Ako nadpis tajomne naznačuje, bol som na výlete. A nie hocijakom. Vybrali sme sa navštíviť vzdialenú rodinu do Toronta a cestou okukať NY. Sedačky s obrazovkami, nonstop vodky zadarmo, pizza na obed, a to som bol ešte len v lietadle. Ale aj tak, z celej tejto dovolenky dáva dole body práve to cestovanie, na 9 hodín v lietadle fakt nie som stavaný. A to sa neviem dočkať ako pôjdeme 20 hodín autobusom do Ríma. Anyways… 

 

 

Amerika 

 

Budapešť, Londýn a pristali sme v NY na JFK. Vlakom a metrom sme sa dopravili do Brooklynu, kde sme mali hotel. Vystúpili sme v nádhernej štvrti, krásne tehlové domy, skoro ako v Anglicku. Všetko čisté, až príliš gýču v záhradách na môj vkus, ale inak super. Škoda, že sme tam nebývali. Museli sme prejsť peši za diaľnicu 8 Mile a už sme boli v ghette. Stačí asi povedať, že sa nám o piatej ráno pod oknami mlátili černosi, ale mali sme aj pekný výhľad na Manhattan. 

 

Dojmov z NY veľa nemám, mal som s ním podobný problém ako s Parížom. Všetky tie veci čo povinne obeháš vyzerajú rovnako, ako na fotkách, tak si aj ty spravíš také isté fotky a pome ďalej. Ohúrenie z mrakodrapov vydrží tak hodinku. Najviac sa mi tam pozdávalo, keď sme si sadli na tri hodinky do baru, kecali a skúšali všetky druhy amerického piva. Inak je to dedina. S kamarátom Ronaldom sme sa cez net dohodli, že sa stretneme pri mrakodrape. Žiadnom konkrétnom. No a koho nestretnem na prvej križovatke, keď vystúpim z metra? Bezdomovca so škatuľou na hlave. A o dve ulice ďalej - Ronalda. Vravím, dedina.

 

 

Zmiešané pocity som mal aj z Ground Zero. Tvári sa to ako pietna úctivá spomienka a keď si to človek postupne prezerá, príde až do obchodu so suvenírmi. Je to tak síce pri všetkých atrakciách, ale tu mi to prišlo také nemiestne. Neviem.

 

Fúkalo, pršalo, klasická búrka. Až na hoteli sme zistili, že to bolo vlastne tornádo, ktoré nás obišlo celkom tesne a v New Jersey odpojilo cca 15.000 ľudí od elektriny. 

 

Zážitok sám o sebe bolo aj metro. V každom vozni aspoň jeden exot, ktorému nikto neriskuje pozrieť do očí a na nástupišti pouliční umelci, bubnujúci na vedrách od farby. Safri Duo sa môže schovať. 

 

Na kráse NY moc nepridali ani všade prítomní policajti a kontroly. Akurát na výročie 9/11 sme šli vlakom na vodopády a stanica bola plná vojakov. Samopaly a tak. Opustili sme ho a poďho 9 hodín vo vlaku. Milujem cestovanie. 

 

 

Toronto, Kanada

 

Hneď pri vstupe do mesta ma vyfackala doprava a stavebný ruch. Cez celé mesto sa ťahá šestnásť prúdová diaľnica a zápchy sú tam aj v nedeľu o jedenástej v noci. A okolo tejto diaľnice sa stavia o život. Pohľad z CN Tower odhalí tak cez 50 rozostavaných mrakodrapov v centre. Zopár zaujímavostí. 

 

Tie mrakodrapy sú väčšina byty. Za posledných 30 rokov sa mesto rozrástlo z 2,5 na 6,5 mega obyvateľov. Väčšinou nie Kanaďanov. Takmer 50 percent obyvateľov Toronta sa narodilo mimo Javorové listy, čo z neho robí vraj najviac multikulti mesto na svete. To vyústilo o.i. aj do veľkého počtu krásnych aziatiek, ktoré som si šmakoval po uliciach. Černochov pomenej, na NY sa nechytali. Aj keď zas NY sa nechytá na Paríž. A Paríž sa zas nechytá na Somálsko a to na Vrakuňu, ale to sme už odbočili. 

 

V Toronte sa nachádza aj v Guinessovej knihe rekordov zapísaná najdlhšia ulica na svete – Yonge Street, 1800 km nonstop. Začína na pobreží jazera Ontário a končí niekde v Manitobe, čo je provincia vedľa Ontária, kde je Toronto. Toto je asi blbosť, pretože ani Google o tom nič nevie, ale budova Národnej banky Kanady v Toronte je vraj celá pokrytá tenučkou vrstvou 18 karátového zlata. Nevedeli o tom nič ani moje kamarátky, ktoré v Toronte žijú.

 

 

V Ontáriu (neviem, či v celej Kanade, ale zdá sa mi, že nie) je veľmi obmedzený predaj piva a alkoholu. Majú špeciálne Beer stores a LCBO stores, čo sú štátom vlastnené obchody a jediné miesta, kde sa dá kúpiť alkohol. Ani pivo na pumpe si tam človek nekúpi, ani víno v potravinách. Nulová konkurencia dovoľuje miestnej vláde dávať ceny jak lusk. S tým súvisí aj cenová pikoška v Kanade, kde sa uvádzajú zásadne ceny bez dane, čo je u nás nelegálne. A človek si to buď v hlave spočíta alebo zistí až pri pokladni, koľko vlastne platí. Väčšinou je daň 13 percent, ale pri niektorých veciach sa líši.

 

Celkovo, v Toronte sa mi páčilo viac. Jednak sme mali o dosť bohatší program, ktorý nezahŕňal len turistické atrakcie, a druhak je to krajšie mesto. Čistejšie, viac v kontakte s prírodou, človek sa tam cíti bezpečnejšie, aj keď na uliciach nie sú žiadni policajti. Alebo možno práve preto. 

 

K programu. K tomu tradičnému patrí výstup na CN Tower. CN Tower sa v skutočnosti volá každý vysielač signálu v Kanade, najznámejší je ale práve ten torontský, svojho času najvyššia budova sveta. Za 58 sekúnd ťa výťah vyvezie na základnú rozhľadňu vo výške 350 m, čo človeku, ktorý sa bojí výšok ako ja, stačí na tik v oku a mokré trenky. Za desať kanadských dolárov sa dá vyviesť ešte o 100 m vyššie. Jasné, že sme to dali. Sklená podlaha je tiež veľký šmak, hlavne keď váš 300 kilový brat začne na tom skle vedľa vás skákať, až Japončíci chytajú hysterické záchvaty. Komu je to stále málo, za 180 peňazí si môže skúsiť tzv. „edge walk“, čo spočíva v priviazaní človeka oceľovým, či akým lanom k jednej tyči, pričom môže voľne chodiť zvonku po okraji rozhľadne. Ale ľudia si tam chodia robiť najmä takéto fotky. 

 

 

Aha, tak tie laná sú dve. Aj tak, celé zle. 

 

Samozrejmosťou boli Niagara Falls, oproti americkej strane je to sto a jeden. Človek má lepší výhľad na oba vodopády (v skutočnosti sú vraj tri, ale jeden je taký malý, že ho rátam k tomu americkému). Z kanadskej strany je tiež vidno loď, ktorá pred sto rokmi stroskotala pár stoviek metrov od zlomu a doteraz sa odtiaľ nepohla. 

 

Fajn boli aj ZOO of Toronto a pláž jazera Ontário. V zoologickej síce väčšina zvierat spala, ale veľký úspech mala novinka – biele levy, hrajúce sa ľadové medvede, komando afrických tučniakov a tiger. Ten preto, lebo sa tváril že spí, ale keď jednému návštevníkovi spadla bunda za plot a skočil po ňu, tiger bol v momente na nohách. Nanešťastie bol medzi nimi ešte jeden plot, takže krvavá show sa nekonala. Ale chalan išiel určite domov s hnedými trenkami.