Keďže aj ja sa rád pochválim cudzím perím a občasne si užívam falošnú národnú hrdosť, vyvolanú Cibulkovou, hokejistami, kajakármi, tenistami a teraz Saganom, nechal som sa ukecať na účasť vo fanúšikovskom autobuse #saganfanbus.
Takže teraz sedím vo francúzskom hoteli s protivným majiteľom v dedinke Saint Benoît, odfukujem z raňajkovej bagety a croissantu (nečakané) a chystám sa vyraziť na 14. etapu, konkrétne na miesto, kde sa bude slovenský Hulk, Tourminátor, či Higgsov bozón (lebo najviac vyhrával na hraniciach Francúzska a Švajčiarska, kde Higgsa objavili, no „ha ha“) Sagan snažiť vyhrať šprint (Či časovku? Či je to to isté?).
Takže už o hoďku budem stáť v dedine Millau v 37 stupňovom výpeku a čakať na ten 12 sekundový moment, kedy príde „vzum“ a preletí okolo nás pelotón. Yes.
Jáj áno a je tu aj Šatan, ktorý tiež prišiel fandiť Saganovi. Sagan, Šatan (od rána riešim, aby som si to pri mojom hlbokom vhľade do športovej tematiky nemýlil)...
Nie, nedoštípali ma včely, ani som celý deň nechlastal, len mi niekto očividne nainštaloval do telefónu appku na spuchnuté ksichty, ktorá ale na Šatana nefungovala
A keďže sme sa sem museli aj nejako dostať a keďže na letiskách je nuda, tak som čo-to potočkal.
Zajtra sa ozvem s tým, čo sa stalo dnes. A pozajtra s tým, čo zajtra. A tak. Sagaaaan!
