Ranný timeout

 

Prasa vyvrhnuté, rozpolené, je čas na prvé poldeci a raňajky. Okolo kotla sa utvorí malý kruh chlapov, otec príde s fľaškou, do poldecákov sa rozleje všetkým okrem mňa :-(  a čaká sa na raňajky, pričom sa vedú chlapské reči

... tak sa nadrbau, že ogrcau celú kanceláriu, a že predseda ...
... to je taká samica, byť slobodný ....
... ten pstruh dole na potoku má minimálne pol metra ...
atď.

 

Miloval som túto časť, priam som nasával to číre koncentrované chlapstvo a cítil som, ako dospievam. Mama prichádza s taniermi, pokladie ich na drevené veko kotla, chlieb natretý hrubou vrstvou mozočkov s vajcom patrí k zabíjačke ako odrbávanie živnostníkov k Váhostavu.
Mozočky predsa teda boli.
Druhé poučenie do života? Kto váha, tak si nezatrtká, ale ak má otca ako ja, tak mozočky predsa len možno budú.
Otec je pán.

Dopité, zjedené, treba ísť makať, prasa sa samé nenaporcuje, aj keď bohviečo nám ešte pripraví génove inžinierstvo.

 

Porcovanie, varenie, spracovanie

Najakčnejšie splatter časti sú za nami, prichádza postproces. Prasa sa rozdelí na väčšie a menšie kúsky a spracuje sa na ďalšie výrobky.

 

Ako malý chlapec som sa tešil na túto časť najviac, lebo som dostal pozíciu hlavného kuriča, t.j. usadil som sa pred kotol a udržiaval oheň, pre malého pyromana rovnako vďačná úloha ako pre pedofila pozícia riaditeľa škôlky, navyše v kotli sa varili všetky tie fantastické veci, ktoré sme vybrali z prasaťa a ja som si mohol odrezať a zjesť v primeranom množstve čokoľvek z toho!

 

Niekto sníva o nebi, kde bude mať  k dispozícií 77 panien, iný zase o tom, že si zasurfuje s Aštarom Šeranom po mliečnej dráhe. Ja viem, že keď mi hodiny dotikajú, tak chcem mať znovu 12 rokov, podkladať do kotla a miešať veľkou varechou vo veľkom kotli.

 

Keď sa vnútornosti uvarili, časť putovala do tlačenky, ktorú som nemal rád a nechápal som, ako také dobrôtky ako ľadvinky a srdce môžu znehodnotiť takým strašlivým spôsobom ako je tlačenka.

Pečeň a podbradok (podhrdlina) smerujú  na obedný stôl, ale predtým ešte

 

Obedný timeout

Hádate správne, je čas na druhé kolo, poobede sa bude ešte robiť s nožmi, takže dve poldeci  doobeda je tak akurát. Tu už sa moc nekecá, každý je hladný a na stole čaká už spomenutá lahôdka s cibuľou, chlebom a teplým ovarom z kotla. Ak raz budem slávny, tak toto budem variť u Magálovej v kuchyni.

 

Poobedné práce

Po obede prasa za výdatnej pomoci celého otcovho nožového parku podstúpi transformáciu na krkovičku, sviečkovicu, karmenádle, slaninu, sadlo, mäso do klobás. Zomleté klobáskové mäso sa premieša s koreninami a nechá sa odležať, aby "nažilo". Toto bola ďalšia moja obľúbená pochúťka, keď ma otec načapal, ako o dušu prežúvam, hneď vedel koľká bije, väčšinou ma ale len láskavo napomenul "nežer toľko toho, bude ti zle!" ale ja som vedel, že v kútiku duše je rád, že jeho syn nie je žiadna fajnovka.
Otec je pán.

 

Sadlo putuje do kotla, kde sa z neho spraví masť a škvarky, škváááárky, slint, slint, škváááárky, bože ako dlho som nemal dobré škvarky, škváááárky,  pol kráľovstva za škvarky,  škvááááárky, ŠKVÁÁÁÁÁÁÁRKY! Oh pardon, nechal som sa chvíľku uniesť.

 

Vo vedľajšom kotli sa varí už ryža na jelito, kto nevie čo je jelito, tak krátke vysvetlenie. Zabijeme prasa, vyberieme mu vnútornosti, zmiešame s ryžou a nejakým mäsom, natlačíme do jeho vlastných čriev (preto sa nevyhadzujú) a spapáme. Inak sa to volá aj jaternica.
To najlepšie na koniec, ale najprv malý test, tentokrát ľahší ako predchádzajúci.
Keď sa povie zabíjačka, vybaví sa vám:

a) klobáska
b) klobáska
c) klobáska

Gratulujem, uhádli ste.

 

Klobásky sa vyrábajú pomocou klobáskostroja, kde do jednej strany sa natlačí zomleté, odležané, ochutené mäso, na druhú sa navlečie baranie črevo, zakrúti sa kľukou a klobáska sa zjaví na svete. Črevá  nesmú byť deravé, takže sa kontrolujú tak, že sa nafúknu, pre malé deti strašná zábava, vyzerá to totiž podobne ako šprcgumové balóny na jarmokoch, ale otec nám z nich nikdy nespravil pudlíka ani iné zvieratko, ale verím, že by to dokázal.

 

Výslužka

Zadarmo ani kura nehrabe, takže sa patrí odmeniť pomocníkov pri zabíjačke, býva to pár klobás, jaterníc, kúsok pečene, ovar, nejaké škvarky, škvarky, škvááááááááárky, žltučké voňavé teplé škvarky, škvááá...A DOSŤ! Sľubujem že sa to už nestane.
 Oproti nám býva babka s dedkom, takže sa patrí zaniesť niečo aj im, mama ma vyšle s tanierom výslužky, pri bránke opatrne obchádzam chlapíka uviazaného reťazami a mávajúceho transparentom „Stop genocíde!“

 

Keď sa vraciam, vidím, že pri ňom stojí otec a ticho mu niečo vysvetľuje, potom mu do rúk strčí tašku, grinpisák sa zdvihne a ide preč. Hodím na otca spýtavý pohľad, „Vysvetleu som, jak to bolo s tým kvikotom, dau som aj toho pstruha, čo som chyteu minulý týždeň, nech si urobí  na večeru, celý deň tu bou o hlade. A pribaleu som aj  pár karasov pre tulene.“
Otec je pán.

 

Tu by sme mohli aj skončiť, dalo by sa síce ešte veľa písať, o varení tlačenky, o sviečkovici plnenej klobáskovým mäsom, zabíjačkovej polievke, čistení čriev, dalších timeoutoch, o tom ako najlepšie pripraviť pstruha na večeru, celá jedna obrovská terra incognita je aj pohľad na zabíjačku očami ženy, ale nechám niečo aj pre vás do diskusie.