Roky plynú rýchlejšie než Plačkovej rastú prsia a keďže starému pánovi bolo fajn, tak si narazil mladú šťandu. Pani P. ma s bratom za svojich nikdy nebrala, i keď treba oceniť herecký výkon, a tak ako ubiehali roky, pribúdali jej kilá, a aj hodinky začali ťukať hlasnejšie. Až tak, že začala píliť modzgy tatkovi, ktorý na naše názory nedal a vyprášil si tretie dieťa. Dúfam, že posledné.
Tehotenstvo prebiehalo podľa mojich očakávaní, čím skôr na rizikové a doma čumieť na telku alebo okupovať fejsbúk. Ak si predstavujete, že žena čo je doma by mohla mať domácnosť ako z katalógu, upratané a navarené, tak ona nie je žena, alebo máte mylné predstavy, vyberte si. Prísť domov zo školy či z práce a zistiť, že nie je navarené a doma je väčší bordel než bol ráno, je celkom zaujímavý úkaz. Ale tak čo očakávať od takéhoto človeka.
Bývalé či potenciálne dailymamičky mi snáď odpustia moje prirovnania. To, že žena počas tehotenstva pekne nakysne, nie je jej vina, zvaľme to všetko na drobca. To maličké má predsa neodolateľné chute na kyslé uhorky s nutelou či zavináča, pričom ste ryby celý život nejedli. Ale nie to som chcel, proste žena potrebuje papať za dvoch a niekedy sa počas tehotenstva pridá i chlap. Asi má potrebu tiež papať za dvoch i keď nemusí, ale je to gentleman a nenechá v tom ženu samú.
Tak pani P., niežeby predtým jedla ako normálny človek, to asi moc nepochopila, alebo nevie počítať. To nevie, a ani poriadne čítať, vlastne ani rozmýšľať, o všetkom sme sa sami presvedčili časom. Občas som mal pocit, že je v objemovke a popri tom trénuje na Majstrovstvá sveta vo výkrme prasiatok, pričom tým prasiatkom sa chcela stať ona.
Jej bežný deň vyzeral asi takto:
Ráno: 1x káva, 1 jablko, 1 acidko, 4 maslové krajce chleba so šunkou a zeleninou
Desiata: 1x káva, 1 misa ovocia (cca 4 jablká, 5 pomarančov, 2 banány), pár sladkostí
Obed: 2x polievka, 5 knedlíkov a segedín, 3 knedlíky a segedín, 1 káva, 3 knedlíky a segedín
Olovrant: 3 klobásy, 4 krajce chleba a zelenina, 1x káva, niečo sladké
Večera: 1x polievka, 2 taniere segedínu s 10 knedlíkmi, 1 káva
Večera 2: 1x balíček čipsov, 2 krajce chleba so salámou, 1 misa ovocia (cca 2 jablká, 2 hrušky, 1 ananás, 4 mandarínky)
Polnočné obžerstvo: Aby sa niekto o druhej v noci zobudil na buchot, spôsobený predátorom ktorý vyžiera chladničku je celkom masaker. Trvalo to cca 1 hodinu (každú noc), vraj je hladná, asi šla vždy dojesť to, na čo mala chuť ale nemohla si dať, lebo by sme jej to závideli.
Nech sa potom nečuduje, že pribrala skoro 40 kíl. Niekedy v tých časoch sa začala aj potreba škrečkovania. Myslím, že väčšina ľudí má v dome určené miesta, kde patria určené veci. Tak napríklad my sme mali určené, že v komore boli vždy nejaké tie sladké či slané pochutiny.
Najprv to začalo nenápadne. Na niektorých veciach bolo napísané aby sme sa toho nedotýkali, aby sme to nezjedli, že to je určené pre návštevy (zožrala to ona), pre tatka lebo on také zbožňuje (vôbec sladké nejedáva) alebo pre ňu (no comment). Druhým štádiom bolo keď sme si všimli, že zásoby sa už minuli, avšak nedoplnili, ale zato sme časom identifikovali nové zdroje zásob. Už sme nemali veci len v komore, ale i v garáži, na chodbe v šatníku, v komode u rodičov v izbe, proste všade niečo poschovávané. Tretie štádium nastalo po návšteve starkej, ktorá si toto jeblé správanie všimla a vyčistila jej za to žalúdok pred tatkom. Ale to už bol na svete debilko (najmladší brat) a tak sa časť vecí vrátila na pôvodné miesto (na chvíľku) a nastala separácia jedla na štýl: toto je pre vás a toto je pre moje dieťa.
Nie nemám na mysli to, že odložíte malému koláč aby sa mu ušlo, či zvlášť navaríte jedlo aby nebolo štipľavé, alebo toto neobsahuje Éčka, také malý môže. Separácia všetkého prebiehala asi tak, že sa kúpilo mlieko, plnotučné pre debilka a nízkotučné pre nás. Sladké pre debilka, pre nás nič, už jej neostali peniažky, smutné. Napiekla koláč, jebla k nemu štítok: Nejesť, to je pre debilka!!! (aspoň ja som to tak čítal). Len keby to tak debilko i papal, ale nie, takže koláč obschol a potom pred tatkom zahlási, že ona nám napiekla koláč a snaží sa aby sme mali čo jesť a my si to neceníme, že to tam osychá. Skrátka pre debilka to dobré, pre nás nič alebo dáke hnusy čo ani poliaci by nemali odvahu predávať.
Ale nemyslite si, že sa život s niekým mazná. Ako vraví moja starká: Karma je lenivá piča, ale ku každému raz príde. Tak došiel mráz i na pani P. Všééétko sa jej vracia na debilkovi. Je to malý rozmaznaný fracek, ktorého nikto v rodine nemá rád (rovnako ako ju), je stále chorý a ona s ním. Ani v škole mu to veľmi nejde. Veď ako už len taký pablb obecný, ako je ona, môže niekoho dačo naučiť? A foter? Ten ju s návrhom na svadbu zatiaľ odháňa. Uvidíme, či sa mu pomaly otvoria oči, alebo mu ich zalepí tou tlstou šuškou.
