Podľa Darwina všetci ľudia okrem Zuzky Plačkovej (ktorá bola umelo vytvorená na klinike plastickej chirurgie) pochádzajú z opíc. Teórií o pôvode ľudstva je však viac, ako falošných spravodajských webov a tak sa s istotou dá určiť iba pôvod polovice Bratislavy, ktorá pochádza z východu. A keďže majoritná časť čitateľskej obce dailymale žije práve v tejto syntetickej bubline, nebolo by od veci priblížiť aj im trošku exotiky a opísať život v Indonézii najkrajšom meste východného bloku, v Prešove.
Z krčmy do krčmy sa ukradomky traduje legenda o vzniku Prešova, ktorá hovorí, že v 12. storočí týmto územím prechádzal spoločensky unavený uhorský kráľ Belo II. Slepý*, ktorý neviazane oslavoval po jednej z mnohých ťažkých pbitiek. Keď nasledujúce ráno rozlepil oči, zistil, že mu okrem peňaženky a iPhonu niekto ukradol aj všetky spomienky z večernej akcie. To však bolo v tej chvíli nepodstatné, keďže sa jeho etanolom zdevastované telo začalo domáhať uspokojenia elementárnych potrieb Maslowovej pyramídy. Ústa mal vyschnutejšie, než Aralské more, v žalúdku mu už pomaly začínali ladiť nástroje Cigánski diabli a hlava mu išla vybuchnúť, no Ibuprofen mal Stewart Adams vynájsť až o pár stovák rokov neskôr. Dezorientovaný ako tatar začal hľadať niečo, čo by ukojilo jeho fyziologické požiadavky. Po hodine neúspešného hľadania našiel bystrinku v blízkosti delty Torysy, kde rástli divokorastúce biojahody, ktorými čiastočne uhasil svoj smäd a hlad zároveň. Vysileného Bela našiel o pár hodín neskôr vychovávateľ z jeho vernej družiny, ktorý ho dal vďaka odvarom z aloe vera, colostru a 28-dňovej kúre proti prekysleniu a odčerveniu organizmu dokopy. Kráľ, zaslepený vďakou, prikázal svojim nevoľníkom vystavať na tomto území toľko pohostinstiev, koľko promile mal ešte v krvi a pomenoval toto novovzniknuté mestečko po jahodách, ktoré mu zachránili život. A takto vznikol Prešov. Všetko ostatné, čo sa o jeho vzniku šíri internetmi prostredníctvom podprahových médií, je iba hoax.
* prezývku dostal po tom, ako vypil pančovaný alkohol z oblasti dnešnej Moravy
Tak, ako je Trenčín mestom módy, tak je Prešov mestom hudby. No a keďže americké tajné služby v minulosti zaťahali u slovenských iluminátov za nitky, dostalo toto epicentrum nezamestnanosti prezývku "slovenský Seattle". Hádam ani nemusím najznámejších prešovských interpretov predstavovať. Veď napríklad takí Hečkovci sú pojmom, ktorý presahuje hranice.. hm.. ľudského chápania. Alebo taký Peťo Nagy. Pri vyslovení jeho mena behá nejednému dieťaťu mráz po chrbte a dokonca aj Saudek v porovnaní s ním vyzerá ako japonský turista. Každý domorodec, ktorý nebýva u Fritzla v pivnici taktiež vie, že odtiaľto pochádza Ivan T., jazzman Peter Lipa, saxofonista Gapa, Erika hrajúca pod bránkou, skupiny Chiki liki ku-a, Nuda, Peha a mnoho ďalších známych mien domácej hudobnej scény, ktorých meno si rok po Superstar už aj tak nikto nepamätá, však Katka?
Ten, kto miluje sofistikovanú kultúru, alebo si chce kredit zvýšiť inak, ako dobitím cez bankomat alebo cez internet, ten si v Prešove taktiež príde na svoje. Miestne divadlá odohrajú poväčšine viac derniér ako repríz, v čom sa im môže rovnať asi iba skupina Elán, ktorá ohlasuje posledný koncert častejšie, ako sa na Slovensku ohlasuje založenie novej politickej strany. Ja ako milovník kníh si tu tiež prídem na svoje, keďže v Prešove funguje internet, odkiaľ sa dajú pohodlne objednať. No máme aj pár dobrých knižníc s celkom slušným výberom, hoci tá najznámejšia (Knižnica POH) istý čas figurovala v programe ochrany svedkov a ťažšie by bolo nájsť snáď iba pár ku každej ponožke. Počas mesiaca kníh si dokonca môžete v MHD po ceste na úrad práce prečítať aj nejaký ten román od Danielle Steelovej, ak Vás teda nebude baviť sledovať troch výrastkov, ktorí kopú do bezbranného dôchodcu. Ďalej sa tu konajú vernisáže kváziumelcov, jeden dobrý Dobrý festival, jeden zlý Festival zlej hudby, Dni mesta Prešov, Medzinárodný festival paličkovanej čipky, po siedmej zľavy v Kauflande a mnoho ďalších super akcií, na ktoré som zabudol, či ktoré som nasilu vytlačil zo svojho povedomia. Hej, a máme aj Vianočné trhy. A tuningové zrazy.
Ako správny kultúrny atašé dávam do pozornosti aj moje obľúbené subkultúrne akcie Pivný beh, Slávnosti vína a Pivný festival, pretože práve počas nich sa kultúrnosť obyvateľstva stáva náterom, ľahko rozpustným v alkohole, ako to raz napísal Paolo Lasica. Pre toho, kto je môjho razenia a hľadá iba animálny, prvoplánový instantný humor, ktorý stačí zaliať tromi poldecákmi, pre toho je toto miesto etanolovou oázou či miestom, kde sa dá dosiahnuť alkokagatia. Hustota barov na kilometer štvorcový v týchto končinách prekračuje dlhodobé svetové maximá a začínajúci podnikateľ, ktorý si neprešiel bar mitzvahom (tzn. prevádzkovaním pajzlu piatej cenovej pre deti v prenatálnom veku) sa budúcim Širokým nikdy nestane. Alkografické ukazovatele blahodarne vplývajú na hospodársky rast, tekuté aktíva sa dostávajú čoraz častejšie do krvného obehu a podporujú tak cenovú elasticitu ponuky (to jest, čím viac si zjebaný, tým viac ti naúčtujeme).
Pre romantikov, ktorí milujú dlhé prechádzky, ponúka naše mestečko obdobu Auparku, zábavno-obchodné centrum Max, kde pri troche šťastia cez víkend zaparkujete a kde na Vás bude z každej kaviarne pokukovať nejaký skrachovaný športovec, žijúci z úrazových poistiek. Ak by Vám takáto romantika nestačila, tak.. máte jednoducho smolu, keďže návšteva nočnej Kalvárie je v mene Božom zakázaná a aj počas dňa je tam potrebné dodržiavať viac, ako desať prikázaní. Keby mi Jaro Haščák mal splniť tri želania, tak by jedným z nich bolo odlúčenie štátu od cirkvi, tak, ako nás tí bigotní religionisti postupne odlučujú od mesta. V lete sa môžete pochváliť celulitídou či pivným bruškom na jednom z dvoch nekrytých kúpalísk. Buď to na Sídlisku 3 (veľmi originálne označenie sídliska), ktoré je otvorené dva týždne v roku pre neschopnosť vedenia mesta vybrať načas a transparentne nového prevádzkovateľa, alebo kúpalisko pre potomkov Rockefellerovcov, Plaza Beach Solivar.
Podľa najnovších Kažimírových grafov, verifikovaných Henrykom Laholom, úroveň našich vysokých škôl exponenciálne stúpa, o čom svedčí hlavne uplatnenie študentov na trhu práce. Prešovské vysoké školy sú tradičným, rokmi overeným dodávateľom kvalitnej pracovnej sily do skladov v Británii či na stavby po celom starom kontinente. Ak sa nemýlim, máme v našom meste 5 rôznych detašovaných, či repasovaných vysokých škôl, ktoré každoročne zásobujú najväčší monopol v meste, úrad práce. Odbory na týchto školách vytvára zrejme generátor náhodných slov, zapožičaný od Laca Borbélyho. Študentov môžeme nájsť najčastejšie na miestnych diskotékach, kde nájdeme taktiež hŕstku zahraničných Erazmákov, ktorí si zrejme Slovensko pomýlili so Slovinskom a tak sa tých pár cudzokrajných jedincov ocitne aj v našom pohostinnom kraji.
Koniec 1. časti.
