Ak dakto mi po dvoch dieloch povie, že som prd videl z Londýna, tak má pravdu. A pripadalo vám, že som sedlák, čo je prvýkrat vo veľkomeste? Aj v tom máte pravdu. Ale teraz to príde. Kultúra v štýle japonských turistov.

Celkom dlho sme spali. Ja zvyknutý vstávať o 5:15 som bol prvý hore, mládež drichmala najdlhšie. Zatiaľ sme prešli plán na deň. Jediný pevný bod London Eye. Objednali sme si lístky na pol druhú, dovtedy by sme tam aj mohli dôjsť. Rýchlo sme sa naraňajkovali zo zvyškov z predchádzajúceho dňa.

V noci pršalo, takže aj londýnsky dážď sme mohli odškrtnúť. Bolo sviežo, dali sme si aj vetrovky a išli do mesta. Pokračovali sme tam, kde sme deň predtým prestali - na Trafalgare. Vybrali sme sa k Temži, aby sme si pozreli, čo všetko tam je. Potom sme išli smerom na Big Ben cez Whitehall Gardens. Ako sme išli popri ministerstve obrany, zbadali sme strážnikov na koni. Akurát bola výmena stráží, tak sme si pozreli, ako ten veľký blbý štvornohý tvor poslúcha blbého dvojnohého tvora, pričom ďalší dvojnohí na to čumia, lebo ten na štvornohom je tak čudne oblečený a tvári sa, akoby si dal preháňadlo a každý neuvážený pohyb by mohol mať fatálne následky pre farbu gatí.

Ďalej sme prešli okolo Big Benu (vedeli ste, že oficiálny názov je Elizabeth Tower a Big Ben je len veľký zvon?), Parlamentu a všetkých tých budov na jednej kope. Vrátili sme sa a išli sme okolo Wesminsterského opátstva. Na vstup by sme čakali pár hodín, tak sme išli len oproti do kostola svätej Margaréty. Keďže bol čas obeda, tak naša stále hladná dcéra si žiadala svoju dávku syrového burgra. Podľa google maps bol najbližší mekáč vzdialený 0,9 míle smerom na juhozápad (Victoria Street). Rýchlo sme sa napchali zdravými jedlami, vrátili sme sa k Big Benu, prešli cez Wesminsterský most a išlo nás jebnúť, že mekáč je aj vedľa London Eye.

London Eye už je tiež využitý na reklamu. Oficiálne sa volá Coca Cola London Eye a okolo rozdávali malé bezcukrové kokakoly. Puberťák ich počas nášho pôsobenia v revíre vypil asi 7 za účelom udržania pitného režimu. Síce sme mali lístok, ale nie prioritný, tak sme museli čakať len v jednom rade na vstup. Elektronický lístok som mal v mobile, ale dajaké zázračné elektromagnetické pole spôsobilo, že mi nechcelo otvoriť lístky. Prvé dva som dajako vyčaroval, potom reštartoval mobil a keď to stále nešlo, tak sa na to milý Afrobriťan vysral a pustil nás.

Mám taký dojem, že London Eye je základ turistického sprievodcu Londýnom for dummies. Výhľad je pekný a za tú polhodinku, kým sa to celé otočí, môžeme čumieť na mesto zhora. Bolo už celkom pekné počasie a bolo možné ďaleko dovidieť. Videli sme aj park pod nami, kde sme potom ešte mali zábavku hodinu. Malá sa celkom unavila z chodenia a lezenia v parku a už chcela ísť na hotel, ale bolo len pol štvrtej, najlepší čas si dakam vyraziť.

Vrátili sme sa cez most, kde sme stretli aj nejakých demonštrujúcich. Boli celkom pokojní. Ani fakle nemali, ale pravice nedvíhali a boli rôznych pletí, len zaberali celú šírku ulice. Tak sme prečkali, kým sprievod prejde. Zatiaľ som si kúpil vodu, lebo zásoby sa nám míňali.

Potom sme sa vybrali cez St. James´s Park. Celkom dobre padlo chodiť v tieni. Okrem objímajúcich sa buezerantov homosexuálov sme videli aj inú zver. Uprostred v jazere vodné vtáctvo žobralo jedlo, pod stromami behali veveričky a mali ľudí v ich malej vagíne (po slovensky v piči). Aj malá zabudla na to, že je unavená.

Takto sme sa presunuli k Buckighamskému palácu. Pravdaže vo foťáku mi došla batéria a na okolí sa nedala nikde kúpiť, tak som fotil len blbým mobilom. Puberťák podľa vzoru blbého šikmookého turistu vyliezol na Victoria Memorial a teraz to má ako profilovku na ksichtoknihe.

Pomaly cez The Mall sme sa vracali na Trafalgar. Cestou sme zase videli výmenu stráží na koni, len z opačného konca. Ťahali sme sa ako sopel na plote. Cestou v Tescu sme si kúpili dačo pod zub, lebo na hotel bolo ešte ďaleko. Pomali sme dojedli naše predpripravené sendviče (za libru, čo sme sa čudovali) a išli sme na metro. Zase bolo horúco v metre a ešte sme aj prestupovali. Boli sme unavení, ale ešte sme museli ísť do Tesca pri hoteli, aby sme z centra nevláčili, čo môžeme nakúpiť vedľa hotela. Na hotel sme došli skoro o deviatej. Z nákupu a zo zásob sme vystrojili večeru, navrhli sme program na ďalší deň a išli sme spať.

Ďalší deň bola nedeľa, tak sme si trošku pospali. Deti sme zobudili o ôsmej, že keď dačo chceme aj pochodiť, aby sme sa naraňajkovali a išli. Mali sme namierené na Tower Bridge, prestup na Liverpool Street a potom sme museli vystúpiť na zastávke Tower Hill. Tak sme vystúpili z červeného metra, že prejdeme na žltú linku (Circle), lenže tá akurát v ten víkend nepremávala. Tak sme sa vrátili, previezli sme sa o jednu zastávku ďalej na Bank of England a vybrali sme sa smer Tower Bridge.

Tu musím zase pochváliť našu EÚ, že sa neplatí za používanie mobilných dát v rámci EÚ. Na GPS sme našli smer a išli sme. Cestou sme natrafili na Monument of the Great Fire of London, ktorý by sme nevideli, keby sme išli priamo metrom. 311 schodov hore hneď ráno ma síce trošku dostalo, ale zase sme mali celkom dobrý výhľad na inú časť Londýna. Cestou dole som musel dávať pozor, aby som nedopadol ako hovno, ktoré sa kotúľa.

Prešli sme k Temži. Tam sme zazreli na druhej strane HMS Belfast (aj Londýn má svoju Auróru). Došli sme k Tower of London a tam nás čakalo to, čo všade v Londýne - nekonečný rad. Tam sa ozvali naše deti, že sú hladné. Pre zmenu to bolo KFC, lebo mekáč našťastie nebol nablízku. Obišli sme Tower of London a napojili sme sa na Tower Bridge. Prešli sme cez most (nič zvláštne, ani sa neotvorila zem pod nami). Mali sme dve alternatívy - buď sa vrátiť pešo smer London Bridge a pozrieť sa, čo tam uvidíme (ja som chcel vidieť Globe Theatre), alebo nasadnúť na autobus a ísť do Greenwiche.

Rozhodnutie padlo na Greenwich. Malá sa tešila, že pôjde poschodovým autobusom a aspoň sme mali 35 minút na oddych a vyhliadkovú jazdu. V Greenwichi sme kukli na Cutty Sark - ďalšia loď, ale staršia ako predchádzajúca Auróra. Pubertiak nás zatiahol do candy shopu na miestne špeciality. Pozreli sme si ich miestny trh a vybrali sme sa cez park smerom k observatóriu. Je to strmý kopec a ľudia idú akoby na púti. Ani nemusím hovoriť, čo nás čakalo pri observatóriu. Tak sme si sadli do trávy a užívali si výhľad na časť Londýna. Pohodové nedeľné poobedie v parku spolu s tisíckou turistov, ktorí si prišli pozrieť túto časť sveta a domácich, ktorí si mysleli, že 24 stupňov je horúčava.

Pomaly sme sa vybrali späť. Zase sme našli mekáč, tak sme si dali dačo pod zub. Pozeral som, ako sa dostanem späť do hotela, lebo zase busom sa mi nechcelo. Našiel som akési DLR. Platili aj lístky na metro a ešte k tomu prestup priamo na našu červenú trasu. Sedel som vedľa skupinky šikmookých s foťákmi a ruksakmi. Tá vedľa mňa nonstop kašľala, tak som dúfal, že nedostanem od nich nejakú čínsku nádchu, chrípku alebo iného parazita, na ktorého moje telo nie je zvyknuté.

Potom už len večerná rutina - Tesco, večera (dali sme si celkom dobrý cider) a spať. Čakal nás posledný celý deň v Londýne.