Nedávne štúdie britských vedcov dokazujú, že to s mužským pokolením ide dole vodou. Ako vernému dailymale čitateľovi a občasnému prispievateľovi mi nedá nenapísať tento článok. Sám som toho svedkom. Najprv som ho chcel adresovať ženám, ale keďže sa vždy nájde Niekto, kto zverejní článok na tému alebo v koncepte takom, ako si ho práve v hlave pripravujem ja, vezmem to z opačného konca. A prihovorím sa nám – pánom tvorstva.

Na úvod si zopakujme, čo slovné spojenie dailymale znamená z pohľadu cambridgského anglického výkladového slovníka (teda ak autor portálu nezamýšľal inak):

Daily – “happening on or relating to every day”

Male – “used to refer to men or boys, or the sex that fertilizes eggs, and does not produce babies or eggs itself”. Tu ešte vypichnem hneď tretí príklad použitia daného výrazu podľa cambridgského slovníka: “IT is very much a male-dominated industry.”

Keďže doma mi luxus v podobe nerušeného pobytu na toalete dopriaty nie je, keďže malá dcérka má potrebu byť všetkého svedkom, denná rutina sa preniesla do papundeklových korporátnych hajzlov. Vzácna chvíľka pre seba je dedikovaná jednému-dvom článkom na dailymale (dĺžka pobytu priamo úmerne determinovaná charakterom včerajšieho jedálneho lístka). Rád si prečítam články od mužov pre mužov. Ako si vybrať auto snov a babrať sa s ním v garáži, až kým ho nedoladím k dokonalosti, prípadne o mustangoch, či nástrahách šoférovania hybridných autobusov v snehových kalamitách. Ako sa žije tatranským junior nosičom. Hejty na asociálov na sociálnych sieťach, slovenskú popmjúzik alebo návody, ako si vybrať vhodné péčko. Prípadne kam ísť za najlepším alkoholom. Amen. Mám chuť si nahlas odgrgnúť, prdnúť (momentálne sú na to ideálne podmienky) alebo hlasno potiahnuť sopeľ späť do nosa – proste niečo typicky chlapské. Browsujem ďalej a tu zvierače náhle povoľujú pri niektorých článkoch. Aké sú príhody chyžnej v zahraničí, nástrahy devy z dediny vo veľkomeste, výchova detí, či úprimná spoveď zrelej tridsiatničky, ktorá presviedča samú seba, aké je skvelé byť single, pritom sa z toho utápa v depresii.

Pýtam sa, chlapi: „Toto sme chceli?“

To fakt nestačí, že pozeráme Nákupné maniačky, chodíme do kina na La la landy a overujeme si u frajeriek a manželiek, či sa nám vlastne chce ísť s chalanmi večer na pivo? Každý štvrtok sa rozprávame o našich pocitoch? Pre vidinu orálneho sexu denne kočíkujeme naše ratolesti a to za každého počasia? Venčíme frajerkiných „psov“ o veľkosti bežného domového potkana, ktoré môžu utrpieť smrteľný úraz, ak na nich náhodou padne pomaranč z kuchynskej linky, prípadne ich môže uniesť krkavec ak nie sú na vodítku? Odučili sme sa čúrať do sprchy pri sprchovaní?

Pýtam sa, chlapi: „Je toto málo?“

Myslel som si, že väčší úpadok ako verbálny prejav nášho exprezidenta chvalabohu, že žiaľbohu, už nezažijem. Zrazu sa ale sčista-jasna zjavil Červený Kapitán, ktorý okrem zasadacieho poriadku prináša aj také vedomosti, ako napríklad to, že žiaden človek nedokáže dať toľko lásky človeku len ako dokáže dať človek človeku.

Omyl.

Dekadenciu zažívam aj na iných, „viac mužských“ portáloch. Ako zanietený cyklista som často navštevoval fóra jedného z najväčších cyklistických portálov u nás, hľadajúc užitočné rady. Ale keď som bol často svedkom toho, o čom, ale hlavne akým spôsobom sa vedia chlapi hádať o svojej pravde, ostalo mi mdlo. Kurín väčší ako na modrej klisničke. Možno prílišným sedením si na vajciach v tesných kompresných elasťákoch dochádza k negatívnemu vplyvu na tvorbu testosterónu. Preto páni, ak sa vám začínajú meniť druhotné pohlavné znaky, trpíte častejšími a nečakanými výkyvmi nálad a začína sa vám usádzať tuk najmä v oblasti bokov a zadku, zvážte radšej nejaký alternatívny šport, kde sa vášmu prirodzeniu ponúka viacej pohybu.

Toto je (bol?) jeden z mála portálov, kde sa cítim ako pán tvorstva, ktorý by svoj ideálny večer vyjadril rovnicou:

0 (krát) počet odpracovaných hodín + 0 (krát) počet povinností + X (krát) pív + X (krát) sex = ideálny večer

Kde „X“ = koľko vládzeš

Začína sa to tu hemžiť typmi ženských, ktoré si o sebe myslia, že si vždy rozumeli lepšie s chlapcami. Nemali veľa kamošiek, lebo baby sú väčšinou falošné a s chalanmi bola vždy väčšia sranda. Áno, lebo sme chlapi, máme radi jednoduchú, ba až primitívnu zábavu, máme jednoduchý pohľad na svet, základné životné potreby, ktoré uspokojiť nie je veda o komplexnosti kvantovej fyziky. 

Sám proti ženám nič nemám, no v prípade dailymale poprosím len pozerať a nezasahovať! Iste sa nájdu chytrolínky, ktoré by chceli písať pod mužskými pseudonymami. Chyba - muži to vždy odhalia. Tak ako je jasné, že všetky knihy Maxima E. Matkina okrem debutu písala ženská.

Čo chceme, je len svoj virtuálny kúsok, chlapskú bútľavú vŕbu (aj keď uznávam, že to znie dosť prihriato), kde keď s niekým nesúhlasím, pošlem ho do riti, on sa za to neurazí a nevymaže si ma z priateľov na facebooku, ale vezme to ako konštruktívnu spätnú väzbu. Kde ešte existuje mužská solidarita napríklad v prípade, ak zavolám kamarátovi, že potrebujem alibi na včerajší večer medzi 18:00 – 21:00 h, má mojej žene povedať, že som bol s ním na pive, on sa ma ako prvé nespýta „prečo?“, ale „ok, kde sme teda mali byť?“.

Tak vás, páni, vyzývam, chyťte sa v rozkroku, lebo na rozdiel od ženských tam niečo máme a zakričme si štýlom ako hučíme napríklad “gól”/ “spartá”/ “už budem!” teda tak, ako to len muž vie a – "Vráťme Dailymale späť mužom!"

 

pic by pagecovers.com