„Keď prestane fungovať bordel, je potrebné vymeniť dievčatá a nie postele.“

                Ten, ktorého meno sa nevyslovuje  (február 2018)

 

Pojebali kone voz, pojebali kone voz

A teraz, má milá, na piči si seno voz

                Slovenská ľudová pieseň

 

Melrose Avenue, Los Angeles,  USA, čas 03:21 ráno

Pred areálom Paramount Pictures Corporation zastavuje žltý taxík Toyota Prius. Harvey Weinstein, producent a zároveň výkonný riaditeľ tohto významného filmového štúdia vystupuje na chodník, teatrálne hádže vodičovi taxíka 50-dolárovú bankovku  a nečakajúc na výdavok sa tackavo poberá k vrátnici. Harvey je síce opitý, ale zato v dobrej nálade. Dnes má totiž veľký deň. Jeho najnovší film Transformers 7 sa dlhodobo trápi s podfinancovaním, a tak sa sľúbená ponuka na 100 miliónovú finančnú injekciu od skupiny slovenských investorov javí ako dobrý obchod.  Jediné, čo investori na oplátku požadujú je, aby robota Optimus Prime nedaboval pôvodne angažovaný Jamie Dornan, ale nejaký neznámy herec Juraj Kemka. A tak náš Harvey oslavuje v prestížnom tanečnom klube Booties spolu so svojou asistentkou Jennifer, jej teplým bratom Armandom,  ktorý sa živí ako prominentný kaderník a Jenniferinou čivavou Love až do momentu,  kým mu nepípne SMSka. Investori žiadajú ihneď poslať sto tisíc euro na účet istého Dezidera Lakatoša z Oravského Podzámku, SR, inak sa vraj celá transakcia nebude dať zrealizovať. Milý producent teda v rozsiahlom areáli kormidluje telo smerom k svojej kancelárii, avšak navigačné a gyroskopické senzory omámené kombináciou tennesseeskeho burbounu a mexickej tequily ho ženú priamo k budove, kde sa zvyknú natáčať filmy pre dospelých. Zhodou okolností je to tá istá budova, kde skupina asi 20tich latinoamerických a afroamerických hercov už tri hodiny netrpezlivo čaká na hlavnú hviezdu pripravovaného filmu Gangbang lovers 4. Chlapi nervózne pozerajú na hodinky, viacerí musia od siedmej ráno nastúpiť do druhého zamestnania ako čašníci alebo smetiari. Vtom Harvey otvorí dvere, začudovane vykoktá „Nazdar chlapi, čo vy tu?“, a ani sa nestihne nadýchnuť a už má plné ústa ľudského materiálu, nehovoriac o zvláštnom pocite v zadnej časti svojho tráviaceho traktu, silne mu pripomínajúcom sigmoidoskopické vyšetrenie spred pár rokov, keď mali lekári podozrenie na rakovinu hrubého čreva. Harvey márne lapá po dychu, ústnu i rektálnu dutinu mu zaplavujú tekutiny zvláštnej chute a konzistencie. Chlapi sa striedajú v rýchlom slede jeden za druhým, sú to profíci, ktorí vedia pracovať bez scenára či réžie. Náš hrdina sa tak nedobrovoľne stáva obeťou vlastnej pracovnej filozofie „v Amerike sa nekecá, v Amerike sa maká“ bez toho, aby si niekto vôbec niekto dopredu pozrel, či sa má točiť klasické alebo gay porno. A tak Harvey o niekoľko hodín neskôr sedí pod tečúcou sprchou, pomedzi slzy formulujúci sám pre seba zatiaľ ešte nevyslovenú hrozbu všetkým zamestnancom : „Však ja vám to všetkým vrátim. A to čo ste robili vy mne, stane sa vám tisícnásobne!!!“

A takto nejako vznikol teplý sen všetkých personalistov s názvom 360 stupňová spätná väzba.

Pre tých, ktorí nepracujú v korporátnom prostredí, rád vysvetlím, o čo ide. Tá historka vyššie je samozrejme  vymyslená, lebo ak by boli pravdivé výpovede žien, hlásiacich sa ku kampani #metoo, Harvey by pravdepodobne sám aktívne pretiahol všetkých tých hercov výmenou za hlavné úlohy v najnovšom Star Treku. V skutočnosti si ju vyskúšali ako prví ropní židojašteri z britskej spoločnosti Esso Research Centre už v roku 1950, pričom o úspešnosti celej akcie hovorí fakt, že firma už neexistuje. Žiaľ, nikde som sa nedozvedel, čo bolo spúšťačom prvotného nápadu, tá potreba vznikla zrejme ako klasický podnet najvyššieho manažmentu, ktorý sa snaží zistiť, prečo kľúčoví zamestnanci húfne opúšťajú firmu rýchlejšie ako postavy v katastrofických filmoch Rolanda Emmericha.

A o čo teda ide? V skratke - zamestnanec, jeho nadriadení, kolegovia na rovnakej úrovni a jeho podriadení vyplnia dotazník s rovnakými otázkami, celé sa to vyhodnotí a v ideálnom prípade sa hodnotený zamestnanec sám na základe výsledkov namotivuje zmeniť problematické aspekty. Pýtate sa, čo sa dá na tejto, na prvý pohľad skvelej, myšlienke dojebať?

V zásade úplne všetko.

V ucelených humanoidných skupinách sa zvyknú veci riešiť právom silnejšieho. Buď ma budeš rešpektovať, alebo dostaneš po papuli. Jednoduchý princíp, založený na základných fyzikálnych a prírodných pravidlách, sa však ledva doštudované zamestnankyne oddelení ľudských zdrojov rozhodli odignorovať a do prostredia plného intríg a hier o tróny zasadili koncept jedinečnej snehovej vločky. A zrazu je prirodzená autorita nahradená paródiou demokracie, silne pripomínajúcou slovenský volebný systém, kde sa aj ten najväčší zašívak a kretén môže vyjadriť s rovnakou silou hlasu ako hlavný ťahúň skupiny. Fakt, že vo výsledkoch sa nakoniec nikto nevyzná, sa zdôvodňuje ako pozitívna  diverzita názorov.

Ešte potiaľto by to bolo OK, však všetci vieme, kto v robote má hlavné slovo a kto nie. Irelevantné a extrémne hodnoty by sa dali štatisticky oddeliť, asi všade je nejaká Eva a Mária a Eva asi nedá Márii dobré hodnotenie, keďže sa Mária vyspala s Marekom na firemnom večierku, zatiaľ čo sa Eva predtým pol roka neúspešne snažila Mareka pozvať na večeru, ale ten to vytrvalo odmietal, lebo po prvé je Eva tučná, po druhé Marek zle zarába a keďže Eva veľa zje, tak by na to musel dlho šetriť, navyše Mária sa kamaráti s Marekovou bývalou Janou a Marek takto môže zistiť, ako sa Jana má.....  Ak ste sa v tom stratili, tak proste Eva nedá Márii dobré známky, ani keby Mária dokázala vyprdieť na oblohe dúhu. A kedže vzťahy medzi ženami sú známe svojím diskrétnym priebehom v množine celých čísel v intervale <0;1> so silnou koreláciou na aktuálnu fázu mesiaca a dávať hodnotenia iba mužom by mohlo byť považované za genderovo neprípustné, najmä pri menších štatistických súboroch bývajú výsledky v zásade vždy skreslené.

Tragédia pokračuje ďalej. Sliepky z HR si medzi prestávkami na cigu, lakovaním nechtov a rozhovormi o otrasných outfitoch celebrít nestíhajú ani odbehnúť na WC, preto sa im takmer vždy podarí presvedčiť vedenie outsourcovať celú túto šaškáreň na poradenskú firmu. No a ako všetci vieme, IQ väčšiny zamestnancov poradenských firiem málokedy dosahuje aspoň úroveň priemerného hokejového družstva (-„Žigo, viete nám opísať situáciu pred vaším gólom?“ –„No puk bol v rohu ihriska, spoluhráč mi ho prihral, tak som to tam jebol!“), a tak sa s vymýšľaním vhodných otázok nikto príliš neserie. Bežne nastane situácia, kedy sa napríklad manažér logistického oddelenia musí na stupnici od 1 do 10 vyjadriť, ako efektívne prideľuje manažér kontrolingu nové úlohy svojím poddaným. Aj vy už obhrýzate od nervozity monitor, ako asi tak odpovie?

Obzvlášť príjemná je spätná väzba od podriadených. V rámci každého oddelenia máte pár supermanov, nejaký ten kanonenfutter a pár ľudí, ktorých by ste asi aj vyhodili, ale buď sa vám nechce, alebo je situácia komplikovaná. Čo si asi tak povedia tí najhorší? Povedia si azda „Milan ma síce minule pred všetkými zjebal a zobral mi všetky odmeny, ale bolo to fakt zaslúžené, lebo som na robotu úplne sral a on to potom musel po mne naprávať“? Nie. Oni si povedia „A teraz ti to spočítam!" Výpovedná hodnota dotazníka práve dosiahla mínus 15ste poschodie.

No a blížime sa k záveru. Výsledky treba vyhodnotiť. Aby nebol dotazník príliš zložitý pre vedenie, samotné otázky sa robia buď najvšeobecnejšie, ale tak, aby tam bolo z každého súdku niečo, výsledkom čoho je, že vychádzajú absolútne kraviny, často negujúce samé seba. Videl som hodnotenie, pri ktorom bol dotyčný vysoko oceňovaný za svoje výsledky predovšetkým vďaka svojej usilovnosti a dôslednosti, ale ľuďom zároveň prekážal prílišný apel na detaily a lipnutie na dodržiavaní pravidiel! Úplnou čerešničkou na torte býva konfrontácia vlastného hodnotenia s hodnotením externým. Paradoxne sa tu očakáva, že manažér pri vypĺňaní dotazníka dobrovoľne uzná, že nerobí veci na 100%. Hodnotitelia zabúdajú, že po bitke je každý generál a absolútne ignorujú holý fakt, že keby som do nejakej situácie už dopredu išiel s tým, že to nie je to najlepšie riešenie, tak by som to asi urobil inak! V ich očiach ste samoľúby debil, ktorý je odtrhnutý od reality, bez ohľadu na okolnosti a prostredie.

Nakoniec, kedy sa priemerne inteligentný jedinec už nachádza v stave polobdelej kómy spôsobenej postupným prasknutím mozgových cievok, sa dozviete, že treba byť viac asertívny, viac empatický, viac dôsledný a viac profesionálny. V skratke – dozviete sa hovno.  Všimol som si, že naši čitatelia majú radi konštruktívne články, preto vám prezradím asi najefektívnejší spôsob, ako reagovať. Je to vlastne vcelku jednoduché. Konfucius raz povedal, že ak žena mlčí, netreba ju prerušovať. Inšpirujte sa tým aj vy a nechajte tie slová len tak preletieť okolo. V mysli si predstavujte, že objímate stromy niekde v Sequoia National parku, nejaký prítulný medveď grizly vám nežne obžiera pravú nohu a vy počúvate Symfóniu č. 5 C-mol od Ludwiga van Beethovena.  Možno sa Vám nakoniec podarí v ten deň niekoho nezabiť.   

Ak ste boli v škole jednotkári, asi ste si všimli, že 360 stupňová spätná väzba nepatrí zrovna medzi zvieratká, ktoré by som si chcel adoptovať a nasťahovať k sebe domov. Ale existujú aj horšie veci, napríklad dostať hrdzavým klincom do oka. A tak sa majte krásne a veselo chudnite do plaviek! Čavko kakavko.