Keďže Mišo Rovňák tento rok nemal na tohtoročnej dovolenke žiadneho nezvaného spolucestujúceho a vy už máte abstinenčné príznaky, lebo sa skončila séria o Filipínach a doteraz nie je jasné, že či o sexe nepísal preto, že je gentleman alebo si to z tej permanentnej opice nepamätá. Mne sa síce nič zvláštne na tohtoročnej dovolenke nestalo, ale aby bol dôvod otvoriť si diskusiu pod článkom, tak tu je aj článok. Okrem toho, rovno si môžete odškrtnúť do binga “ja chodím zásadne bez cestovky”. Síce nepíšem o sebe, ale dakto sa iste nájde, kto to tam napíše.
Ako každý rok pracovitá slovač, som sa aj ja v čase najväčších horúčav vybral do teplých krajín. Keď sme nastupovali v Bratislave na obed 36 stupňov, pri vystupovaní v Antalyi iba 30, tak normálne nám bola zima. Potom sa to tam ohrialo, na Slovensku ochladilo a pomaličky som si zvykol aj na to, že som permanentne spotený. A to som bol aj dva týždne po návrate, ale to už predbieham udalosti.
Tento rok voľba padla na Turecko. Jednak sme tam už dávno neboli, každý chváli kulinárske umenie Turkov (rozumej - môžeš sa nažrať a neposereš sa z toho ako v Egypte) a v poslednom čase sa zužuje výber turistických destinácií, kde si môže blbý turista (hlavne, keď je beloch), ľahnúť si na pláž bez toho, aby mal zvýšené riziko, že ho budú zbierať do plastového vreca. Tak sme sa zahrabali do internetovej ponuky cestovných kancelárií, a keďže sme išli dve rodiny ekonómov - účtovníkov, tak sme to naplánovali na obdobie po podaní daňového priznania k DPH, ale pred zúčtovaním miezd za júl. Čiže celkom obmedzený počet termínov, a keď sme k tomu pridali, že chceme pre dve rodiny, každá s dvoma deťmi, tak vyzeralo to tak, že o nás budú točiť Mission Impossible 6. Kamarátova manželka už na začiatku júla bola nervózna, keď boli najvyššie ceny. Skoro sme si o týždeň objednali zájazd, len aby kamarát mal pokoj od manželky, len potom zistil, že zájazd predáva Azur reisen a pri nich vôbec nie je isté, že keď si dačo objednáš, tak to aj dostaneš. Keby Azur boli kino, tak ti predajú lístok na erotický thriller a potom povedia, že už je vypredané, ale podľa zmluvy ťa môžu presunúť na dokument o obetiach komunizmu. Veď v kine sedíš, film ide, takže dostal si, čo si chcel. Ako odškodné ti dajú balíček prezervatívov. Pravdaže preexpirovaných.
Nakoniec 4 dni pred odletom, po zapojení lacnej detskej práce (majú prázdniny a bavilo ich prehrabávať sa v ponukách cestoviek) sme našli konečne zájazd, na ktorý sme nepotrebovali úver od GG banky. Síce bol drahší o dve stovky, aký sme mali stanovený limit, ale pre kamaráta čo by človek neurobil.
Popri naháňaní dokladov na DPH sme sa pobalili a vyšli na letisko. My sme došli predposlední, kamarát s rodinou sa dovalil asi o 5 minút. Problém bol, že už nemali 4 miesta v rade, tak sme boli rozhádzaní. Kamarát dopadol ešte horšie. Dajako sa im nechcelo študovať informácie k zájazdu, a tak sa dozvedeli až na letisku, že potrebujú mať pas platný ešte pol roka. Práve jeho manželka to nemala. Takže zostal sám s dvoma deťmi (11 a 5) a troma veľkými kuframi. Menší syn mal návaly emócií - raz plakal, raz sa rehotal. Keď sme vystúpili z lietadla, tak mal letargiu a kamarát skoro stratil kufor, lebo mobil v jednej ruke, kufor v druhej. Len zabudol na to, že aj manželkin kufor treba obhospodárovať.
Nastúpili sme do autobusu, ktorý sa pomaličky napĺňal. A naozaj pomaličky. Neviem, čo trvalo ostatným hodinu, lebo my sme sa stihli aj vyčúrať, počkali sme na kufre a dorazili sme k autobusu slimačím tempom. Za ten čas sa kamarátov syn dostal z letargie do eufórie. Našťastie sme sedeli celkom vzadu, ale aj tak asi spolucestujúcim odľahlo, keď sme vystupovali. Veď to poznáte, radosť a smiech sú chytľavé. A predstavte si šušlajúceho malého, ktorý okrem toho, že nevie vysloviť R, ešte aj namiesto K, G a niekedy L hovorí T. A keď začne spievať maďarské detské pesničky, tak to znie ako Tata titi tajta. Ešte šťastie, že kamarát je taký mámvpičista.
Autobus nás vykopol pred dverami hotela a odišiel. My sme sa pobrali ďalej. Vítal nás recepčný so širokým úsmevom a doniesol kľúče. Pravdaže naše izby nieže neboli vedľa seba, ale ani vo vedľajších vilkách. Tak sme mu strčili desinu (euráč, nie pivo) a on nám to so širokým úsmevom vybavil. Došli sme na izby a namiesto 4 postelí len 2. Tak zase späť na recepciu oznámiť, že dajako sú tie izby malé na 4 postele. Vraj žiaden problém, zmestia sa tam štyri, hneď nám ich donesú. To sme už boli dosť hladní, lebo Travel service zabezpečuje len travel a service je skoro na nulovej úrovni. Suchá minibageta sa nedá nazvať občerstvením. A tam grilované hoväzdie mäso voňalo na celý areál a nám tiekli sliny.
Po večeri sme došli na izbu a izba bez zmeny. Tak zase na recepciu, kde nás ubezpečili, že už to bude. Aj to bolo. Tety upratovačky dotrepali postele. Tiež sa čudovali, že ako sa to tam vmestí, ale asi v detstve hrali tetris, takže sa to podarilo. Izba vyzerala asi takto: 3 postele boli narazené k sebe a z dvoch krajov nočné stolíky. Štvrtá posteľ bola kolmo vedľa stolíka na telku a asi polmetrový chodník, aby sme vedeli prejsť k balkónu. Super na dva týždne. Keby niekto chytil dajakú chorobu (ako napríklad syn jedného známeho minulý rok), tak vydržať viac ako deň na tej izbe je na ponorkovú chorobu alebo iné psychiatrické stavy.
Kamarátova manželka došla o 4 dni s migrénou, takže si ešte poležala na izbe celý deň. Potom ju zavolali na recepciu, že cestovka (ktorá tvrdila celý čas, že neurobila žiadnu chybu) si od hotela pýta peniaze za nevyužívanie služieb, pričom ona nič nepýtala. Takže cestovke ďakuje za dobrý tip.
Ináč Turecko je iste krásna krajina. Na základe toho, čo som videl z autobusu a z lietadla asi je. S našou malou sa nedá ísť ďalej ako 500 metrov od hotela, a to tiež riskujem, že sa stratí a vydajú ju za miestneho 9 ročného junáka (ona má 4). Tých 500 metrov asi taká cesta, čo sa podarí obzerajúcemu cudzincovi prejsť za večer pri stánkoch bazáristov. Syn si našiel nový koníček - vyjednávanie. Lacné oridžinal oblečenie zjednať o 30 až 50% bola dobrá zábavka aj pre mňa, hlavne, keď ja som mu len prekladal, lebo predajca nevedel po anglicky, len po nemecky alebo po rusky. Tak som si prevetral svoju ruštinu pre prípad, že by som sa chcel stať roduverným Slovanom (Volaďa Putin náš prezident).
Aby som povedal aj pár teplých slov o hoteli, tak ten náš sa volal Iberotel palm garden. Iberotel nie je telefónny operátor a palm garden asi viete prečo. Áno, naozaj tam boli palmy. Celý areál je dosť veľký a v troch radoch sú vilky. Hore je recepcia s jedným barom a pár predražených obchodíkov. Dole je veľký bazén a dva detské bazény. Neviem prečo si niekto myslel, že deti, čo sa nehrajú v detskom 50 cm bazéne, vedia všetky plávať a dali rovno 150 cm bazén. Trošku plytší bol pri toboganoch, ale tam sa nemohlo plávať.
Pri detských bazénoch boli aj dva ping-pongové stoly a ešte boli aj kryté strechou. Čiže po rannom ochladzovaní sme si dali kolo stolného tenisu a potom zase sa ochladiť. Niekedy bolo blbé, že vonku 32 stupňov, voda 32 stupňov, ale večer vo vode bolo lepšie ako vonku. Potom nejaký obed a siesta. Po sieste do mora a už len večera nás čakala. Dobrý program na 12 dní, čo vy na to?
Večere boli stále tematické, aby sme žrali štýlovo. Turecký, taliansky, čínsky, rybací, party… Stále dačo, čo osloví Slováka, ktorý je ochotný ochutnať aj niečo iné ako rizek, hranolky s kečupom a pivo. Takže sme mali krevety, losos pečený v soľnom tuneli, roastbeef, lasagne, pečenú kačicu alebo jahňacinu… Každý deň plno zákuskov, ale boli buď krémové, čo veľmi nemusím, alebo tam boli oriešky, čo zase nemôžem. Takže som veľmi nepribral, aj keď som ochutnal celkom dosť. Napríklad aj takú zmrzlinovú tortu alebo vyprážanú zmrzlinu (vonku horúca, vo vnútri studená).
Aby som nezabudol na spoludovolenkujúcich - nemali sme v hoteli žiadnych Rusov, ale bolo plno árijských germanov, ktorí nejako nemajú pochopenie pre slovanských árijcov. Už to nie sú tie blonďavé hlavičky čo dakedy, ale Hassan si donesie ukázať svojej manželke krajinu jeho predkov. Poprípade 120 kilová matróna s tetovaním, ktoré si dala urobiť pred 20 rokmi a pred 60 kilami, fajčiaca v pool bare počas obeda (ona už dojedla, takže dopraje nám príchuť nikotínu k vlastnoručne poskladanému hamburgru). Keď som ju upozornil na tabuľku zákazu fajčenia, tak povedala, že je to na inom stĺpe a v tejto časti reštaurácie je dovolené fajčiť. Napadlo ma porovnanie s bazénom, kde v polke sa dá cikať a v polke nie, alebo si prdnúť, veď žiadna tabuľa to nezakazuje, ale dal som si tabletku a nepodarilo sa.
V podstate sa správali, akoby boli vládcami sveta alebo minimálne vyhrali druhú svetovú vojnu. Štvorčlenná rodina si sadla k osemmiestnemu stolu (dokopy 3 také boli v celej reštaurácii), lebo tých 20 tanierov, čo si nabrali, sa inde veľmi nevmestilo. To, čo si nabrali na večeru (a 80 % z toho nezjedli) by stačilo 30 člennej rodine z Eritrei na celý mesiac. A my Slováci sa čudujeme, že sú každý rok drahšie zájazdy s AI. Űbermench dorast sa oblieval studenou vodou z pollitroviek, ktoré boli v chladničkách a každý si mohol zobrať, koľko chcel. Tak oni chodili do chladničky každých 5 minút pre ďalších 5 fliaš.
Boli tam ešte Holanďania aj nejakí Poliaci, ale tých nebolo veľmi počuť a aj nejakí Arabi, čo sa kúpali v pyžamách a potom ťahali za sebou mláku. V podstate celkom dobré zloženie. O bezpečnosť svojich vecí sme sa nemuseli obávať, veď na lehátkach nechávali mobily a tablety v hodnote priemerného platu slovenského robotníka zamestnaného načierno. Ale oblečenie mali značkové z miestneho bazáru.
Animácie nás veľmi nezaujímali. Arijskí űbermensi si odložili svoje decká do miniklubu, nejaké športové aktivity vo vode a na pláži, do ktorých nikoho nenútili, večer minidisko pre deti (ramzamzam je sooo 2007, boli iné pesničky, ktoré som ani ja nepoznal) a potom nejaký program pre dospelých. Ak nič iné, tak miestne star duo - baba vlniaca sa pri mikrofóne a chalan s gitarou sa snažili odohnať čím viac hostí z baru, lebo je proti vôli Alaha piť rozriedený alkohol zmiešaný so sladkými tekutinami rôznej farby. BTW, pil som whiskey s colou, ktorú som musel vypluť, lebo pomenovanie mydlová voda by bolo veľmi slabé označenie. Ja by som to nazval mačacia šťanica. Ale likéry boli dobré, aromatické a v kombinácii s vodkou dodávali koktejlom také správne buké.
Takže takto sme si žili 12 dní, jedli, pili a škvarili sa na slnku. Ak máte iné predstavy o dovolenke, tak tam nechoďte. Ak máte deti a nechcete mať starosti o jedlo a nič iné, tak len odporúčať viem.
Herhaba
