Expozícia Vojenského technického múzea Lešany
Mal som búračku.
Nebojte sa, audinka je v pohode. Išiel som prebehnúť druhé auto. Je to taká kazivá talianska nákupná taška, ktorou tu v blavke ohýbam pravidlá parkovaciej politiky ako je to len možné. Yup. Mám právo od Boha parkovať hocikde na Zochovej. Pri kauflande v PB ma zostrelila iná nákupná taška, v 55 kmh a dosť kvalitne. Zobral mi celý pravý bok. Ja som sa z auta dostal po svojich, pobúchaný a nasratý. Vinník bol tiež v pohode. Zatiaľ. Len som si poklepkával po ccw púzdre a premýšľal nad tým, akú platím daň za právny štát, keď mi do tváre povedal, že ma nevidel. Narval si mi ho do predných pravých dverí, dvakrát si prirazil, a finišoval si v mojom kufri. Si ma nevidel? Neverím. Ako ruský trol, čo mi vypisoval, že do Falcon 9 by nesadol, lebo neverí, že sú tam dostatočné parametre bezpečnosti všetkých systémov. Preto radšej sedel za svojou klávesnicou. Ach, tá búračka, bolo to také bezcitné a hrubé. Žiadna whisky, žiadne čistenie guľovnice pri sviečkach, hnusná, brutálna mrdačka, a potom výhovorky. Z miesta spolujazdca vystúpila jeho žena. O barliach. S jednou nohou. I lost my shit. Chlapci z PZ si mysleli, že som v šoku. Čo som aj bol, ale z jednonohej srnky. Karma je zdarma, Mr. Kris. To máš za Rada a jeho ex, ty kurva. Mr. Detective Oriešok, Sir privolal záchranku. Celý majákový sprievod. Podpísal som reverz. Teraz ležím doma v posteli s otrasom mozgu. S tým fyzikálnym nálezom, nie s tým vaším z diskusky. To by bolo gej. Premýšľam. Ako je možné, že som sa za posledných 20 rokov nedostal do Kbelov? Zakaždým, keď som bol v Prahe, bola tamojšia expozícia z technických príčin zatvorená. Raz ma tam nechal trčať autobus. Dobre viete, aká je to štvrť. Stali sa mi veci, temné veci, o ktorých nechcem hovoriť. Možno, s prihliadnutím na ubehnutý čas a nostalgiu, boli niektoré tie veci menej zlé, ba priam príjemné. Ale aspoň ma neokradli. Verím, že podobne ako Harold a Kumar, ktorí sa napokon dostali do White Castle, aj ja prídem do Kbelov. Múzeum bude v túžobnom očakávaní, vyčančané a nachystané a privítajú ma tam s otvorenou náručou. Vitajte, Mr. Kris, 20 rokov sme na Vás čakali. Môžete loziť, ohmatkávať, kochať sa, a ten Me 262B je už darčekovo zabalený a čaká na Vás. Žmurk. Zvodný úsmev. Ako Lešany, kde ma povodili za ručičku, ukázali a vysvetlili. Múzeum, teda vojenský útvar, sorryjako, má 10 hál, niektorá technika je vystavená pod holým nebom a výstavu dopĺňa expozícia železničného vojska. V časoch, keď som tam bol ja, mali Lešany o kus menej než 700 tankov a iných pozemných obrnených transportérov, pásových a kolesových, motocyklov, kanónov, ženíjnu techniku a logistický materiál.
Pobehal som to tam proti smeru hodinových ručičiek. Preto si zo mňa príklad neberte a začnite Halou č. 1, a teda prvou svetovou vojnou. Samotný objekt bol v minulosti kasárňami K.u.K. Armády a neskôr a zvlášť po oslobodení varšavskými bratmi a vytrhnutí z papŕč teroristov z NATO, ako keby vôbec niekedy v tej dobe o nás prejavili záujem, sa práve v tejto hale skladovali BM-21 Grad, 122 mm raketomet schopný odpáliť naraz 40 rakiet. Je umiestnený na 6x6 podvozku vozidla Ural-4320. K jeho ostrému nasadeniu došlo v roku 1969 na čínsko-ruskom pohraničí a veľkej obľube sa teší aj u vandrákov z Hamasu. Irán ich od V bloku nakúpil vo veľkom a vyrobil z nich kópie s lepším dostrelom a deštrukčným účinkom. Slovami ryšavky bez duše, ale so sexi telom z Piateho elementu, big bada boom. Vo všeobecnosti, po svete behá kopec jeho rôznych verzií. Poliaci majú WR-40 Langusta. Rumuni APR-40. Ale to už odbieham. Čo je v tejto hale najcennejšie, je vraj TATRA 26/52, PRAGA AV a Škoda 903. Môj skromný a, pravdepodobne, scestný názor je, že ma to nezaujíma. Zato 5 min som stál pri 50 cm mínomete STOREK. Na území ČR pôsobilo viacero menších zbrojoviek, nielen gigant v Plzni alebo v Brne. Storekov závod zapožičal armáde na vyskúšanie jeden prototyp, ale zavedenia do výzbroje, a teda použitia v boji sa nikdy nedočkal. Mohol prášiť Tomíkov vo Flandroch. Je to smutný príbeh. Zbierku v hale WW1 tvoria aj delá z obdobia, keď sa o veľkej vojne ešte ani nikomu nesnívalo. Charles Ragon de Bange bol francúzsky dôstojník, absolvent polytechniky a vizionár. Keby sa narodil dnes, počúval by podcasty a vyrábal hračky. V roku 1877 predstavil 80 mm delo. Jedno také majú tu v Prahe. Delo sa dokonca preplavilo cez Atlantický oceán až do ďalekého Čile, kde pri Santiagu po 2 týždne rozháňalo po lúkach dobytok a zvedavcov. Knihu Girding For Battle: The Arms Trade In A Global Perspective 1815-1940 vrelo odporúčam. Nájdete tam kopec srandovných historiek, aj tieto preteky v streľbe šrapnelu pri Santiagu medzi de Bange a Kruppovými závodmi. Spomeniem ešte Nikolaja Putilova a pôjdeme ďalej. V roku 1868 bolo neslýchané, aby člen ruskej nobility nevlastnil zbrojovku. Tak si jednu kúpil. V Lešanoch majú vystavené jedno jeho horské 76,2 mm delo vz. 09. Tento konkrétny kus pochádza z výzbroje čs légií, na ktoré mám svoj vlastný, vyhranený názor. Možno vám ho v nejakom článku niekedy v budúcnosti prezentujem. Zbierku dopĺňajú motocykle, napríklad, PRAGA BD 500 z dielne J.F. Kocha. Boha jeho, skoro som zabudol. Pre baby je tam ňuňu prototyp tančíku MU-4.
Nasledujúce dve haly sa venujú obdobiu druhej svetovej vojny. V týchto halách sa pôvodne skladovali ružové mončičáky. Žartujem. V dobe normalizácie boli narvané 152 mm samohybnými húfnicami vz. 77 Dana. Prejdete si bunkrom z 30. rokov. Tu sa pristavím a fanúšikom potulkov po opevneniach odporúčam databázy Ropiky a Mapotic. V roku 2009 pritiahli z nádvoria do vnútra do expozície čs ľahký tank Škoda LT vz. 35. Po úspešných skúškach v armáde bola v roku 1935 podpísaná objednávka na prvých 160 ks. Počas vyhlásenia tendru ministerstvom obrany, ČKD podala námietku na priebeh súťaže. Aby ministerstvo spor urovnalo, spravilo to, čo by spravilo každé ministerstvo a výrobou vz. 35 poverilo obidve zbrojovky. Tanky pod označením PzKpfw 35 v 1939 vpadli do Poľska, 1940 do Francúzska, 1941 do ZSSR a na sklonku vojny sa zúčastnili toľko oslavovaného a napiču zorganizovaného SNP. Böhmisch-Mährisch Maschinenfabrik tu má vystavený stíhač tankov, Jagdpanzer 38 Hetzer. Pri predvádzačke ho kritickým okom pozoroval samotný Adolfo. Keď odišiel bez toho, aby na technikov nakričal alebo dal niektorého z nich zastreliť, továrne dostali zelenú a vyrobilo sa ich 2800 ks. Slúžili aj po vojne, až do 70. rokov vo Švajčiarsku pod označením G-13 alebo STIII. Súčasťou zbierky je mrte veľa kanónov. Napríklad, bez-záklzový 10,5 cm kanón Rheinmetall LG42. V podstate išlo o väčšiu, lepšiu verziu 7,5 cm LG40. Odkiaľ majú tento kus presne, netuším, ale boli zaradené do výzbroje Heeresgruppe Mitte na východnom fronte a 20. Gebirgsarmee. Walter Dornberger jedného dňa ležal pod jabloňou. Keď mu jedno jablko padlo na hlavu, rýchlym googlením v tablete zistil, že gravitácia už bola vymyslená tým konšpirátorom z UK, a k tomu ešte aj Židom, a teda radšej vymyslel koncept Nebelwerferov. Tak nejako si predstavujem, že sa to stalo. Hneď vedľa LG42 stojí Nebelwerfer 41. Okrem toho, že by to bol popíči názov pre heavy-metalovú kapelu, to bol 150 mm raketomet. Skopčáci tieto raketomety familiárne nazývali Stuka zu Fuß. Sorry, autičkári, tatry a škody skipnem. Pamätám si, že v halách bolo aj veľa diorám s modelmi, to moje modelárske srdiečko dostávalo arytmie, a potom výstava k obliehanému Tobrúku. Vodný tank Bedford MWC bol modifikáciou pôvodného viacúčelového vozidla, ktoré bristská armáda využívala počas celej vojny a po nej, na európskej pôde aj v zámorských územiach. Na verziu MWG sa montoval 20 mm Oerlikon, ktorý som ja šťastlivec mal tú možnosť držať v paprči. Kdesi. Neviem, kde. Posratý otras. Čo viem určite, až raz budem veľký, kúpim si Sherman M4A1 a poveziem sa na ňom odovzdať daňové priznanie. Je tu, legenda z Al-Alamajnu, aj so svojím 76,2 mm Ordnance QF kanónom a pripomína 3. Armádu Gen. Pattona a skutočné oslobodenie (Plzne).
Hala č. 4 je smutným pripomenutím si obdobia, keď sa po vojne likvidovala západná technika z dôvodu ideológie a faktu, že sovietski aparatčici, pardón, vojenskí pridelenci a všetci civilní červení zmrdi, mali malé a ochablé kokoty. Tak, a už to viete. DM vzdeláva. Nemáte začo. Hala č. 5 je zaplnená technikou z obdobia studenej vojny. Z opevnenia v Šatove tu dotiahli 85 mm pevnostné delo vz. 44/59. Je tu veľa motocyklov značky JAWA a veliteľská “Babeta" 973. Na druhej strane pomyslenej opony je vystavený 4x4 Unimog S404. Na vysokej škole som pomerne často počúval, „Ideš do mňa ako ruská T-34!“ Prípadne, „Penetruješ ma ako T-34 pancier na Tigrovi!“ T-34/85 dominuje Hale č. 6. Aby si ruskí weboví brigádnici so silným trust in the institutions that sustain a stronk nation and a stronk democracy nemysleli, že som až tak nadržaný proti všetkému, čo kedy od nich vzišlo, môžem potvrdiť, že mám rád túto legendu z Operácie Barbarossa a budem sa jej venovať v samostatnom článku. Snáď. Hádam. Niekedy. Musím, však sa aj samému Heinzovi Guderianovi páčila. Hala č. 7 je venovaná FlaKu. Nájdete tu 88 mm protilietadlový kanón vz. 37 a vz. 41 z Kruppových závodov, 25 mm Hotchkiss, 40 mm Bofors, ktorý sa dostal aj do výzbroje námorníctva na obidvoch stranách barikády, napríklad, na poľský torpédoborec triedy Grom postavený v britskej lodenici v Cowes, ORP Błyskawica a mnoho ďalších. Hala č. 8 predstavuje výrobky škodoveckých závodov, húfnice, poľné a horské delá a mínomety. Vagón telegrafnej roty čs légií v Rusku a expozícia spojárov je v Hale č. 9. Hala č. 10 sa nazýva “raketová hala.” Povaľuje sa im tam toho hodne, samé žaby a bystrušky a iná háveď. Zároveň prvýkrát v živote a asi aj posledný som na vlastné oči videl ten mierumilovnými imámmi ospevovaný SCUD-B. Keď som k nemu natiahol paprču, v hlave sa mi rozospieval ten buzerant Cheb Mami aj so Stingom a tou ich Desert Rose.
Pod holým nebom na vás čaká toho toľko, nielen že sa nebudete vedieť rozhodnúť, čo paprčami omackať ako prvé, ale ani, koľko je vlastne hodín, kedy som naposledy jedol alebo videl rodinu. Ruský ťažký tank IS-3 ešte stihli nasadiť do bojov WW2 proti Japoncom na Kurilských ostrovoch. Niekoľko kusov na ostrovoch stále je, sú opustené, spustošené živlami a veľmi radi sa fotia. Hlavný bojový tank T-72 bol do výzbroje zaradený v 70. rokoch, ale RF modernejšie verzie používa dodnes, aj vo východnej Ukrajine, kam s nimi nadrzovku a bez vedomosti najsamväčšieho cára Putina s najmohutnejším a najchlpatejším medveďom zdrhli jeho insigniami neoznačení dovolenkári. Neviem. Ja, keď idem na dovolenku, beriem si plavky a kreditku, ale tak proti gustu... Mi napadlo, dovolím sa spýtať, dovolenkári v Donbase tiež po návrate dodržujú 14 dňovú karanténu? Možno by sa mohol tuto v komentároch ozvať nejaký „pracovník“ ambasády a anonymne vysvetliť. A nemyslím tých, ktorých bez vzdania pocty, ktorá im patrí, sú to vojaci, predsa len, natajňáša zakopete niekde pozdĺž hranice ako diviaky nakazené AMO. Už keď sa bavíme o ukrajinskej pôde, na miestnych videách, zvlášť z roku 2014 a 2015 môžete vidieť v akcii samohybné delo 2S7 Pion. Všetko menované, samozrejme, je súčasťou zbierky v Lešanoch. Porsche vyprodukovalo za tie roky množstvo pekných modelov, okrem 911 aj Leopard 1, ktorému Royal Ordnance dodalo 105 mm kanón L7. Mk. 9 Centurion je legenda zo studenej vojny. Jeho pásy rozryli zeminu v Kórey, Vietname, Port Said a v Iraku v 1991. M-47 Patton bol počas studenej vojny zaradený do výzbroje armád krajín NATO aj SEATO. Jordánsko ho nasadilo proti Izraelu v Šesť-dňovej vojne. Turci ním v lete 1974 rozryli polku Cypru. Počas iránsko-irackej vojny si na nich Iračania vo svojich T-54, 55, 62 a T-72 vyskúšali turkey shooting. M-48 je jeho krajšia a úspešnejšia sestra. Do Vietnamu ich bolo darčekovo zabalených a odoslaných vyše 600 ks. Brodili sa deltou Mekongu a aj vysočinou Tây Nguyên. Expozíciu zakončím svojou srdcovkou, ale si píšte, že v Lešanoch je toho velmi veľa, čo stojí zato vidieť a čo sme z dôvodu úspory času, megabajtov a môjho zdravia a rýchleho a krátkeho života, nespomenuli. Neviem, čím to je, ale keď sa povie Merkava Mk. 1, predstavím si ju, ako na nej rozčapene sedí po zuby ozbrojená Sigourney Weaver alias Ellen Ripley, keď bola mladá a celkom sexi a svoje chujové anti-gun názory si nechávala pre seba, pretože jej James Cameron povedal, že guns and chicks predajú každý film. 63 tonový kolos s 900 koňmi narvanými do dieselu, a tu si niekto bude robiť srandu z mojej audinky, v počte 180 ks Mk. 1 bol hlavným ťahúňom pozemnej invázie do Libanonu v 1982. Chlapci a dievčatá v IDF sa jedného horúceho júnového večera nudili, didžina v Tel Avivských gej baroch ich už omrzela a rozmýšľali, čo s načatým víkendom. Nuž, sadli za 105 mm M64L71A kanón, Royal Ordnance L7 vyrábaný v licencii, a poď ho chytro smer hranica, aby nasledujúce ráno stihli nákupy v Bejrúte.
Zostáva nám expozícia železničného vojska. Tvoria ju drevené pražce a výhybky. Žartujem. Už zase. Hrozný som. Tiež je tam vagón z nemeckého radarového vlaku a vagóny, ktoré prevážali muníciu pre 800 mm delá Gustav a Dora. S nimi sa dostávam k nemilému prekvapeniu na záver. Fotky, ktoré vidíte, sú jediné, ktoré mám. V tom čase som na mobile nemal foťák. Strašné niečo, ja viem. Fotil som Made In China Olympusom C-765. Počas chladného, daždivého dňa mu najprv odišla batéria, a potom on sám. Toto boli jeho posledné fotky. Zmrd.
