Jaroměř, Jaroměř, kurva kde v riti to asi je?
Takto som rozmýšľal na košickej pošte v roku pána 1989, keď som si prebral do vlastných rúk povolávací rozkaz. Tento čarovný kúsok papiera ma oprávňoval na dvojročný pobyt mimo mamkinej sukne:
bez jej lásky -
Synku môj, ani si nevieš predstaviť ako si želám, aby si už konečne dospel. Na druhej strane sa bojím toho, že aj keď dospeješ, budeš rovnako jebnutý ako si teraz.
- bez jej finančných injekcií - a že ich teda bolo -
Ja to fakt nechápem. Dám ti dvadsať korún na strihanie, aby si v tej robote nevyzeral jak hastroš a ty mi prídeš domov o dva dni ožratý, smradľavý jak kozel v ruji a hlavne NEOSTRIHANÝ. Ešte mi vysvetli, ako je možné, že z tej dvacky si minul len korunu. Lebo keď ťa ten bravko Murko dovliekol, tak v bunde som ti našla devätnásť korún!
- bez jej ťahania s prieserov rôznej veľkosti, intenzity a zamerania
Synček, vstávaj. Čo je mamka, už je ráno? Máš pre mňa kakauko? Niee, ale máš návštevu. A kto že je to? Prišla Zuzka? Alebo Silva? Ale hovno synku. Je tu ujo s polície a chce okamžite s tebou hovoriť.
- bez jej sobotného, raňajšieho vysávania v mojej izbe
HUUIIIIIIIIIIIIIIII HUHU AAUEIIIIIIIII
CHRAP CHRAAAAP HUEEE BL BL
Som ti tisíckrát hovorila že ponožky dávaj do kúpeľne do koša a nie na zem !!!
HUEEEEEIIIII HUHU IIIIIIIIIIAAAAUUUEEE OOO OOOO
Vysávač doniesla z Užhorodu. Bol ruský a keď ho zapla, tak jeho nábeh spôsobil v elektrárňach poplach a pre oblasť Strednej Európy energetický šok. V sobotné ráno v mojej izbe bol hluk jak pri štarte stíhačky.
Mamiiiii, musíš ma trýzniť? Veď vieš že som prišiel o tretej.
Viem !!!
Naveľa naveľa som ju prosbami a hrozbami vypudil z izby a zavrel dvere.
Vynašla sa. Hodinu vysávala v chodbe a z toho asi 60 min pod dverami do mojej izby. Tým náhubkom hadice pravidelne džubala do spodku dverí, kým som nezošalel.
- bez jej lešovania kde idem, s kým a kedy prídem.
Niekedy aj naše okno v kuchyni vyzeralo ako štandardné okno v kuchyni - to znamená: záclonka po parapetu a krásne muškáty. Ako som postupne dospieval, muškáty nahradil ďalekohľad, no a záclonka sa skrátila do polovice okna. Jastrabie oko jak oko nad Mordorom stále sledovalo svojho milého nevydareného synčeka.
Môj dobrý tato mi síce spomínal, že vybaviť vojenčinu na Slovensku nebude problém, a že Poprad, Michalovce maximálne Martin. A že kedz Feri povie že vybaveno, ta kurva vybaveno. Šak aj vypil pejc piva a dva borovičky.
A mne teraz tá Jaroměř znie ako Vladivostok.
To bude niekde na Morave abo dakde tam. No nič, rýchlo domov k mape a snáď to nebude také špatné. Vlaste chuja. Špatné je to už teraz.
Takže tu máme mapu ČSSR.
No moj ty chuju armádny. Ale že až tam!!!???
Tu sú Pardubice, nad nimi Hradec Králové a ešte tu kurva vyššie je Jaroměř. No matka zem. To som to dopadol - dva roky v prdeli. Je tu síce ešte možnosť odjebať si ruku abo hlavu. Vlastne hlavu nie, ale noha by sa dala. A čo, jebať na to. Dajako bolo, dajako bude a pretrpeli iní, pretrpím aj ja.
ZULU Streda 27/09/1989 17:00 mínus 96 hod.
U Ďurka začína rozlúčkový záťah spojený s návštevou zábavy v Myslave.
Zostava štandardná /HaKi Pito Murko a moja maličkosť/
Priebeh akcie - podľa plánu - to znamená, že z totej diskotéky si pamätám akurát obraz na šrot zjebaného Piťa, ako spí pred obrovským reprákom, z ktorého reve kolotočárske disko rokov osemdesiatych.
dam vypich nech vidite tote klenoty a sa zasmejete, doblujete abo infarkt - koňec
Na druhý deň som sa prebral v kočikárni, ktorá sa stala klubom a bola tak trochu naším útočiskom. Následok včerajšej zábavy sa najviac podpísal na Piťovej CNS. Snáď dvojhodinovým pobytom pred revúcim reprákom asi 20 cm od hlavy dostal Piťo niečo, čo HaKi nazval cukatúrou. To znamená, že aj v spánku s ním normálne každých 47 sekúnd cuklo. Murko, ktorý mu cukacie myki-tiky meral na digitálkach /7 melody alarm/ vyhlásil, že by sme ho mohli predať fyzikom ako časový štandard, more. Piťo si z toho nič nerobil, aj keď sme mu v dobrom radili, že nech s tým ide k doktorovi. Kolo obeda, po troch borovičkách, dvojky čuča a pár pivách sa frekvencia cukov predĺžila na cca 20 min, čo Piťo vyhodnotil akože lieky zaberajú.
Akurát sa mu stala, teda vlastne nám sa stala, nepríjemná nehoda. Keď bol Piťo na rade - nech zbehne po kolečko - tak jak neborák niesol tácku s pivami a borovičkou, prišiel na neho nešťastný cuky-cuk a pivá, tácka aj borka leteli vysoko do povetria.
Smola. Tak ho to rozladilo, že s ním začalo cukať každých 10 sekúnd a trvalo to dobrú hodinu, kým sa stabilizoval na perióde 1 x 20min. Cukotavého Piťa sme už k pultu neposielali. Keď mal byť na rade, išiel som ja a položil pred neho decák.
Diky -zahuhlal a evidentne ho myklo.
Pojebú ťa býky -slušne som mu odpravil a poučil, že za lieky sa neďakuje.
Ako obvykle nám začali dochádzať peniaze. Mne na sekeru odmietli dávať v momente, keď sa rozniesla správa, že idem na vojnu. Piťo mal cukatúru a čašník Fero vyhlásil, že debilom nedá a čo keď do rána neprežije.
Murko klepal Piťa po ramenách a s úsmevom tvrdil čašníkovi Ferovi
Co ši kokot?
Piťo?
Neboj tri - štyri dni vytrime i keby zdechnul - sa nejeb a naľej
Murkovi na sekeru nedávali už roky a HaKi mal nevyplatený ešte starý dlh. Našťastie nás zachránil kamoš Eči. Vedel, že idem na vojnu a napriek tomu mi požičal 50 čaa. Ale je pravda, že som pre neho občas robil nejaké zosilovače. Takže kurva, znova som sa prebudil v klube a bol piatok. Bez koruny, bez cigariet, smädný a zúbožený. Zazvonil som zdola na rodičov a oznámil, že som v pohode a že večer už snáď dôjdem domov. Nakoľko smäd je večný a prachy neboli, ešte ľahučko ťapnutý Murko sa rozhodol, že ujebe z obchodu fľašu borovičky. V piatok ráno v obchode veľa ľudí teda nie je. Takže keď Murko vpálil do predajne svojím vrávoravým krokom, zo šiestich predavačiek okamžite štyri išli rovno za ním. Murko si ich ani nevšimol. My traja sme sa schuti rehotali za sklom a sledovali nášho nešikovného umouneného vyslanca. Zľutovala sa nad ním jedna predavačka, čo bola vlastne Murkova ale aj moja suseda. Sama mala pred rokmi s alkoholom problém /z ktorého sa s úspechom dostala/ takže vedela ako nám je. Spoznala nás a videla, jak sa bavíme za výkladom. Výsledkom bola sedmička borovičky v Murkových rukách, ktorú zatiahla teta Marta.
ZULU Nedeľa 01/10/1989 16:00 mínus 1 hod
Vlaková stanica v Košiciach.
O hodinu ma nočný rýchlik Košice-Praha unesie na základnú vojenskú službu až ta niekde do riti. Rozlúčka s milovaným mestom a priateľmi bola o to bolestivejšia, že ich prišlo požehnane. Takmer triezva partia, baby z roboty, dokonca kolegovia z divadla v maskách. Bol tu Dr.Burke, Svatava, Václav a Útechová. Nalíčení, nastajlovaní v kostýmoch s načechreným perím, aj s režisérom, zvukárom, kulisárom a osvetľovačom. Akurát Tichý mal na sebe rifle, jelenicovú bundu, tašku a rukoval do nejakej chujovej Jaroměře. Prišli aj vodáci a to priamo z tréningu aj s pádlami. Štyria z nich si budú musieť na dve sezóny hľadať nový háčik do lode. Skôr to bude o tom že stredný otrok sa stane novým háčikom a nováčik novým otrokom v strede lode. Dnes už viem že nový háčik čítal vodu asi tak že na majstrovstvách SR loď opreli o stĺp na Hrone v Tlmačoch. /každy sa učí a každy nový háčik oprie aj loď aj novú vodáčku v stane/.
Mama keď videla, koľko ľudí si našlo cestu na stanicu, a to len kvôli jej nepodarenému synovi - nechápala a už len rumázgala. Ako je možné, že taká paskuda ako jej decko, má toľko známych a usmievavých ľudí okolo seba. Teda ak neráta partiu. Keď už bolo treba fakt nastúpiť do vlaku, pritočil sa ku mne HaKi a vtisol mi do ruky fľašu borovičky.
Zajo šak znaš jak, trižveho ce nedostanu. A potom napiš. Prideme ťa kuknuť.
Vlak sa pohol. Ešte pohľad z okna na perón, kde za mojou mamkou a otcom kývalo asi 50 ludi. V sektore B na ľavej strane sa mykal Piťo v dvojsekundovom intervale a pri ňom stál zbytok partie. Všetci kývali. Aj keď mi bolo všelijako, tak ma napadlo, že momentka by vyzerala jak zo snemu mládeže NSDAP. Všetci kývali mne. Čo som mal robiť. Kýval som tiež a po mojom východňarskom ksichte išli slzy jak kobylie hovná.
Šak dočkajte. Ja sa kurva vrátim.
pnb
