Neviem, kam bublinoidi /rodení aj cpčkári/ chodia čvachtať rodinu a už vôbec neviem, kam chodia tí zahraniční, ale každý správny košický šrac-otec abo aj čaja-matka chodia do Maďarska, väčšinou do Nyiregyházy.

Dôvodov je viac. Chcel som povedať, že viac ako jeden. Teda dva. Cena a služby. Keďže mám zlezenú Tatralandiu, Poprad, Prešov a ešte nejaké iné vodné chujoviny, viem to porovnať - a verte mi, je to neporovnateľné. Teda aspoň čo sa týka Nyiregyházy. Lacnejšie vstupné /zhruba o štvrtinu/, kvalitná maďarská lacná kuchyňa a v neposlednom rade atrakcie, na ktoré sa nečaká, keďže stredisko je zaplnené asi tak na tretinu. Keď som bol naposledy v Mikuláši, stredisko bolo tak najebané poľskými ľuďmi, že som chytal davovú klaustrofóbiu a v noci sa mi snívalo o Gdaňsku. Tento odstavec som sem dal preto, aby ste nevykrikovali, že kde v gute som to bol. Áno, je to reklama, ale je mi to jedno.

Keďže som bol toť v sobotu po dušičkách, dám frišný humorný report aj s bugmi, kým sa neresetnem.

Takže ideeem - kukajte.

V prvom rade, keď idete na výlet do kvakvaparku, je dobré si zobrať kvakvaplavky - to sa oplatí, to mi verte. Po jednej nemilej skúsenosti sa stále drahej pred odchodom pýtam - plavky si mi zobrala? A tak aj v sobotu ráno som položil túto otázku. Drahá ma prebodla pohľadom, zavrnela nejakú predhistorickú kliatbu v staroarménskom dialekte a išla mi ich zbaliť. V druhom rade, a na to som sa posledne vysral, je dobré zbaliť tie správne plavky. Keďže moja konfekčná veľkosť sa mení v priebehu roka viackrát, a tým aj konfigurácia stehien a okolitých partií, je dobré si plavky odskúšať, prípadne testnúť, či majú šnúrku. Lebo keď sú plachťáky na šnúrku bez šnúrky, tak je to celé na riť. Vlastne nie na riť, ale riť vám pri skoku do mláky bude vidno a ľudia sa pri vašom vynáraní z vody budú ľakať bielej veľryby. Alebo keď človek pláva znak, tak rahno sa týči k oblohe. No nič. Nechal som sa uniesť. Proste bez šnúrky to nie je ono. Aj keď potom dajakú šnúrku človek nájde, pol dňa ju rve do plaviek, a potom aj tak radšej leží pod uterákom, bo šnúrka je ružová a človek vyzerá tak nejak kokotsky. Ďalej je dobré mať šľapky. Akože aj okolo seba by som nejaké prijal, ale teraz mám na mysli tie na nohy. Opäť je potrebné zdôrazniť, že šľapky treba mať kvalitné a hlavne také, ktoré netlačia. Ešte raz. Ktoré netlačia. Ja viem, že sa opakujem, ale musím. Šľapky nesmú tlačiť. Teda tie veľké okolo vás, tie tlačiť môžu, ale tie na nohách veru nie. Možno si kladiete otázku. Ta šak čo? Šak i tak vyzeráš jak chuj s totu ružovú šnurku, tak len kysni na ležadle a nikam nebehaj. No nedá sa. Dcéra sa dožaduje ockovej prítomnosti na tobogánoch.

Takže môj čas v kvakvaparku je vyplnený chodením po schodoch na tobogány. Okolo obeda, keď sa človeku nejako divne začínajú triasť a podlamovať nohy a má z točenia v tobogánovej rúre totálne rozjebaný vestibulárny systém, ale že úplne na sračky, ho rozparádená dcéra presvedčí na vlnky, akože na upokojenie. Ešte posledná jazda čiernou dierou. Keďže je posledná a človek už jebe na to, tak idem naplno. Posledná zákruta pred koncom tobogánu ma odstredivo vytláča na vrch rúry a ja letím jak chuj a vypadávam nie zo spodku rúry, ale pekne z vrchu. Tí, ktorí to videli, na mňa s úžasom hľadia a ja sa tvárim, že to tak malo byť. Ale nemalo. Nohy ma bolia až kdesi pri krku a dcéra ma ťahá na vlnky. Prvá vlnka ma zmetie, druhá ma otrepe o lilavé kachličky. Nedobrovoľne pijem maďarskú minerálnu vodu a snažím sa nekašľať. Sprostú vodu cítim v dutinách mozgu a kašlem, až sa plavčíci plašia. Syn, ktorý sa zhodou okolností objavil pri mne, mi s pasiou odporúča nepiť vodu, lebo ju budeme musieť dolievať do bazéna vo vedrách. A že som si mohol aspoň dve fľašky sirupu do bazéna naliať. Zasran jeden, že ja som si nedal vtedy kondóm. 

Keď mám pocit, že už asi umriem, decká začnú byť hladné a ide sa na obed. Už som povedal, že maďarská kuchyňa je fajn? Pýtam sa toho kuchára, či je ten perkelt čípos. On že, len tak kičit. Ta keď kičit, tak dávaj. Hneď potom si predstavujem - v masážnom bazéne je taká tryska na masáž krčnej chrbtice. Ja si tú trysku mám chuť strčit do gágora a kičit kuchárovi narvať kičit čiípoš perkelt do krku, riti, uší, nosa, prípadne ho len tak normálne zabiť obracačkou, aby raz a navždy pochopil výraz slova kičit.

Poobede už len sedím v masážnom bazéne, tryskujem si chrbát, prípadne bublinkujem vercajg. Cítim, že plachtové plavky mi spôsobili nepríjemné oderky v podvozkovej časti môjho fantastického tela a šľapky také fasa pľuzgieriky na obidvoch labkách.

O piatej večer sa z ležadla ťažko dvíha smutný muž. Má čierne plachtové plavky s pitoresknou krikľavou ružovou šnúrkou. Aj napriek tomu, že v ruke má šľapky, chodí bosý. Jeho chôdza je ťažká a boľavá. Vyzerá, ako keby mal aplikovaný análny kolík. Smutne podíde k obrovskej taške, ktorá veľkosťou pripomína tašku na výstroj hokejistu. Ťažkými pohybmi do nej vkladá župany, uteráky, plavecké okuliare, plávacie dosky, ledva ju dvíha a krivkajúc a jajkajúc odchádza smerom k šatni. Ešte sa zastaví pri odpadkovom koši a šľapky zúrivo šmarí do koša.

Tak to je celé, ľudia.

Ja som to dosť prikrášlil - lebo šak škodoradosť je najväčšia radosť.

Šľapky ma odreli raz inde a aj plavky raz úplne inde.

Tu som to len spojil.

No, a taaak.

Šak viete.

Ešte na záver výlet odporučák hlavne v lete, keď sa dá spojiť s návštevou zoo.

My chodíme tak na dva dni, jeden deň zoo, druhý akvapark. V strede kúpeľnej časti je turistické centrum, kde sa dá zohnať ubytko na privátoch za lacný peniaz.