Kúpa motorky je značná, nezriedka dlho pripravovaná investícia, no ňou sa nekonečný kolotoč finančných výdajov ešte len začína. Výslovný príkaz vyplývajúci z vyhlášky sa týka iba používania prilby, pre akú-takú bezpečnosť a pohodlie jazdca je toho potrebné oveľa viac. Blízky stret s asfaltom nie je nikdy príjemný, preto sa každý motorkár snaží v rámci svojich možností minimalizovať riziko a rozsah možných dôsledkov prípadnej patálie takéhoto druhu. Jazdca chráni len to, čo má na sebe a dobrý výstroj môže človeku zachrániť život.
Jednou z tém na nekonečné a občas veľmi vášnivé debaty na motorkárskych fórach i osobných stretnutiach je "koža vs textil". Faktom je, že jedno i druhé má svoje výhody i nevýhody. Koža je odolná, pri správnej starostlivosti veľmi trvácna a, len tak medzi nami, skvele vyzerá - ako v čiernej verzii obľúbenej medzi čoprákmi, tak na farebných jogurťáckych kombinézach. Na druhej strane, v lete je v koži horúco, zvlášť pri čakaní na semafore a pomalom prepletaní sa kolónou. To, že premočená koža poriadne dlho schne, som už spomenula minule, a po vyschnutí je nutné ju ošetriť prípravkami na to určenými. No a tiež vstupné náklady sú pri kožených háboch výrazne vyššie, zvlášť u šitých na mieru. Textil je variabilnejší a všestrannejší, cenovo dostupnejší, rýchlejšie sa však ničí. Je na uvážení každého motorkára, k čomu sa prikloní.
Oblečenia pre motorkárov existuje nepreberné množstvo, mužského aj ženského, v rôznych štýloch a na rôzne účely. Generácia našich otcov a strýkov vie farbisto vykladať, ako si v rámci izolácie proti chladu vypchávali bundy starými novinami, dnes máme na výber odev od ľahkých letných verzií po výbavu vhodnú hoci aj na expedíciu za polárny kruh. Navliekanie sa do výstroja pred jazdou je taký malý rituál. To nie je ako nasadnúť do auta, naštartovať a vyraziť. Chce to trochu času a občas aj úsilia. Povedzme si teda, ako zhruba vyzerá motorkárova príprava na jazdu.
Predstavme si sobotné ráno niekde v polovici apríla. Predpoveď počasia, ktorú bedlivo sleduješ celý týždeň, nesklamala, vonku svieti slnko a na oblohe nevidno ani mráčik. Aj keď hodiny ukazujú nekresťansky skorú hodinu, vyskakuješ z postele a po nevyhnutnej rannej hygiene nedočkavo lovíš zo skrine všetko, čo budeš potrebovať.
Na teplomeri je zatiaľ iba pár stupňov nad nulou, preto na seba najprv obliekaš osvedčenú termobielizeň. Jedno tričko navyše nemôže škodiť, mikina sa tiež môže zísť. Siahaš po motogatiach a po miernom zápase so zimnými pneumatikami okolo pása sa do nich zapínaš. K štandarnej výbave patrí aj „ľadviňák“, teda široký pás chrániaci oblasť krížov, náchylnú na prechladnutie. V garáži sa s láskou pozrieš na svoj stroj a dokončuješ odievací rituál. Navliekaš si bundu s chráničmi na chrbte, lakťoch i pleciach, na hlavu naťahuješ kuklu a nasadzuješ prilbu. Motorku tlačíš pred garáž, strkáš kľúč do zapaľovania a už si môžeš navliecť aj rukavice.
V letnom období samozrejme vrstiev pod bundou ubúda, a keď teploty presiahnu tridsiatku, aj ten najzodpovednejší, na bezpečnosť dbalý jazdec nakoniec mávne rukou a vyrazí len v tričku a tenkých „civilných“ nohaviciach, či dokonca šortkách. Čo sa mu môže vypomstiť, ak pozabudne na rozpálený výfuk v blízkosti svojich odhalených nôh. Alebo ešte horšie, ak sa mu pritrafí pád. Koža a mäkké tkanivá idú z nuly na kosť v zlomku sekundy. Otrlí si k tomu môžu vygoogliť obrazový materiál, ostatným stačí vlastná predstavivosť.
V plnej zbroji je to predsa len bezpečnejšie. Dobrá bunda má niekoľko vetracích otvorov, ktoré pomáhajú zmierňovať nepohodlie počas horúčavy. Na druhej strane by mala byť dostatočne odolná voči vode, aby napríklad krátka prehánka nezanechala motorkára mokrého skrz-naskrz. Jazda na motorke v daždi nie je nikdy príjemná, preto sa jej zväčša vyhýbame. Sú však situácie, kedy niet východiska. Napríklad keď sa človek vracia z dovolenky, pracovné povinnosti neúprosne volajú a vonku – slovami klasika – chčije a chčije.
Pre takéto prípady existujú tzv. nepremoky. Sú to jedno- či dvojdielne kombinézy z pogumovaného či inak vodeodolného materiálu, ktoré si motorkár navlieka na to, čo už má na sebe. Jazda samotná ostáva i tak dosť nepríjemná, ale človek je aspoň v relatívnom suchu. Problémovým miestom sú väčšinou čižmy, do ktorých sa voda vie dostať aj cez najmenšiu medzierku. Existujú samozrejme aj nepremokavé návleky na obuv, ale podľa jedného môjho známeho sú spoľahlivým riešením obyčajné igelitové vrecká natiahnuté na ponožky. Nohy ostanú suché, aj keď po jazde človek vylieva z každej boty jeden a pol rybníka.
Motorky samé osebe, keď opomenieme kategóriu cestovateľov spomínanú tu, nemajú veľa úložných priestorov, kufre a brašne sú doplnkovou výbavou. Povinnou výbavou je iba lekárnička (menšia, než tá do auta), ale aj tú treba niekde voziť. Nehovoriac už o ďalších praktických veciach, ktoré sa na cestách môžu zísť, ako sada na núdzovú opravu defektu, multifunkčný nástroj typu Leatherman, gumové „pavúky“ na upevnenie nákladu, ktorý sa nezmestí do kufrov, až po neoceniteľného pomocníka – macgyverovskú lepiacu pásku, ktorou sa dá provizórne vyriešiť množstvo drobných nepríjemností. Napríklad sedlové brašne odtrhnuté po chybe v komunikácii a zmätočnom manévri, pri ktorom dve motorky v slušnom rozbehu o seba jemne zavadili. Obišlo sa to našťastie bez pádu, brašne však k pobaveniu okolia lietali široko-ďaleko. Zvyšok cesty každá z nich strávila prilepená páskou na zadné sedadlo jednej z inkriminovaných motoriek.
Okrem kufrov či brašní patria k najčastejšie používaným doplnkom „padáky“, čiže štuple alebo rámy (podľa typu motorky) ktoré stroj do istej miery chránia pred poškodením pri páde. Podľa svojich potrieb a predstáv si každý jazdec môže motorku doplniť o množstvo detailov. Či už je to doplnkový deflektor na predný štít, deflektory na rukoväte, ktoré chránia ruky pred chladným vzduchom, doplnkové svetlá, reflexné pásiky, všelijaké samolepky a podobne. V zdobení a ovešiavaní motoriek všelijakými drobnosťami sú majstrami niektorí čopráci. Chrómované padacie rámy, na nich doplnkové opierky na nohy, držiaky na fľašu s nápojom, strapce na oblečení, na rajdoch aj na brašniach, a u niektorých dokonca líščia kožušina na zadnom kufri. Niektorí ostrejší chlapci majú držiaky aj na pádne argumenty v podobe teleskopických obuškov alebo krátkych baseballových pálok. Nuž, každému podľa jeho gusta.
Či už človek preferuje minimalizmus a svoju mašinu drží v stave čo najbližšom tomu, v akom vyšla z výrobnej linky, alebo si ju doplní všetkým možným, čo trh a šikovné ruky ponúkajú, alebo si ju dá špecializovanej firme od základu prestavať, ťažko by ste hľadali dve navlas rovnaké motorky. Každá má vlastný charakter a svojím spôsobom odráža aj povahu jazdca. Psychoanalýza však nebude. Motorkári terapeutov nepotrebujú, na psychohygienu im stačí vytiahnuť stroj z garáže, nasadnúť a vyraziť.
Nabudúce niečo o pádoch a iných prekérnych situáciách.
