Napriek pomerne erotickému názvu tejto mojej prvotiny článok nebude mať nič spoločné s tou bohumilou činnosťou (tam-spátky-tam-spátky), ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Nie, budem hovoriť o dementovi z mäsa a kostí, ktorý má vlastné meno, trvalé bydlisko a dokonca volebné právo. A ja som sa, hnaný vidinou rýchleho a ľahkého zárobku, s ním dal do kšeftu. Vedieť predtým, čo bude nasledovať – išiel by som do toho aj tak, nikto neodmietne 3000 ojro za 2 dni, tobôž nie študent. Nie, nešlo o znesvätenie môjho čokooka úchylným Albáncom. Dementovi som mal sprostredkovať kúpu apartmánu pri mori.

 

A keďže sa Dement bál lietania, dohodli sme sa, že po mňa príde autom z KE (už viem, prečo aj samotní východniari volajú Košice ÚTH = Údolie tupých hláv) do BB, následne pôjdeme cez HU a SRB do BG (niekto mi povedal, že v článku by sa nemali používať takéto skratky...jebať). Zozačiatku nič nenasvedčovalo tomu, že bude zle, dokonca ma nerozladilo ani to, že s nami cestovala aj jeho priateľka, ktorá okrem toho, že vyzerala ako šimpanz, bola aj nebotyčne tupá. Vydali sme sa teda na cestu.

 

Zvyšok článku budem písať v bodoch, aby sme sa nezamotali (situácie opisujem chronologicky).

 

  • V NR (ach tie skratky) som sa spýtal, či majú všetci všetko, predovšetkým pasy. Dement bol OK, ale Šimpanz mal len OP. Na moju otázku, ako chce prejsť cez SRB bez pasu, sa na mňa bezradne pozrela a spýtala sa ma, prečo by mala mať v EÚ pas (v tomto bode som začal šípiť, že táto cesta ešte bude zaujímavá). Výsledok – 4 hodiny čakania na benzínke pri NR, kým jej retardovaný brat doletí s pasom.
  • Úspešne sme prekročili HU hranicu a smerovali k hlavnému mestu. Asi 30 km pred ním som upozornil Dementa, že musí zísť na obchvat, aby sme  sa nedrbali cez mesto. Poslúchol ma snáď? Mali sme to teda aj s prehliadkou mesta. Podotýkam, že v tomto bode som stále zachovával chladnú hlavu.
  • Dopracovali sme sa k SRB hranici. Počas čakania som vysvetľoval osadenstvu, že opúšťame EÚ a tak by sme mali spísať deklaráciu, že vezieme väčšie množstvo peňazí (Dement išiel zložiť zálohu 40000, preniesť bez deklarácie môžeš tuším 10000). O tom, samozrejme, nechcel ani počuť, keďže sa platil poplatok 50 euro a on predsa platí tým kurvám diaľnice a blá blá. Vravím OK, snáď to bude v poriadku...nebolo.
  • Úspešne sme prekročili SRB hranicu a smerovali k hlavnému mestu. Asi 30 km pred ním som upozornil Dementa, že musí zísť na obchvat, aby sme  sa nedrbali cez mesto. Podobnosť s odstavcom vyššie nie je náhodná. Tušíte správne, tá jeblina to spravila zas. Tu už o mojej chladnej hlave nemôže byť reči. A to najlepšie malo ešte len prísť.
  • Prešli celé SRB a blížili sa k hraniciam s BG. Vyslovene som Dementa požiadal, aby nechal hovoriť mňa. Prebehlo to asi takto:

 

Colník : „Kam idete?“

(nestíham sa ani nadýchnuť)

Dement: „Kúpiť apartmán.“

(Colník zbystrie, ja cítim prúser a pýtam sa sám seba, komu som tak veľmi v minulosti ublížil.)

Colník: „Koľko nesiete peňazí?

(Chcem to nejak zachrániť, ale...)

Dement: „40000 euro.“

(Colník úsmev, ja v piči a Dement si ide svoje).

Colník: „Poprosím deklaráciu o prevoze peňazí.“

(V tomto bode už viem, že je to v riti).

Dement: „Nemám.“

Colník: „Vystúpte a poďte so mnou“.

 

V nie moc útulnej kancelárii mi oznámil, že preniesť môžem max. 10000 euro bez deklarácie- dal mi 10000 a 30000 dal do zásuvky, vraj si to za 2 týždne môžem prísť vyzdvihnúť do hlavného mesta. Proste všetko v riti. Volal som známemu colníkovi, čo by som mohol spraviť. Rada znela – šupni mu niečo do vrecka. Išiel som teda späť do kancelárie a s otázkou, či by sme to nemohli vyriešiť nejakou pokutou priamo na mieste, som vyťahoval zelenú bankovku. Colníkov postoj nebol vôbec odmietavý. Pred úspešným ukončením transakcie však do kancelárie vošiel policajt. A keďže colníci a policajti sa navzájom kontrolujú, kvôli údajne veľkej korupcii, náš milý colník musel z transakcie cúvnuť. Výsledok – ja s klepetami na rukách za pokus o podplatenie verejného činiteľa a pobyt v CPZ na smradľavej SRB hranici. Po niekoľkých hodinách prišiel iný colník s nejakým zdrapom papiera (žiadna oficiálna zápisnica), že ide so mnou spraviť zápis. Skrátim to – za to, že som chcel podplatiť 100 eurami colníka, musel som 150 eurami podplatiť iného colníka, aby ma pustili.

 

  • Po tejto skúsenosti som stratil vieru v úspešnosť tejto misie, rozhodol som sa ale nevzdávať a nejak to doklepať. V BG našťastie všetko prešlo v pohode, developeri po objasnení situácie prijali aj nižšiu zálohu (dokonca mi z nej aj okamžite vyplatili províziu), začal som teda dúfať v šťastnú cestu naspäť. To by však nebol Dement Dementom, keby to nedojebal.
  • Už v BG zabudol odbočiť na diaľnicu (čo som si kvôli spánku nevšimol) a zrazu som sa prebudil na to, jak sa jebeme pozdĺž celého BG po posraných horských cestách  (+ 3 hodiny). Po prekročení BG-SRB hranice bol dlho pokoj, prerušovaný len prúdom pičovín z úst Šimpanza. Vyriešil som to nasadením slúchadiel, čo však malo za následok zníženie mojej koncentrácie, čo Dement náležite využil a...ZABLÚDIL...mal ísť po diaľnici...ROVNO!!!!!! (+ 4 hodiny). Nebudem to ďalej rozpisovať, niečo obdobné spravil aj v HU (+ 2 hodiny). Zrátané a podčiarknuté, z 15-hodinovej cesty späť bol rovný deň.

 

Dúfam, že sa Vám moja prvotina páčila (napriek neprimeranej dĺžke)...ak nie, tak ma to netrápi. Prajem všetkým zúčastneným málo Dementov v ich životoch a zostávam s pozdravom.