Kultúra 21. storočia je plná rôznych fenoménov. Najvýraznejšie prejavy fenoménov možno badať v internetovej kultúre, kde sa to len tak hemží samými „meme“ či kolážami a „.gifkami“, a rôzne portály sa predháňajú v tom, kto „postne“ väčšiu debilinu. Internetová „meme kultúra“ sa týka hlavne mladých a „geekov“ so sklonmi k závislosti na IT, bez rozdielu veku. Tí najortodoxnejší používatelia internetu stále ostávajú verní prejavom idiotstva ako pokec.sk, topky.sk a pod.

 

S rozmachom dostupností informácií sa do povedomia sveta dostala nová vlna akejsi subkultúry, ktorá zasiahla sociálnu skupinu žien na materskej, ženských, starých mám, ktoré sa nudia. Ak si chcete na webe pohľadať nejaký jednoduchý recept v štýle „čo dom dal“ (rozumej v chladničke mám jednu klobásu, pol bôčika, tavený syr v črievku, tri piva 12-tky a polozhnitú paradajku, o ktorej nemám ani potuchy, ako sa tam dostala), určite to tam nájdete. Vlastne na tých všetkých plesnivých portáloch o varení, kde si gazdinky vymieňajú recepty a nápady, už nájdete recepty už takmer len na toto. Áno, asi tušíte, o čo ide. Je to práve to, z čoho sa pravidelne týždeň pred svojimi narodeninami v noci pomočujete. Je to tá príšerná vec, ktorá vás každý rok vydesí na rodinnej oslave vašich narodenín. Dokonca z nej nevyskočí ani striptérka.


Rozmohlo sa to ako pľúcny mor. Rozšírilo sa to rýchlo ako správa o fajke Moniky Lewinskej. Zbavíte sa toho rovnako ťažko ako túlavého psa, ktorému ste hodili suchú kôrku z chleba, lebo vám vypadla zo smetiaka. Tento trend prevýšil dokonca aj domácu „hand-made“ výrobu náušníc a šperkov. Je to, vážení, marcipánová torta – presnejšie – torta poliata marcipánom.


Marcipán sám o sebe nie je taký zlý. Je to jednoduchá cukrárska hmota, ktorej základ tvoria olúpané a rozdrvené mandle premiešané vodou a cukrom v rôznom pomere. Vzorec je jednoduchý: „Čím viac orechov a menej vody, tým je marcipán lepší a kvalitnejší.“ Marcipán pochádza odkiaľsi z Orientu, približne z územia dnešnej Číny, odkiaľ ho orientálci priniesli do Benátok, niekdajšej obchodnej a námornej veľmoci, odkiaľ putoval na stoly papalášov. Dovoliť si ho mohli len „modrokrvci“, bohatí obchodníci a kurtizány až do objavenia Ameriky v roku 1492 (nie, nie v roku 1000, ako to bolo naozaj s tou Amerikou, resp. „Vinladom“). Keď sa zo znovuobjavenej Ameriky začala vo veľkom vyvážať cukrová trstina a trstinový cukor, stal sa artiklom objavujúcim sa aj na stoloch chudákov a plebsu. Odvtedy marcipán celkom zľudovel, čo spôsobilo kauzalitu vzniku jednej z najväčších pohrôm a armagedonov cukrárskeho umenia a chuti.


Pre tých šťastnejších, ktorí nemajú ani potuchy o tom, čo taká marcipánová torta môže byť, vysvetlím, že ide o tortu rôznych tvarov, rôzneho počtu poschodí s všakovakou plnkou, ktorá je poliata farebnou, odpornou a smradľavou lepkavou vrstvou marcipánu. Nemusí to byť hneď pravý mandľový marcipán, ale hocijaký „fejkový“, ako to už dnes pri tom „pančovacom brainstormingu“ býva. A aby toho nebolo málo, domáce cukrárky a gazdinky naserú už aj tak na dosť odpornú „home-made“ tortu gýčovité figúrky a písmenká.


Tieto torty môžu mať skutočne tvar a výzor čohokoľvek. Od jednoduchej oválnej torty s jedným poschodím sa dá veľmi ľahko dostať k desaťposchodovej hranatej torte s hmotnosťou, ktorá prelomí stolík. Najviac ale vyhrávajú tie „najoriginálnejšie“ tvary prispôsobené tomu, čo má oslávenec, pre ktorého je torta upečená, rád. Ak ste futbalista, očakávajte tortu v tvare futbalovej lopty. Ak máte radi pizzu, očakávajte tortu v tvare pizze. Ak ste štetka, ehm, no,...veď viete.


Každopádne, keďže najväčšími producentkami marcipánových skvostov sú práve mamičky na MD alebo šikovnejšie babičky na dôchodku, väčšinou sa pečú torty pre deti. Z výsledkov môjho krátkeho, ale veľmi intenzívneho výskumu na portáli www.mimibazar.sk možno vyčítať, že v prípade, ak mamka, amatérska cukrárka, pečie tortu pre syna, je to na 92,67522 % torta s podobizňou vláčika Tomáša alebo loga FC Barcelona, doplnená menom dieťaťa, ktoré očividne dostalo k svojmu „vidláckemu“ priezvisku krstné meno hrdinu z knihy červenej knižnice. Ak mamka, cukrárka, pečie pre dcéru, vyhráva motív Hello Kitty a Barbie, znova doplnené menom hrdinky z kníh červenej knižnice a „pattern“ pri priezvisku ostáva nezmenený.


Na oslave narodenín, kde nechýba torta tohto druhu, zvyčajne vzniká najprv asi 30 samostatných fotiek torty, potom ďalších 30 fotiek torty s oslávencom, torty a ďalších členov rodiny, torty so psom zavŕšené kompozíciou torta a tácka chlebíčkov. Po fotke torty č. 257 zisťujete, že torta ani nie je jedlá, a má len estetickú funkciu. Omyl, to nie je pravda. Po fotke č. 324 sa torta nakrája, dá na tanieriky a môže sa jesť. Odhalí sa korpus a záhadná plnka, plnená môže byť prakticky čímkoľvek. Väčšinou je to aj tak rovnaký hnus ako vždy: trocha džemu, veľa margarínu a umelých prísad. Tvorivejšie „advanced level“ domáce cukrárky pridajú občas k vrstve džemu ešte aj nakrájaný banán, ktorý zmierni pocit, že prežúvate drevotriesku s kakaovým margarínom. O požívaní farebnej hmoty, ktorou je torta poliata, nemôže byť ani reči. Buď vám z nej bude zle, alebo vám z nej bude zle. Stačí si predstaviť trávenie toho množstva potravinárskeho farbiva, „fejkového“ sladkého marcipánu spoločne s drevotrieskou, s margarínom a džemom. Len na vlastné riziko.


Úchylka a zvrhlosť tohto typu cukrárstva doviedla ľudí do projektov, ktoré sa pričinili o to, že ľudstvo je zas o krok bližšie k svojej vlastnej záhube. Ide o reality show, v ktorých profesionálni cukrári pečú tie „najbombastickejšie“ marcipánom potiahnuté torty, aké na svete možno vidieť. Čoby len piekli, oni medzi sebou aj súťažia! Ak sa na chvíľku pohrúžite do sledovania takejto blbosti, uvedomíte si, že tá obludná torta, ktorú tam dávajú dokopy pomocou skrutiek, rúrok a rôznych podstavcov, má hodnotu približne tretiny vášho auta. Vtedy je načase dať si tabletku na upokojenie, mávnuť rukou nad ľudskou debilitou a čo najrýchlejšie program prepnúť.


Proti marcipánovým tortám sa nedá aktívne bojovať. Presvedčila som sa o tom pri zakladaní hnutia Smrť marcipánovej pohrome (SMP). Hnutie som rozpustila po menšej demonštrácii počas prestávky v zápase IV. futbalovej ligy, keď som na trávnik vybehla nahá len s maskou „Anonymous“ na tvári a v ruke s transparentom „My sme tu doma!“, pretože som ho nevedomky zamenila za ten o tortách. Babka brankára domácich ma takmer utĺkla sviatočnou kabelkou, v ktorej mala Jednotný katolícky spevník, čo ma donútilo v hnutí nepokračovať. Jednoducho povedané, tieto torty sú už hlboko zakorenené v podvedomí ľudí našich krajov ako hrdza a vodný kameň, keď nepoužívate Calgon do každého prania. Niet sa však čomu čudovať , slovenskí „village idiots“ by kúpili aj hovno, keby bolo zabalené v trblietavom papieri s visačkou „zľava 30%, výhodný nákup“. Kým sa nezmení myslenie ľudí, dovtedy bude marcipánová torta klincom v rakve seriózneho cukrárstva.