Chester Bennington (20. marec 1976 - 20. júl 2017)

Vedel som, že kapela Linkin Park existuje, niekoľko pesničiek hralo bežne v rádiách, v telke a z iných všelijakých zdrojov. Prvú skladbu ktorú som zaregistroval, bola asi „In The End“. Znelo to zvláštne, malo to taký divný videoklip, pamätám si však to, čomu sa hovorí „hook“, v tejto skladbe to je melodický motív hraný na klavíri (C# minor). Potom som na nich zabudol, ale sporadicky som zaregistroval novú tvorbu. Nikdy som nebol ich nadšený fanúšik, zdala sa mi divná kombinácia rapu a metalu. Neskôr však prišli skladby ako „Numb“, „What I’ve done“, „From The Inside“, „Crawling“, „Given Up“ a jedna z posledných kde sprieval Chester: „Lost“. Hlavne tá posledná ma chytila za moje ľadové bezcitné srdce. Krátka skladba, so mimoriadne silnými emóciami, smutný až deprimujúci text, beznádej a bezmocnosť, asi svojim spôsobom aj volanie o pomoc. Totálne autentický, čistý a presvedčivý spev. Skladba pochádza z čias albumu Meterora (2002/2003) a bola odložená, takže vyšla až nedávno, po Chesterovej smrti.

Zomrel v 20. júla 2017. Trápili ho ťažké depresie, ktorých pôvod mohol byť v detstve, keď zažil sexuálne zneužívanie, vo veku od sedem do trinásť rokov. Neskôr sa dostal k závislosti na alkohole, k drogám a aj napriek úspechu sa údajne cítil zlomený a menejcenný. Samovražda jeho blízkeho priateľa Chrisa Cornella (Soundgarden, Audioslave, Temple Of The Dog) v máji 2017 ho zrejme definitívne zlomila. Chester sa o dva mesiace obesil. Na Chrisove narodeniny...

Všetko toto som zisťoval postupne, nejako som začal cítiť, že na tej hudbe niečo je. Niečo viac ako len povidný metalrap. Hľadal som viac a uvedomil som si, aký parádny je Chesterov hlas, prechody z čistého spevu do neuveriteľne intenzívneho kriku, melódia, artikulácia a ostatné spevácke finty. Tri pesničky, ktoré chcem spomenúť a kvôli ktorým som si sadol za počítač (namiesto toho aby som išiel spať) sú:

„From The Inside“. Je krátka, videoklip natočený v Prahe, začína pekným čistým hlasom, no času je málo, skladba graduje, začne refrén a potom takmer pred koncom Chester ukáže čoho je schopný. Keď citlivo zaspieva „bridge“, takmer mi píska mi v ušiach...

I won't waste myself on you! You! You! Waste myself on you! You! You!

Toto je vrchol skladby, ten krik by snáď dokázal zbúrať Karlov most. Dokonalé!

„QWERTY“, má podivný názov, našiel som verziu z koncertu v Tokiu (2006). Recitácia veršov ma úvod (Mike Shinoda) ma stále nejako neberie, ale tu to celkom funguje. Do toho začne spievať Chester. Čo je neuveriteľné na jeho speve v tejto skladbe, je plynulý prechod zo šialeného silového kriku do čistého hlasu. Nazýva sa to rôzne, snáď som našiel správne anglické výrazy: ide o „mixed vocals“, čiže striedanie extrémneho scream/growl s melodickým (clean) spevom. Tiež sa to dá opísať ako „clean-to-harsh transition“. Nemôžem si pomôcť, ale ten výkon považujem za absolútne fenomenálny. To nasadenie a sila, plus až sebazničujúca snaha o čo najbrutálnejšie vyjadrenie emócie, je neopísateľné. Zimomriavky.

Tretia a posledná skladba, na ktorú chcem upozorniť je „Given Up“ V podstate som celý článok začal písať kvôli tejto skladbe, keď som hľadal najextrémnejšie vokály v metalovej hudbe. Našiel som aj túto pesničku, ktorá je celá postavená na krátkych agresívnych rifoch, je slušne dynamická, agresívna a celé to dopĺňa Chesterov spev, ktorý postupne smeruje k jednému z najšialenejších výkrikov v dejinách hudby. Je to 17 sekúnd trvajúci scream, keď spieva: „put me out of my fucking misery“. Vypočujte si to, je to totálny masaker, neuveriteľné že to dokázal zaspievať aj naživo (občas). Vyžaduje to extrémne sústredenie, perfektné načasovanie, dokonalú kontrolu dychu a ostatné spevácke finty. Z toho ako skladba vznikala som našiel info, že Chester bol práve po rehabilitácii, skladba sa mala pôvodne volať „21 stitches“, vytvorenie momentu výkriku bol spontánny, organický moment v štúdiu, Chester „držal scream čo najdlhšie“ a Mike Shinoda prepisoval skladbu podľa toho.

 

Dúfam, že vás Chester aspoň trochu zaujal a oceníte niektoré jeho pesničky. Linkin Park je oveľa zaujímavejšia kapela ako som si myslel a aj s novou speváčkou im to celkom slučne ide. Počul som „Heavy Is The Crown“, alebo „Emptiness Machine“, znie to vlastne veľmi dobre. V tej prvej skladbe Emily Armstrong dokáže 15 sekundový scream, čo je tiež veľmi slušný výkon. Ale prd, výborné to je, teraz som si to pustil a páči sa mi, keď na konci toho výkriku počuť ako sa nadýchne, skúste to nájsť :)

 

Pôvodne som mal v pláne napísať jeden text v ktorom mal byť Chester Bennington (Linkin Park), Maynard James Keenan (Tool) a ešte ktosi tretí ale toho som zabudol. Asi Anders Fridén. Keenan v jednej skladbe dal 24 sekundový výkrik, tomu sa budem venovať v ďalšej časti, ak bude záujem.