Nie, nebude to článok o Kotlebovi, je to len lacný click-bait na ďalší článok o Rodézii. Dnes si niečo povieme o operácii Gatling, najznámejšom nálete Rhodesian Air Force, ktorý poznáme aj ako Green Leader Raid.

Ale pekne po poriadku, je 3. 9. 1978, z letiska pri priehrade Kariba (pozorný čitateľ pamätá, cvičili tu aj Selous Scouts), ktorá bola napriek krokodílom a občasným mínometným útokom teroristov obľúbenou dovolenkovou destináciou mnohých Rodézanov, práve odštartoval let 825, pravidelná linka do hlavného mesta Salisbury Town. Na palube štvormotorového Vickers Viscountu spoločnosti Air Rhodesia je 52 cestujúcich a 4 členovia posádky. Počas stúpania, už 5 minúť po štarte, zaznamenajú mimoriadne silnú turbulenciu. Cestujúci sediaci na pravej strane lietadla vidia, že to nebola ani tak turbulencia ako priamy zásah sovietskou raketou Strela-2. Jeden z pravých motorov sa rozpadol hneď, druhý ešte chvíľu kašľal a potom zdochol tiež.

Viscount Air Rhodesia

Že lietadlá majú palivové nádrže v krídlach, vieme asi všetci. Viscountu okamžite začalo horieť celé pravé krídlo, pilot síce s problémami udržal stroj vo vzduchu, ale stihol akurát tak odvysielať SOS a musel si to namieriť na bavlníkovú plantáž a pripraviť sa na núdzové pristátie. Lietadlo sa dotklo zeme, začalo orať bavlnu a chvíľku, fakt krátku chvíľku to vyzeralo, že to bude OK, a bude z toho iba drsná historka k pivu. Pri pristávaní však nebolo vidno zavlažovací kanál, ktorý pole križoval. Lietadlo do neho vbehlo nosom. Prednou brzdou na bicykli sme už trocha prudšie zabrzdili všetci, takže si vieme predstaviť, čo sa stalo. Celý Viscount urobil mlynské kolo, ale kolo sa nám polámalo a do vody popadalo, urobilo – bác. Trup aj krídla sa rozlomili na niekoľko častí, polialo to palivo aj z nepoškodeného ľavého krídla a baf.

Gymnastiku a ohnivé peklo neprežilo 38 z 56 ľudí na palube. Z 18 preživších sa piati vybrali približným smerom k najbližšej dedine zohnať pomoc, vodu a potraviny. Zvyšní trinásti sa snažili ako-tak dať do poriadku zranených a čakali pri troskách lietadla. Zhruba po pol hodine zbadali, ako sa k nim blíži skupinka neznámych postáv. Traja z preživších sa radšej preventívne schovali v bavlnke, ale stále na dosluch od miesta havárie. Zvyšní desiati sa schovávať buď nechceli alebo kvôli zraneniam nemohli.

Teraz nasledujú dva gongy pre divákov, ktorí chcú hrať s nami. Medzi gongami si tipnite, ktorá z týchto troch skupiniek stroskotancov má najväčšiu šancu na prežitie.

Miesto havárie

Neznáme postavy dorazili k lietadlu, bolo to 9 černochov (Afro-Afričanov?! Dúfam, že ma raz za tieto články nezavrú), každý mal cez plece obligátne AK-čko. Po anglicky stroskotancov ubezpečili, že im nič nehrozí, že im poskytnú vodu a jedlo a odvedú do bezpečia, len by potrebovali, aby sa všetci postavili tuto na tej voľnej ploche, aby sme vás mohli lepšie spočítať.

„Ale pár z nás nemôže až tak úplne chodiť, havarovali sme s lietadlom, viete?“

„Tak ich tam vy nezranení doneste.“

„Je to hovadina, ale ako chcete. Na svete sú dva druhy ľudí, tí s puškou a tí, ktorí poslúchajú.“

„Táák, konečne ste pekne pokope, blabla-komunistické-kecy-blabla-ukradli-ste-nám-zem-blabla.“

Krajinou sa rozľahol nezameniteľný zvuk niekoľkých kalašnikovov strieľajúcich dávkou. Akurát v tom čase sa vracali tí piati s vodou a nezameniteľný zvuk identifikovali ako vplyvom požiaru vybuchujúcu muníciu osobných zbraní v batožine niektorých cestujúcich. Nenapadlo ich nič lepšie, ako hlasným „Haló, ste v poriadku?“ na seba upozorniť. Teroristi sa ich snažili nalákať k lietadlu, ale zas až takí sprostí neboli a nešli tam. Tak začali teroristi strieľať približným smerom do bavlny, čo vyplašilo aj tých troch skrytých, ktorí celú masakru počuli na vlastné uši. Preživší pobehovali ako splašené zajace a teroristom sa moc do prenasledovania nechcelo, tak odišli. O dve hodinky sa vrátili, prehrabali batožinu roztrúsenú medzi troskami a odišli už nadobro. Stroskotancov na druhý deň pozbierala armáda.

Tak ako? Prežili to dve skupiny z troch, vybrali by ste si správne?

V ten večer sa k zostreleniu lietadla v rozhovore pre BBC prihlásil Joshua Nkomo, vodca ZIPRA (to sú tí, ktorých podporoval ZSSR). Niežeby sa k tomu musel prihlasovať, Rodézania vedeli, že ZIPRA dostala od Sovietskeho zväzu Strely-2, naproti tomu Mugabeho ZANLA nič schopné zostreliť lietadlo od Číňanov nemala. Samozrejme tvrdil, že lietadlo zostrelili, pretože sa používalo na vojenské účely (je fakt, že občas si Rhodesian Army Viscounty požičala pre svojich parašutistov), ale rozhodne poprel popravu preživších na zemi. Jeho chlapi mali prísť na miesto havárie, pokecať s pasažiermi, nechať im vodu a odísť. Kto ich mohol postrieľať, to fakt netuší.

Joshua Nkomo

Troška PR problém bol, že sa k tomu Nkomo do rádia vyjadroval so smiechom. Akože zdôvodňoval to, že redaktor do neho mimo vysielania dobiedzal, že akým spôsobom zostrelili lietadlo a on mu povedal, že hádzali po ňom kamene. Obaja sa rozosmiali a ten hajzel redaktor hneď potom zapol mikrofón na oficiálne vyhlásenie, a preto ostal Nkomo vyrehotaný. Verejná mienka samozrejme vybuchla. Hlavne biela časť populácie chcela vidieť krv a to veľa krvi.

Zostrelenie letu 825 neprišlo ani vo vhodnej politickej situácii. Ian Smith (rodézsky predseda vlády) totižto s Nkomom viedol po nátlaku Británie a JAR tajné rokovania. Myšlienka bola taká, že Nkomovi ako vodcovi tej „umiernenejšej“ národno-oslobodzovacej frakcie urobia ústupky a bude šťastne vládnuť spolu s bielymi. Win-Win, biela vláda si udrží nejakú moc, vojna skončí, Nkomo sa dostane do vlády a ani jeden z nich sa nebude musieť o svoje miesto pod slnkom doťahovať s tou radikálnejšou frakciou, ktorú spolu odstránia. Po tomto útoku však rozhovory skončili, pretože Smith povedal: „Jebať, zbombardujeme tých hajzlov“ (autorská licencia, nejde o doslovný citát).

Rodézsky odvetný útok Operation Gatling mal zasiahnuť hlavný tábor Nkomovej ZIPRA a dva menšie neďaleké tábory. Hlavný Freedom camp sa nachádzal na pozemkoch bývalej farmy Westland, ktorá mala vynikajúcu polohu, nachádzala sa v susednej Zambii iba 15 km od hlavného mesta Lusaky.  „Rodézania nie sú jebnutí, tak hlboko do cudzieho územia si netrúfnu.“ 

Ale chyba lávky, podcenili výtlak verejnej mienky a tak Rodézania začali pripravovať jednu z najdrzejších a najsofistikovanejších leteckých operácií tej doby. Rhodesian Air Force (RhAF) poslala 19. 10. 1978 do útoku skoro všetko, čo sa udržalo vo vzduchu. Plán bol jednoduchý, výšku hneď znížime, oklameme radary, teraz ich zničíme, nič nás nezastaví. Lietadlá vo výške cca 500 metrov preleteli hranice, nezaznamenané zambijskými radarmi, nabrali kurz na Lusaku, kde sa rozdelili podľa svojich cieľov.

Prvú vlnu tvorili červená, biela a modrá letka lietadiel Hawker Hunter, čo bol stíhací bombardér druhej generácie, ktoré získala RhAF od Britov v pätdesiatych rokoch. Huntre boli schopné odviezť na 4 vonkajších závesníkoch cca 3 tony bômb, rakiet a prídavných nádrží a zároveň mali štyri 30 mm kanóny na vzdušné súboje. Hlavnú bombardovaciu výzbroj Hunterov tvorili 450 kg Golf bomby miestnej výroby. Boli vymyslené špeciálne tak, aby vyčistili čo najväčšie územie buša. Na cieľ padali na padákoch, v nose mali meter dlhú tyčku, ktorá odpálila bombu, keď sa zapichla do zeme. Tým pádom bomba samotná bola v čase výbuchu nad zemou. Náplň tvorila výbušnina zmiešaná s naftou, mali dvojitý plášť, medzi oboma vrstvami boli tisícky nasekaných oceľových kúskov, ktoré zvyšovali účinok proti mäkkým cieľom (eufemizmus pre nekrytých ľudí). Úplne presne nechápem mechanizmus výbuchu, na naše účely nám stačí, že dve takéto bomby dokázali vyrobiť ohnivú smršť a vyčistiť od rastlinstva a živočíšstva kus buša široký 90 metrov a dlhý 135 metrov (čítal som, že je in prepočet na futbalové ihriská, takže o niečo viac ako jedno FIFA ihrisko). Okrem toho mali Huntre aj vo výzbroji aj tzv. Frantany, z FRANgible TANks, rozbiteľné nádrže, čo bolo v skutočnosti len krycie meno pre miestne napalmové bomby. Po odhodení svojich nákladov sa Huntre mali vrátiť do úlohy stíhačiek a chrániť zvyšné útočiace lietadlá pred prípadným protiútokom zo strany Zambie.

Hawker Hunter a Golf bomba

Druhú vlnu náletu tvorila zelená letka, vyzbrojená lietadlami English Electric Canberra – prúdové stredné bombardéry prvej generácie, zase od Britov, zase päťdesiate roky. Canberry boli vyzbrojené rodézskou vychytávkou – Alpha bombami. Alpha bola oceľová guľa s 15 cm vonkajším priemerom. Tiež mala dvojitý oceľový plášť, medzi oboma vrstvami boli skákavky/hopíky/gumové super pružné loptičky, vo vnútornej guli bola výbušnina. Canberra ich odviezla 300 naraz. Po dopade na zem sa vonkajší plášť zastavil, vnútorný pokračoval v ceste ďalej a stlačil spodnú vrstvu loptičiek, tie sa prirodzene chceli odraziť a tak celá bomba vyskočila zhruba do výšky troch metrov, kde vybuchla. Črepiny tak pokryli oveľa väčšiu plochu, ako keby vybuchovali na zemi. Povráva sa, že v Zambii je aj v súčasnosti ročne niekoľko prípadov zranení od doteraz skáčucich gumových loptičiek.

Canberra a Alpha bomba

Poslednú vlnu útoku tvorila letka vrtuľníkov Aérospatiale Alouette III v modifikácií K-CAR, ktoré sú s Rodéziou natoľko späté, že si o nich povieme viac niekedy nabudúce. Zatiaľ nám stačí iba informácia, že ich používali podobne ako Američania vo Vietname, t.j. strelec strieľal za letu z otvorených dverí vrtuľníka, ale s drobným rozdielom K-CARy dostali miesto guľometu obľúbený 20 mm rýchlopalný kanón.

Alouette III K-CAR

Chudákov vo Freedom Campe čakalo peklo, zrejme nevedeli ani čo ich trafilo. Najskôr prileteli Huntre s obrovskými ohnivými výbuchmi, potom Canberry so skáčucimi bombičkami dočistili skupinky, ktoré prežili prvú vlnu a nakoniec vrtuľníky rozstrieľali tých, čo ešte mohli chodiť. Rodézania odhadli straty na 1500-4000 teroristov, ktoré mnohí považujú za značne prehnané. Znova sa samozrejme dostáva do diskusie aj argument, že zďaleka nie všetky obete mohli byť teroristami, napriek tomu, že išlo o tábor ZIPRA.

Pomaly sa dostávame aj k tomu, prečo sa operácia nazýva aj Green Leader Raid. Veliteľom zelenej letky Canbierr bol Chris Dixon s volacím znakom Green Leader. História si ho zapamätala významnejšie ako hocikoho iného z RhAF preto, lebo Rodézania sa rozhodli tento nálet využiť aj na propagandu a Dixon nastupoval do svojej Canberry s diktafónom v ruke. Nahrával rádiové vysielanie počas celej misie. Na nete nájdeme aj samotnú nahrávku, aj prepisy, ale vačšina je nuda, menia tam len výšku a kurz. Najznámejšia je správa pre vežu letiska Lusaka. Táto správa bola primárne určená na zverejnenie a dostala sa aj do rodézskej pop music. Uvádzam svoj amatérsky preklad:

Green leader: Veža Lusaka, tu je Green Leader. Toto je správa pre veliteľa leteckej základne Mumbwa od Rhodesian Air Force. Práve útočíme na teroristickú základňu na Westland farm. Tento útok je proti rodézskym disidentom a nie proti Zambii. Rodézia nie je v spore, opakujem, nie je v spore so Zambiou, alebo jej ozbrojenými silami. Preto vás žiadame, aby ste nezasahovali a nebránili nášmu útoku. Zároveň však krúžime okolo vášho letiska a máme rozkaz zostreliť každé lietadlo Zambian Air Force, ktoré by nevyhovelo našej požiadavke a pokúsilo by sa vzlietnuť. Porozumeli ste tomu všetkému?

 Veža Lusaka: Rozumiem.

Green leader: Rozumiem, díky, nazdar.   

Chris Dixon - Green Leader

Zverejnením tejto správy chceli Rodézania okrem iného ukázať, akí sú gentlemani, že síce bombardujú v susednej krajine, ale aspoň sa ohlásili a všetko to slušne vysvetlili. V skutočnosti však túto správu pochopil celý svet tak, že v súťaži v meraní penisov ho Rodézania nepoložili na stôl a neurobili čiarku ako všetci ostatní, ale prefackali ním súperov a bez slova odišli. Táto správa kričala: „Prileteli sme do vášho vzdušného priestoru, nič ste si nevšimli, mohli sme vám zbombardovať hlavné mesto a rozstrieľať vašu patetickú protivzdušnú obranu a keby sme sa neozvali, tak ani neviete, čo vás trafilo.“

Nechcel by som byť v koži toho letového dispečera, ktorému práve oznámili, že mu zaberajú celý vzdušný priestor a on chudák s tým nič nemôže urobiť. Po pár minútach volá naspäť a pýta sa, či môže nechať vzlietnuť dve linkové lietadlá, pripravené na štart. Dixon odpovedá, že teda proti civilným letom nič nemajú, ale pre istotu, naozaj len pre istotu, by do vzduchu nikoho nepúšťal. Dispečer si spočítal, že za meškanie lietadiel ho síce pokefujú, ale ak by ich pustil do vzduchu, a tí rodézski cowboyi by mu ich zostrelili, asi by si musel hľadať novú prácu. Keď sa jeden nasraný pilot kenského lietadla po trištvrte hodine čakania na vzlet pýta, že čo je toto za bordel a kto tomu, do riti, velí, tak veža odpovedá pravdivo „Myslím, že Rodézania.“ Po nejakom čase sa znova ozve veža, že by rád nechal pristáť jedno linkové linkové lietadlo, s čím dostáva súhlas.

Na verejnosť sa dostali aj iné časti nahrávky, na ktorých už nebol deň dopredu chystaný prejav a je to teda trocha počuť. Opäť môj voľný preklad.

Navigátor: Paráda, naženieme ich na to pole.

Green Leader: Áno!

Navigátor: Drž kurz, dostanem ich, drž.

Green Leader: ÁNO! Skurvená paráda!

Navigátor: Drž to, drž. TERAZ! Zhodil som bomby. Utekajú.

Green Leader: Nádhera! Ježíši-Kriste! Keby si videl tých hajzlov. Tie skurvené bomby sú nádherné.

...

Green Leader: Rozumiem, počkaj, ešte sa musím ozvať tej skurvenej veži a odovzdať im tú zasranú správu. Kde som dal tú skurvenú pičovinu?

Navigátor: Pane, spojenie bude lepšie, keď trocha naberieme výšku.

Green Leader: Viem, len sa snažím nachystať si ten papier.

Navigátor: To bolo nádherné. Skurvené stovky hajzlov. Vyšlo to najlepšie ako mohlo. Vbehli presne do stredu padajúcich bômb.

Green Leader: Skurvení bastardi.

Aby sme si to nejako zosumarizovali. Z vojenského hľadiska bola operácia Gatling len krátkodobým úspechom. Teroristi veľmi skoro doverbovali zabitých členov, dokonca mali argument pre ZSSR, aby im poslal viac zbraní. Z hľadiska morálky to bol veľký úspech, nasraná verejnosť sa upokojila, vinníci zostreleného lietadla boli potrestaní, a teda prestali hroziť veľké nepokoje medzi civilným obyvateľstvom. Rozhovory Smitha s Nkomom sa však už nikdy neobnovili, tak sa Nkomo spojil s Mugabom. Kvôli tomu náletu sa ešte vystupňoval medzinárodný tlak na JAR a aj oni začali upúšťať od priamej vojenskej pomoci pre Rodéziu.

Air Rhodesia začala vymýšľať opatrenia na ochranu ich lietadiel pred strelami zem-vzduch. Nanešťastie nepracovali dosť rýchlo a o pár mesiacov bol zostrelený druhý Viscount, let 827, tam zomrelo všetkých 59 ľudí na palube. Potom konečne natreli spodky lietadiel antireflexnými farbami, motory dostali špeciálne kryty na výfukové plyny. To stačilo na zmätenie infračerveného navádzania Strely-2 a do konca vojny lietali bez ďalších incidentov. 

Chris Dixon zomrel v 2011 na rakovinu v Harare, Zimbabwe. Len málo bielych veteránov ostalo po prehranej vojne žiť v Zimbabwe a človek by čakal, že niekomu s jeho povesťou sa s najväčšou pravdepodobnosťou v Mugabovej demokracii stane nejaká nehoda.

 

 

P.S.: Vojna je peklo, fakt.

 

 

P.P.S.: Všetci, čo máte známych z Rodézie, opýtajte sa, či nemajú niekde zabudnuté maskáče po nejakom rodinnom príslušníkovi veľkosti L/XL, ďakujem :-D 

 

P.P.P.S.: Že Rodézia je definitívne prefláknutá aj v móde, najlepšie ukazuje fakt, že z Číny sa za 8 € (free shipping) dá objednať takéto tričko: