deviant začal veriť v Aštara Šerana.
Krátka suknička nezahaľovala veľa, ale pri ukážkovom predklone sa na mňa usmiali biele nohavičky. Dovolil som si zájsť ďalej a pozrel som na miesto, kde by sa mal rysovať profil vertikálnej brázdy. Takmer mi zabehol vifon, keď som si uvedomil, že foajé venušinho pahorku, presvitajúce cez obtiahnutú spodnú bielizeň obsluhujúcej Sailor Moon, sa ťahá v horizontálnej rovine. Zaplatil som a so slušným dovidenia som odišiel opiť sa do najbližšej krčmy.
Odvtedy neverím na nič, čo sa o Číne píše.
Pic by hakanphotography
