Neverím vlastným očiam, že som napísala spojenie slov televízna a že zábava?! To  je dôkaz toho, že už mám v hlave epicentrum vnímania inteligentnej zábavy vyžraté ako vnútornosti pacienta alternatívnej medicíny po liečbe Savom. Nechala som sa uniesť, že v telke ešte nejaké zábavné programy sú, sledovala som ich a tak mi treba. Vyžralo mi to mozog a teraz si myslím, že sa dá kukať na naše zábavné programy, baviť sa na nich a odtiaľ som už len krôčik k tomu, že budem pozerať džíhadistické péčko s kozenkami a ovečkami, bleee.

Začalo to nevinne, tou tvárou, čo znie podvedome, lebo už len ten inteleguánsky názov, že tvár, čo znie… lesný robotník z Horehronia musí odpadnúť z toľkej dávky múdrosti. Už ho vidím ako si hovorí, tak tvár a znieť? Paráda, to predsa musí byť duchaplný formát televíznej zábavy. Unavený po nadmerných výruboch stromov pre nenažraných podnikateľov si sadne k telke, otvorí si pivo, prdne do sedačky a prekvapene čumí, ako sa chlapi prezliekajú za ženy a naopak. Kedysi bolo takéto niečo jeden z bodov programu stužkovej, keď sa už nevedelo, čdpč vymyslieť, aby sa fotrovci zabavili. Aj my sme presvedčili spolužiačku Dagmar, aby sa prezliekla za chlapa, že to bude funny a tancovala s druhou spolužiačkou akože pár. Bolo to zúfalé, ale boli sme trieda ekonómok a chlapcov sme v ročníku nemali. Manažment televízie bol buď tiež zúfalý, keď vyrobil takúto travesty show, alebo to bolo milé gesto, že myslia aj na našich mentálne retardovaných spoluobčanov.

S pobavením si prečítam, že Martin Nikodým je fascinovaný prácou maskérov a kostymérok (to akože doteraz netušil, akí sú to profíci?!), ktorí mu šesť hodín na tele došívali kostým Liz Mitchell z Boney M. Potom vybehne na pódium a práca profíkov je aj tak v prdeli, lebo ja vidím môjho obľúbeného moderátora, ktorý sa pýtal v kultovom Milionárovi spoteného súťažiaceho, či si jeho žena holí šušku a keď si v záchvate zúfalstva žiadal priateľa na telefón, s kamennou tvárou poprosil réžiu o telefonát kámošovi a teraz sa s tou istou tvárou hrá na černošku?! WTF? Ten istý Nikodým, ktorý sa nezložil v roast show Na facku po tom, ako sa do neho naviezli humoristi s obvinením, že po Milionárovi postavil celý národ pred kvízovú otázku, prečo moderoval mítingy Smeru a nedal ani možnosti?! Chcem na milášeka zakričať, že nech sa spamätá, ale to už Mrs Purple s vytreštenými očami omdlieva, že aká je toto bohovská show a ona Nikodýma fakt, ale fakt nespoznala a spotený ficorocker Guly s ovarovým krkom jej pritakáva. Asi mi jebe, keď pozerám neskôr ďalší diel a uvidím Nikodýma ako Mládeka! Možno je to podobný princíp ako s autonehodou, proste človiečik, úbohá nádoba hriechu, neodolá, aby nepozeral aj napriek znechuteniu reality sick show.

Zaujímavá je príprava súťažiacich na vystúpenie. Mrs Purple pripravuje súťažiacich a zároveň ju dajú do poroty?! Mali ju skôr dať do prdele. Jej príprava v štýle, že ja som pani heeeeerečka a naučím ťa také výrazové prostriedky, že všetkým vyrazíš poistky, presvedčí hádam už len deti v predškolských zariadeniach a dospelých s papiermi na idiotov. Neviem, prečo je potrebná táto prípravka, ale asi preto, aby sme zvládli pohľad na odpudivé predvádzanie sa nehercov a neskončili u obvodného psychiatra. Ale kupodivu, práve táto časť mňa baví najviac. Podľa jej inštruktáže si to skúšam v zrkadle a premýšľam, na ktorú poličku si dám Oscara, lebo kurva, keď už jej prípravka nie je na Oscara, tak už nič, vážení!

Do česko-slovenských talentov vkladám väčšie nádeje. Veď tento národ má talent vyžiť z takých peňazí, z ktorých by trebárs takí Nemci umreli, aj keď mi je čudné, kde sa berie toľko talentov. Zisťujem, že dôležitý je príbeh v štýle umrel mi milovaný dedko, psík, alebo neviem čo v počítačovej hre. Neviem zistiť, či je talent napríklad také žonglovanie s hrncami plnými segedínu alebo je to len výsledok tvrdého tréningu a mankinej otravnej snahy variť stále segedín. Porota sa však z každého dojemného príbehu tak ukrutne teší, že zotieram rozdiely medzi šibnutými ortodoxnými katolíkmi a dobre platenou porotou. Nazývať veci pravými menami mi hádam nespôsobí rakovinu a ja sa môžem na sentimentálne vydieranie zvysoka vysrať, pre mňa tieto príbehy nie sú určujúce, ale pre porotu zrejme áno. Trasie sa pri predstave žiť v tých hovnách, posúva smutné príbehy ďalej a mne ako divákovi je smutno. Kde je teda ten talent?!

Všetko zachraňuje porota a v nej krásna, aj napriek hnustnému veku, Didi Mórová. Aj ja už mám po vaginálnej smrti, ako to určili tunajší odborníci na DM diskusiách, ale moja vagína je napriek tomu stále akčná (celkom ako starí frajeri v Expendables dvojke a že im to tam sakra dobre išlo, hi, Stallone, hi, Van Damme), ale aby som to dokazovala afektovanými zvukovými prejavmi ako Didi, kombinovanými s infantilnými pokusmi obchytávať mužské tkanivo o dačo mladšie ako to moje, tak to mi príde ozaj čudné. Všetci sa však na tom bavia a kým mi kamoška rozpráva cez mobil o dvadsaťročnom synovi, ktorý mal kúpiť v blízkom obchodíku malé balenie hydinových párkov, miesto toho kúpil obrovské balenie hydinových a vysral sa na malé balíčky kuracích, lebo nevedel, že kura je hydina, tak ja šokovaná vysvetľujem pre istotu tej mojej omladine prekvapivé súvislosti s kuraťom a hydinou a súčasne kolabujem nad Dianinou fistulou produkovanou vo chvíli vrcholného vzrušenia pri mladíkoch z The Gentlemans Slovakia. Práve sa ich pýta so zreničkami zúženými ako loviaca šelma, že aký vzor to majú na trenkách, ktoré jediné ostali na nich po ich umeleckom performance. Och, nuž aký vzor, predsa folklórny, vysvetľuje jej Jakub Prachař, vďaka ktorému som sa ešte nedopracovala k papierom na debilitu.

A máme tu Inkognito. Jeden človek s povolaním, povolaný sadnúť si pred kameru a tváriť sa, že bez právneho zástupcu neotvorí ani hubu a oproti nemu porota, ktorá sa má hrať na vtipnú. Zdenka irituje divákov zvolaniami Panenka Mária, Ježiš Mária a iné sakrálne skvosty a v diskusii na nete sa tetušky idú zadusiť od zlosti, lebo je to hnus, velebnosti. Zvyšok tvorí podľa potreby Hudák, Forgáč, Čekovský, Kramár, Šebová, Vajda. Títo všetci hádajú veci zložitejšie ako trebárs kam to treba vraziť, keď chcete deflorovať morskú pannu alebo prečo herci hovoria o deťoch ako o spontánnom úprimnom publiku, keď tí malí parchanti vôbec nie sú schopní v divadle obsedieť na mieste, čítajú si esmesky, vyrušujú a rehocú sa na nevhodných miestach a ja byť herečkou, tak tým malým zmrdom hodím z javiska na hlavu hrniec segedínu z talentovej súťaže. Dobre, rozčúlila som sa, vrátim sa späť k Inkognitu, ktoré sa mi z doteraz menovaných zábavných programov pozdáva najviac, aj keď občas sa aj pri tejto relácií cítim trápne za účinkujúcich. „Skúste uhádnuť, aké povolanie má táto slečna. Vyzerá upäto, tak asi učiteľka. Nie, lesknú sa jej oči, takže tantrická masérka...“ Jaaaaj, tak na to by vás chlapi bolo a po relácií zadarmo hodina masáží, že?

Horeuvedené, aj ďalšie neuvedené televízne relácie sú najlepšie ako podmaz do prázdneho bytu pre single ladies, nech tam nemajú také prázdno, keď si už nezadovážili mizerného chlapa. Telefonovala mi tak kamoška Biba, ktorej dlhé roky bežala telka v byte, kým pri nej nezaspala a kým sa čosi po tridsiatke nevydala:

„Anthrax, počuješ ma? Ten môj sedí pred telkou a ja idem variť večeru... Som nejaká znechutená z manželstva, neviem, či som si to takto predstavovala… počuješ ma?“

„Nie, hučí telka, muž čumí na futbal a ja varím večeru. Ako ti môžem pomôcť?“

„Už nijako.“ Ukončila telefonát, ako aj ja končím tento článok. Pozerala som kvôli tomu všetky tie zábavné relácie pomerne dlhý čas a riskovala, že sa mi prestanú páčiť obrazy Moneta, stratím sexuálny apetít, odpálim večeru do útrob kanalizácie a keď aj budem schopná tlmočiť svoje emocionálne rozpoloženie, tak to bude tak poriedko ako po acidku. Takže to je všetko o zábave v telke. Hovadina ako interdimenzionálna bytosť u vás v byte na pohovke. Ak ju tam naozaj nájdete, don´t panic, pustite jej telku, je tam zábava.