Nedávne fašiangové obdobie ma zavialo na jednu spoločenskú udalosť. Zhodou okolností bolo vtedy nežiadúce, aby som požívala alkoholické nápoje, a tak som popri konzumácii dobrého jedla, ľahkej konverzácii s priateľmi a tanci mala možnosť všímať si nezahmleným zrakom dianie okolo. V istom momente som si uvedomila, že sa u mužov na parkete opakujú isté charakteristiky, ktoré som v priebehu večera zhrnula do nasledovných kategórií:

 

Nadšenec – má nespochybniteľný talent, no tancovať sa zrejme učil pred zrkadlom. S metlou. Jeho pohyby sú sebaisté, postrádajú však eleganciu, ktorá by k tancu mala patriť. Partnerku buď zviera ako v kliešťach, alebo ju síce drží, no nevedie, čo v oboch prípadoch znamená z jej strany rýchle vyprchanie nadšenia a snahu o rýchly únik z parketu.

 

Rezignovaný manžel – netreba veľa vysvetľovať. Tancovať možno aj vie (naučila ho to mama dva dni pred maturitným plesom), ale k tomuto druhu zábavy nijako neinklinuje. Partnerku berie do kola len preto, aby naňho celý večer negánila odutá tvár a potom doma nemal ešte dva mesiace na tanieri, že si s ňou nezatancoval a načo sa teda na ten ples trepali. To, že samotná myšlienka ísť na ples vyšla z jej hlavy, sa vo výčitkách samozrejme spomínať nebude.

 

Vymetač parketu – tancuje veľmi dobre, baví ho to a dáva to najavo. Partnerku drží primerane pevne, vedie ju s citom a zrozumiteľne, čím aj menej skúsenej tanečnici umožní cítiť sa na parkete prinajmenšom ako princezná. Do chvíle, kým hladina alkoholu v jeho krvnom obehu spôsobí, že zabudne na obmedzenia dané partnerkinými šatami, obuvou a fyzickými schopnosťami a roztočí ju po parkete rýchlosťou centrifúgy. V závislosti od jej povahy a momentálneho promile to v lepšom prípade končí smiechom, pevným objímaním partnera a lapaním po dychu, v horšom prípade výkrikmi typu „čo robíš“ a škaredými pohľadmi po zvyšok večera.

 

Zaľúbenec – bez ohľadu na to, že nemá cit pre rytmus a jeho pohyby všeobecne zapadajú do štýlu „medveďku, daj labku“, či už znie polka, valčík alebo tango, svoju vyvolenú berie do kola vždy, keď jej vidí na očiach chuť si zatancovať. Ak je partnerka zamilovaná rovnakou mierou, ochotne mu to prepáči. S nežným pohľadom sa k nemu túli, hoci ju v duchu možno začínajú nahlodávať pochybnosti, či je jej milý rovnaké drevo aj v posteli. Ak je jej zamilovanosť v miernejšom štádiu, po dvoch kolách sa vyhovorí na tesné topánky a radšej partnera pošle ukoristiť takmer plný džbán tej výbornej frankovky, čo nepovšimnutý stojí o dva stoly ďalej.

 

Lovec – vyskytuje sa nie na plesoch, ale na akciách typu „hudba – tanec – klobása“, kam chodia nielen páry, ale i partie a jednotlivci. Vyhliadne si ženu, ktorá posedáva sama pri stole a pozve ju do kola. Tancovať vie a využíva to na to, aby sa snažil na túto nešťastnicu pôsobiť dojmom svetáka a leva salónov, s podtextom milovníka, vedľa ktorého by i Casanova zbalil kšeft a odišiel do kláštora. Po každej skladbe partnerke ďakuje objatím, bozkaním ruky a líca, čo sa po čase zmení na otvorenú snahu pobozkať ju na ústa a „nenápadne“ obchytkávať. Na jej viac či menej otvorenú snahu dostať sa z parketu neberie ohľad. Ak táto žena nemá v svojej partii niekoho, kto by ju z rúk lovca vyslobodil, zachrániť ju môže len útek zo sály.

 

Gentleman – v elegantnom obleku akoby sa narodil, k žene je pozorný a galantný. Po parkete sa pohybuje s istotou a noblesou. Dokáže odhadnúť, kedy partnerka potrebuje zmierniť tempo a naopak, kedy môže trochu povoliť uzdu temperamentu. Má prehľad o situácii a vedie ju pri tanci tak, aby sa nezrážali s inými pármi. Na konci kola potleskom poďakuje kapele, slovom i gestom partnerke a nezabudne ju odprevadiť až k stolu. I keby to bol v súkromí puntičkársky despota alebo totálne nepraktický rojko, na plese by vedľa seba takého chcela každá.

 

Samozrejme, sú aj muži, ktorí tancovať z princípu odmietajú a ich partnerky to chtiac-nechtiac musia rešpektovať. Niektorému to vydrží celý život, z iného sa pri kombinácii správnej hudby a vhodného etanolového stimulu môže vykľuť prekvapivo dobrý tanečník. To už však je téma na iný článok.