Nakoľko sa moja bývala mučiareň nachádza na mojej pravidelnej trase do mesta, tak sa tam občas zastavím na kus reči, čo to zjesť a pospomínať, či povyzvedať novinky. Je dobré vedieť, že sa nič nezmenilo a stále to ide dole vodou, zamestnanci nespokojní, ale čo vie človeka najviac potešiť je, ak niekto absolútne neschopný je povýšený. Vy viete, že to nie je preto, lebo je vedúca absolútne mimo, ale skrátka danú pozíciu niekto robiť musí, aj keď nie je z čoho vyberať. To by na úvod asi aj stačilo a povedzme si niečo ku „kariére“ v pekle.

 

Spoločnosť sa rozhodla celkom jednoducho rozlišovať zamestnancov podľa ich vedomostí, kvality, či pracovných skúseností. Pozrime sa na poznávacie znamenia jednotlivých pracovných pozícií. Najzakladanejším poznávacím znakom by sme síce mohli nayvať absolútnu stratenosť na pracovisku, slimačie tempo a chybovosť, ale buďme ľudia, každý raz niekde začínal, je to farba menovky. Ako som už spomínal, tak v prvý deň nevoľník získa svoju uniformu a k nej aj menovku.

 

Zelená menovka – toto je osoba, ktorá začína, je poväčšine najslabším článkom tímu. Takýto zamestnanci majú odpracované najviac 3 mesiace, nakoľko po tejto dobe aj napriek ich nedostatkom získajú žltú menovku. Zelení sú pomalí, všetko im padá, majú čerstvé rany (najčastejšie popáleniny z toastra) a je tu vysoká možnosť oblbovania, tým pádom je s nimi najväčšia sranda. Ako zákazník si u nich môžete čo-to dovoliť. Stačí, ak si vyhliadnete zelenú menovku, v prípade ak pozorujete nepozornosť a stres, vybrali ste si správne. Následne skontrolujte situáciu, či pri ňom nie je manažér alebo niekto s bielou menovkou. Potom si môžete skúsiť danú obeť zdeptať, ale skôr odporúčam vyžiadať si niečo, čo sa nedá bežne skombinovať a na zápornú odpoveď kontrovať slovami ale na inej pobočke mi to tak bežne robia.

 

Zamestnanci s nimi zažívajú lepšiu srandu, napríklad ak pošlete (v čase nudy) zelenáča doniesť ľad, ale nech prinesie iba nerozbité kocky ľadu, poškodené sa nesmú používať. Vyšší stupeň je, ak ho pošlete upratať na zákaznícke toalety, pretože nejaký fajnšmeker sa vám vysral do pisoáru. Maximálny level 1000 bol, keď na nemenovanej prevádzke povedal zo srandy manažér zelenáčovi, aby v prípade, ak nebude stíhať, potiahol túto červenú páčku a z kancelárie mu vybehne pomôcť manažér. Tá červená páčka bol ANSUL, kompletný hasiaci prístroj nad grilmi. Keďže zelenáč nebol totálny debil, a prečítal si slovíčka ako FIRE a DANGER, tak to potiahol pri prvom návale ľudí. O následnom odstavení celej prevádzky a okamžitom vyhodení manažéra vám asi nemusím viac písať.

 

Žltá menovka – toto je/by mala byť osoba, ktorá tu už pracuje viac, ako 3 mesiace a tým pádom prešla celým školiacim procesom. Mal by ovládať všetky pracoviská v podniku. Takúto osobu už moc neojebabrete a je zvyknutý na rôzne excesy zákazníkov. Môžete ho maximálne tak vytočiť, ak mu nadrbete smeny na tie dni, kedy chcel voľno a na dni, kedy chcel robiť mu buchnete voľno. Ako zákazník si ho viete vytočiť špeciálnymi objednávkami. Klasika je objednať si 4 rovnaké sendviče a z toho jeden bez horčice, druhý bez uhorky, tretí bez cibule a štvrtý bez slaniny. Zaručujem vám, že to dodrbú a naseriete nie len predávajúceho, ale i kuchyňu, win-win.

 

Biela menovka – od bežných motrokov ste práve povýšili na členov gestapa. Touto farbou sú označovaní tréneri. Títo Oberscharführeri boli len stupienok pod manažérom. Okrem hlavnej náplne, ako bol tréning nových zamestnancov, mali často i iné priradené úlohy. Pomáhali manažérom v ich oddeleniach, viedli počas zmeny úsek (kuchyňa či servis, ale servis nie, lebo tam sa chladili manažéri), robili hodnotenia – checklisty zamestnancom, na základe ktorých sa im robilo pracovné hodnotenie a zvyšovala mzda. Spraviť si preto nepriateľa medzi Oberscharführermi nebol správny plán na prežitie.

 

Týmto pádom sa dostávame ku košeliam. Košele nosili opäť len árijci a to manažéri (modrá košeľa), hostesky (ružovučká košeľa) a po novom i baristi (biela košeľa).

 

Do baristov sa navážať nemienim, túto prácu som si skúsil iba na chvíľku a nakoľko kávu nepijem, bol som z toho celkom v prdeli a nezožrať im tie koláčiky mi dalo tiež zabrať. Na tento job sú vyberaní excelentní predajcovia. To, že po dosiahnutí tohto sna zlenivejú a sú to takí hajzli, ktorých znenávidia i manažéri, je druhá vec.

 

Hostesky – uff, to je vám prosím pekne masaker. Usporadúvajú detské oslavy, fúkajú balóniky pre tých krpatých hajzlov (sorry, nemám rád deti, obzvlášť ak cikajú v hracom kútiku), starajú sa o výzdobu a hračky do Šťastného jedla. Túto prácu som si nevyskúšal, ale stačili mi zážitky kolegýň. To, že sa banda 10 ročných detí ide pozabíjať, lebo im rodičia objednali jahodovú tortu, ale oni chcú čokoládovú, pochopím. Ale aby si 20 roční spravili párty, tvarovali z balónikov zvieratká, maľovali si na tvár (nepoviem čo), robili bordel ako stádo svíň, to už prekračuje všetky medze ľudského spolunažívania. Avšak jednou z najhorších povinností boli hračky. Och, tie nadávky, čo sme si zažili, ak práve v kine púšťali Mimoňov a génius na top miestach povedal, aby sa predávalo všetkých 8 hračiek súčasne. Keď skončila kampaň, všetky hračky išli na povalu, kde už sme mali asi 80 krabíc starých hračiek (nepredajné, ale zakázané vyhodiť). Problém nastal koncom kampane, objednáte veľa, zdrbe vás manažér, objednáte málo, zákazníci/supy vás roztrhajú, lebo ako vy nekompletní kokoti môžete mať len tohto fialového jebka, ktorého už máme a nemáte tohto žltého s gitarou?!

 

V neposlednom rade manažér. Existujú síce i vyššie pozície, ako druhý a prvý asistent vedúceho a následne vedúci predajne, ale to pre naše rozprávanie nie je absolútne zaujímave a až tak vysoko som sa nedostal. Manažérov označujeme za takých malých polobohov, Percy Jackson sa môže schovať. Rozdeliť ich vieme ale na dve základné skupiny, prvou shift manažér, to je osobnosť, pán celej smeny a ten druhý floor manažér je oproti nemu nič, len prd, s ktorým môže zametať a má robiť všetko, čo mu na očiach uvidí.

 

Floor manažér má zväčša na starosti svoj pridelený úsek, ako inak najčastejšie  je to kuchyňa. Snáď sa vedúci zmeny nepôjde škvariť do toho kotla s trpiacimi dušami. Shift manažér má totiž pridelenú len zodpovednosť za prevádzku. To znamená, že si deň predtým pozrie rozpis ľudí, ktorí majú uňho otročiť a pridá si tam pár nevoľníkov. Zostaví nezničiteľnú kuchyňu tak, aby aj pri nájazde Dothrákov s celým Khalasarom dokázali navariť a mali na servise čo predávať. On sa potom už len prechádza po „reštaurácií“ a sleduje, kde je špinka, chodí na fajčpauzy, sedí v kancelárií a podobne. Na konci smeny vám povie, že dobré to dnes bolo, ale nemali ste v kuchyni taký poriadok, ako si predstavuje. A aj napriek tomu, že cez kuchyňu šiel len na záchod a tak nemá reálne potuchy ako to v kuchyni vyzeralo, vám drbne neúspešný checklist. Nakoľko je tento manažér absolútne neschopný riťolez, ktorý by to bez vášho dnešného nasadenia mohol už dávno zabaliť a z vás tečie pot tak, že si ho v šatni vylejete z tenisiek, sú vám jej (o 3 roky mladšej pizdy) reči absolútne u prdele.

 

Nabudúce si pre zlepšenie nálady môžeme popísať fungovanie „reštaurácie“ z časového hľadiska. Prípadne mi môžete do diskusie napísať, čo by vás zaujímalo.