Prestávka na obed je dôležitým každodenným míľnikom. Toto tvrdenie má pár odôvodnení, konkrétne dve.
1) Rozdeľuje deň na doobedie a poobedie.
2) Má obrovský vplyv na pracovné či prokrastinačné aktivity, ktorým sa venujeme. Niektorí ju považujú za dostatočne legitímny dôvod, aby sa po rannom klebetení, pití kávy, čítaní Dailymale a vybavovaní džímejlov, fejsbukov a iných internetov osviežení a plní elánu mohli venovať post obedným činnostiam, medzi ktoré radíme klebetenie, pitie kávy, čítanie diskusie na Dailymale (prípadne aj diskutovanie) a vybavovanie džímejlov, fejsbukov a iných internetov. Pre niektorých je obedová pauza symbolom budovania svetlejších zajtrajškov – skutočne totiž začínajú robiť to, za čo ich zamestnávateľ platí, no a pre tých, ktorí makajú pri sústruhu celý deň, je to napríklad čas, kedy vypnú, jedia a socializujú sa s kolegami. Alebo hrajú squash, potia sa v posilke či jogujú. Alebo sa hádajú v banke/u operátora/cez telefón s rodinnými príslušníkmi, nesú veci do čistiarne, vyberajú dar mame na narodeniny, kupujú opaľovacie krémy a repelenty na dovolenku. Alebo (dosaď-čo-chceš).
Rovnako z geografického hľadiska je tento inštitút plne spôsobilý byť predmetom komparatívneho výskumu. Napríklad francúzski gurmáni si vychutnávajú dvojhodinovú ódu na jedlo, zatiaľ čo makači v Amerike si svoj hot dog radšej zjedia v svietivej prítomnosti počítača, prípadne Číňania v obchode zaliaty vifon konzumujú na ceste späť do kanclu. Južania obed pre istotu spoja rovno so siestou, no a takí Švédi si odbehnú na žúrku.
Začalo to na jeseň v roku 2010, kedy sa štrnásť kamarátov rozhodlo, že si v podzemnej garáži ich ofisu trochu zakrepčia. Neviem, čo by vyvolala takáto haluz napríklad v Auparku, ani v krajine termoprádla ale nepovšimnutá neostala. K iniciatíve Lunch Beat sa pridávalo (a stále pridáva) čoraz viac ľudí a v súčasnosti za ňou stojí stabilné organizačné jadro, ktorému sa podarí prilákať na každú akciu viac ako 600 ľudí rôznych profesií. Obedové žúrky sa konajú vo viacerých švédskych mestách a začínajú sa vynárať aj inde vo svete. Apropo, belgický organizátor sa dušuje, že účasť na prvom bruselskom Lunch Beate prisľúbila aj Európska komisia...
O rastúcej popularite obedových beatnikov hovorí aj to, že Rada švédskeho jazyka oficiálne označila pojem „obedová diskotéka“ za terminus technicus a zaradila ho medzi neologizmy (vždy ma teší, keď môžem vo vete použiť cudzie termity).
Obedový clubbing pod hlavičkou Lunch Beat môže usporiadať ktokoľvek na svete, pokiaľ dodrží tzv. Manifesto, teda 10 pravidiel zakladateľov, medzi ktoré patrí napríklad žiadne rozhovory o práci, ale aj žiadny alkohol a žiadne drogy (pochopiteľne – okrem toho, od istého momentu sa aj doteraz neparanoidný človek obzerá, odkiaľ naňho vyskočí nejaká inšpekcia). Takže neodporúča sa tým, čo majú nad pohrudnicou vytetované v čínskych znakoch „Viem sa baviť aj bez nealka“. Naopak, odporúča sa milovníkom epileptických svetiel, dymových efektov, techna a natriasajúcich sa spotených kravaťákov. Plus konzumentom sendvičov, ovocia a vody, ktoré sú pri odchode samozrejmosťou.
Na záver vás touto cestou chcem požiadať, aby ste nás pozvali, keď budete v končinách rodných a srdcu blízkych niečo podobné organizovať. Chceme byť pri tom, keď bude vyvrátený mýtus, že Slováci triezvi netancujú.
Viac tu tuc tuc.
Pic by odelbollen
