V knize prvé jsme pojednávali o tragédii a vyložili jsme, jak tím, že probouzí soucit a strach, dosahuje očisty obou těchto pocitů. Zde hodláme, jak jsme slíbili, pojednat o komedii (kromě satiry a mimu) a vyložit, jak tím, že probouzí radost ze směšného, dosahuje očisty této náruživosti.
(Aristoteles: Poetika II. In: Eco, U: Jméno růže.)
Tak, keď sme sa vyplakali, vyotravovali všetkých kamarátov, skrátili FB friends zoznam o polovicu a bývalú polovičku, je načase sa trošku zabaviť. Evolučne evidentne vyhral niekto iný, ale tak či onak, evolúcia má viacero ciest a výsledok výskumu zněl jasně: nejedno dieťa vychováva niekto, kto si len myslí, že je biologický otec.
Čas a duševné biele krvinky zacelili rany, ideme na prvé rande. Stáva sa aj, že nás naň zavolá slečna, ale to je skôr výnimka. V takom prípade je namieste rada jediná: necháme ju robiť, čo chce, evidentne máme chuť nechať sa unášať životom. Tu stačí, ak ona vie, čo chce.
Ak sa ale dostaneme do stavu, že teda ideme zbaliť ženskú, zíde sa pár vedeckých odporúčaní.
1. V prvom rade, snažíme sa pôsobiť sebaisto. Bez ohľadu na to, či sebaistí sme alebo nie, hráme rolu. Rolu dokonalého chlapa. Citlivého, ale mocného. Ak reálnu moc nemáme, lebo otročíme v motrokárni, ale máme moc nad miestnym dedinským idiotom, porozprávame o tom. Každá situácia, kde náš názor prevážil, je žiadúca.
2. Upravíme sa adekvátne svojmu veku, nie veku slečny. Päťdesiatnik v potrhaných rifliach nie je sexi ani pre šestnástku a šestnástka randí s päťdesiatnikom práve pre jeho otcovskú rolu. Ak máme 20, anarchia je in (aj tricinka randí s dvadsiatnikom, lebo je zajačik), v tridsiatke sa oblečieme štandardne a po nej si zoberieme najlepšiu košeľu, čo doma máme. Môže byť aj maturitná, ak sa do nej ešte vtrepeme. Ak sme boli zamladi metalisti alebo nezávisláci, svetonázor zásadne nevyjadrujeme tričkom s CheGuevarom, ale tým, že na košeli ležérne rozopneme o jeden gombík viac, než je žiadúce na bankete.
3. Vyberáme podnik, kde nie sú kreslá alebo presklené stoly. Príťažlivé pre ženské sú ramená a pomer ramená/pás. To vieme pri chôdzi urobiť stiahnutím brucha (aj tak budeme trošku macko, ale to je milé, ak nie sme úplne blbí a chudobní). Potom, ako si sadneme, potrebujeme ukazovať už len ramená, čiže pupok zasunieme pod nepriehľadný stôl, o ktorý je možné opierať sa lakťami. Slečna uvidí len široké ramená a to chceme. Ona koniec-koncov tiež.
Keď si sadneme a zasunieme pupok, môžeme maturitnú košeľu v kritických miestach rozopnúť. Je jasné, že kritické nie sú ramená, tam nám je košeľa akoby zázrakom aj po desiatich rokoch akurát. Na rad prichádzajú takzvané sociálne vizibility. To sú markery, ktoré ženy hodnotia ako pozitívne. Zjednodušene sú to zdroje a ochota ich investovať. Totiž, teória rodičovských investícií je jasná: aj tučný Američan/Belgičan/Rus, ochotný zaplatiť večeru, je lepší ako Slovák s dobrým srdiečkom, ale prázdnou peňaženkou. Takže ukážeme, že na to máme:
4. Po prvé, vyložíme na stôl všetko, čo prekáža v sedení (dôvodom je navonok gigantický nástroj lásky). Mobil, peňaženka (mladšiemu bratovi vykradneme Monopoly), kľúč od auta. Môže byť aj Fabia, ženám je to jedno; ak nejde o vyslovenú zlatokopku, stačí, ak je auto pekné, modré a guľaté. Schválne, všimnite si to najbližšie v krčme: vyložené veci majú pred sebou muži, ženy to nosia v tej podivnej a tajuplnej kabelke. Aké voloviny tam nosia, nechajme na diskusiu.
5. Vôňa. Pre mužov nuda v drogérii, pre ženy úchylka. Nejedna DfM sa navonok zhrozí, ale neberieme si čisté veci. Teda, čisté by byť mali, ale nepreháňame to. Žena potrebuje cítiť, a to jej aj umožníme. Mali by sme mať čerstvo vypratú košeľu, nové rifle a topánky, ale pod košeľu si dáme tričko z predošlého dňa. Nemyslím tričko, v ktorom sme deň predtým zabehli maratón, ale také, ktoré sme mali ako spodné prádlo aspoň dve-tri hodiny. Kamarát na to vraj prišiel tak, že sa nemal kde a kedy prezliecť a zašiel k ďalšiemu kamarátovi len tak na kus reči. Tam bola prítomná neočakávaná dáma, trapas jak svet. A odrazu, napriek všetkým očakávaniam, začul „pekne voniaš“. Ideálne kombinujeme čistý a opratý vrchný odev v kombinácii s deň predtým noseným spodným odevom (trenírky nerátame, tie máme čisté vždy). Vedci predpokladajú, že ochlpenie v podpaží a na ohanbí má podobnú funkciu: uchováva feromóny. Žena potrebuje cítiť nás, nie dedov Barbus. Aby som bol presnejší, ideálna je kombinácia, v ktorej ona môže chodiť nosom hore-dole a hádať, ktorá z vôní je naša a ktorá umelá. Bohvieprečo ich to baví.
Zatiaľ sme si sadli, zasunuli brucho a vyložili na stôl symboly blahobytu. Nemusia byť zákonite reálne, stačí napodobenina, to sa vo svete bežne robí. No, ale žena nie je tak jednoduchý živočích, ako sme si mysleli, keď sme čítali rozprávky. Je potrebné ju zaujať. Jedna možnosť je intelekt. Ak nie ste blbí a ste aspoň trošku sociálne adaptovaní, tak sa s ňou viete zhovárať v podstate o čomkoľvek.
6. Idálne je, ak na jej blbosti zareagujeme našimi, aj keby mali len úplne mizivú súvislosť. Dôležité je VŽDY nájsť súvislosť. Uvediem príklad:
ONA: „Ja nechápem, ako môže byť Britney taká hviezda.“
MY: (netušíme, kto je Britney, ale baví nás astronómia): No áno, hviezdy. Ľudia si myslia, že sú hviezdy, ale to je absurdné, každý z nás má svoju hodnotu.
ONA: No presne, každý z nás má svoju hodnotu a nemusíme byť hviezdou (v preklade: viem, že Britney je krajšia).
MY: No, to je práve to. Ale spomenul som si na zvláštnu vec, ťažké prvky vznikajú, keď vybuchujú naozajstné hviezdy. Vápnik, čo máš v kostiach, vznikol kedysi dávno vo hviezde. Vlastne si zrodená z hviezdy.
ONA: (nemo otvorené ústa)
Znôšku podobných zaujímavostí nájdeme na Wikipédii.
7. Kompliment. Môžeme si drístať o vesmíre alebo dvanásťvalcoch (nezabúdame pripomenúť, že ona pôsobí energicky, akoby mala dvanásťvalec v duši, aj keby to bola introvertná autistka), ale bez komplimentu sa po večeri nerozlúčime. Kompliment nedávame trápny, ale originálny. Slečna sa musí cítiť výnimočne, asi ako pro-ana aktivistka na prehliadke xxl modeliek. Ponajprv pozorujeme a hľadáme nedostatky. Tie následne vyzdvihneme. „Máš pekný nos, mne sa hrozne páčia také tie orlie nosy.“ True story, kamarát rozprával. Každá ženská vie, aké ma nedostatky oproti domnelému ideálu. Vysoká, nízka, pri sebe, od seba, všímame si veci, ktoré v dokumentárnych filmoch nevidíme a tie následne pochválime. V žiadnom prípade nejdeme smerom neggingu, nikdy, nikdy nesmieme slečnu uraziť. Nikdy ju nedehonestujeme, len skúsime odhadnúť, čo sa jej samej nemusí páčiť a to ospevujeme ako kanárik v klietke.
Keď ste dodržali všetky pravidlá, gratulujem, stali ste sa obeťou. Totiž, s pocitom, že ste práve zbalili ženskú, vás v skutočnosti pripustila ona k sebe a stávate sa pre ňu zdrojom. A tu už vám ani GW nepomôže. Boli ste varovaní!
P.S.: Všetci uvítame opis najtrápnejšieho rande, aké ste kedy zažili.
