"Každý hovno vŕtačkou deň do riti úsmev príklep zrána vyčarí na tvári spokojnosť je."
Master Yoda
Včera večer, keď som si v sprche vyplachoval žmolky z pupku, som začal rozmýšľať, že som už dlho na DM nič nenapísal. To by nebola žiadna tragédia, keby som si zároveň nespomenul, že som prestal písať chvíľu na to, ako som sa s Rasťom dohodol, že budem písať pravidelne (ehm, sorry). Snažil som sa nájsť nejakú dobrú výhovorku, okrem toho, že som lenivý zmrd, keby ma náhodou s otázkou, prečo nepíšem, konfrontoval (úplný interštelár, ja viem). Napadlo mi, že by som sa mohol vyhovoriť na búrlivé víno časy v pracovnom, osobnom, druhom živote alebo všeobecnú nespokojnosť s vecami. Nebol som spokojný so žiadnou výhovorkou, potom som zistil, že by som bol nespokojný aj s tým, že by som klamal a nakoniec som bol nespokojný úplne so všetkým a tak mi napadlo, že spokojný budem, až keď dáky ten článok napíšem.
Naša nespokojnosť začína už pri narodení. Vytiahnu nás z teplého, tmavého lona matky do studeného sveta plného svetla a ľudí a aby toho nebolo málo, rovno nás švacnú po zadku. Kto by nereval, nech hodí placentou. V prvých rokoch života sa teda naša nespokojnosť prejavuje predovšetkým plačom a krikom. Sme hladní - plačeme, sme smädní - plačeme, sme prejedení - plačeme. Pokadili sme sa - plačeme, nevieme sa vykadiť - plačeme, nudíme sa - plačeme. Radi by sme povedali čo nám je, ale rozprávať nevieme - plačeme, nikto si nás nevšíma - plačeme, jačmeň plamene.
Potom, čo sa naučíme rozprávať (30. mesiac, beat that), vieme dať svoju nespokojnosť najavo oveľa zrozumiteľnejšie a tak to aj často robíme. Veci, s ktorými nie sme spokojní v určitom veku, postupom času zanikajú a nahrádzajú ich iné. Po každej takejto výmene nad svojou predošlou nespokojnosťou iba mávneme rukou, prípadne úplne zabudneme, že sme boli nespokojní. Blížime sa k puberte, kde nás nespokojnosť so všetkým udrie silou barly predbiehanej babky v čakárni u doktora. Spokojný tínedžer neexistuje a tak sme nespokojní so všetkým a všetkými bez výnimky. Veď sa aj vraví - spokojný tínedžer, mŕtvy tínedžer. Nespokojnosť sa točí okolo troch hlavných oblastí. Lži Škola, sex a prachy. Poznáte tú schému, mám s kým; nemám kde, nemám kde; mám s čím, mám za čo, ale ani peňáze od tatka mi nepomóžu, lebo mám ksicht špatný jak Mázikovej dekolt.
Nespokojnosť v dospeláckom živote je najhoršia, pretože už si ju vieme racionálne vysvetliť a čo je horšie, závisí viac-menej od nášho konkrétneho správania. Nespokojní dospeláci sú všade okolo a ak náhodou natrafíme na niekoho spokojného, gánime naňho a predstavujeme si, ako mu do srdca pomaly vsúvame lovecký nôž a rytinu jelenčeka na rúčke zalieva hustá červená krv. Dobre, dobre, možno to bolo moc. Nie každý má lovecký nožík. Minimálne si v duchu môžeme povedať Veď počkaj, ty hajzeľ, aj na teba príde. Nespokojnosť v tomto období dosahuje vrchol aj preto, že nemá časové hranice. Doteraz sme boli nespokojní s vecami, ktoré sa diali výhradne v prítomnosti, teraz si už uvedomujeme nespokojnosť aj so svojou minulosťou a budúcnosťou. Mal som ísť na tú vysokú školu, načo mi je škola, na ktorú som išiel. Nemal som sa ženiť s prvou frajerkou, mohol som si spraviť ešte jedno dieťa. Nespokojnosť nás sprevádza každý deň, na každom kroku a ak sa náhodou prichytíme pri tom, že sa cítime spokojní, určite sa čoskoro niečo dojebe a my sa môžeme opäť znepokojovať.
Riešenie nespokojnosti vidím v dôchodkovom živote, ale keďže sa dôchodcov stránim, neviem si to overiť. Predstavujem si však, že v 70-ke už budeme mať všetko v piči na háku, vegetiť v kresle a spomínať na pracovné úspechy. Budeme radi, ak všetko, čo má držať, drží, všetko, čo by mohlo stáť, stojí a ako sme dobre spravili, že sme neodišli z druhého piliera, keď nás prehovárali a teraz môžeme každému vnúčatku kúpiť ajfón 39S.
Dobrá rada na záver. Naučme sa byť spokojní so svojou nespokojnosťou. Veci sa nedejú vždy tak, ako chceme a keď niečo nevieme ovplyvniť, nemali by sme sa tým ani znepokojovať. A ako povedal ten, čo sa hýbe ako Jagger, nie vžy dostanete, to čo chcete. Ak by sme boli všetci spokojní, bola by to strašná nuda a nebola by ani diskusia pod týmto článkom, s ktorým som btw. dosť nespokojný.
