Do riti, prečo sú ženy také komplikované? Keď sa pohádajú, nech si dajú po papuli, skočia do vlasov alebo dolámu umelé nechty. Je mi to jedno. Hlavne nech mi dajú svätý pokoj. A potom môžu ísť spolu na pivo alebo „latéčko“, zapiť mier. Ale nie, oni radšej budú obťažovať okolie, otravovať vzduch a náladu všetkým. A riešia. Dookola to isté.

Je piatok. Idete domov a tešíte sa na víkend. V aute obľúbená muzika. V tom zazvoní telefón. Na linke je prvá...ona mi povedala, že.. ukončím prvý telefonát, hneď zazvoní opäť. Volá druhá... ja som nič také nepovedala, ale ona povedala... Je po nálade. Kurva, cítim sa ako na pieskovisku.

Nikdy som nechcela robiť s ľuďmi a už vôbec nie so ženami. Pre istotu mám v tíme dvoch chlapov a samé ženy. Rôzneho veku, výzoru, ale aj množstva rozumu a inteligencie. Čo sa týka práce, ženy rozhodne vedú. Sú aktívnejšie a zodpovednejšie. Chlapi majú v... Riadia sa heslom – keď dostanem úlohu, odložím ju... buď sa vyrieši sama, alebo nebola podstatná. Na druhej strane nič o nich neviem. Nehovoria o tom, či vynadali žene, čo mali na večeru, alebo čo je nové v krčme. O ženách viem všetko. Aj to, čo nechcem, aj to, čo sa nestalo. Vedia byť milé a príjemné. Ale vedia byť aj zákerné. Je úplne jedno, či svoj tím máte v štátnej správe, alebo v súkromnom sektore.

Pred pár rokmi som pracovala v typickej štátnej organizácii. Pracovníkov som si nevyberala, boli mi pridelení. Opäť samé ženy. V životopise mali jeden dôležitý bod – príbuzných na tých správnych miestach. Napriek tomu sme sa tvárili, že prešli veľmi ťažkým prijímacím procesom. Každá mala náročnú úlohu. Jedna z nich si ráno uvarila kávu a už potom nerobila vôbec nič. Druhá obvolávala kamošky a ďalšia sa tvárila, že robí nesmierne dôležitú tabuľku. Hneď, ako som ich vzala na „koberec“, prišlo upozornenie zhora, že som až priveľmi aktívna. Dlho som v štátnom nešťastí nevydržala. Opustila som tento slepačí kolektív a prešla rovno do originálnej slovenskej súkromnej firmy a opäť vyfasovala mimoriadne kvalitný materiál . Rozdiel medzi oboma prácami bol v tom, že v štátnej sfére vám ľudí vnútili, v súkromnej si ich hľadáte a vyberáte sami. Áno, hľadám, ale len z toho, čo je v ponuke. A veľa kvality tam teda nie je. Beriete, čo dýcha. Práce je veľa, niekto to musí urobiť. No a potom to začne. Najviac na nože sú bývalé najlepšie kamošky. Väčšinou ich rozháda totálna sprostosť, ale niekedy ich to drží naozaj dlho. Každá z nich vám povie svoju verziu príbehu a keďže to prešlo minimálne ďalšími piatimi pármi uší, obsah je výrazne pozmenený. Každá chce vašu pozornosť a sľub, že tej druhej dáte výpoveď. Veď sa predsa musíte pridať na niektorú stranu. Vtedy už začína byť horšie aj s prácou, lebo samozrejme je tu „problém“ a rozhodne ho treba riešiť. Skúšala som všetko. Mierové stretnutie na neutrálnej pôde – strašné fiasko. Ženské si vyhodili na oči hádam aj frajerov z minulých životov. Ďalší bol mŕtvy chrobák – dajte mi pokoj. Veľmi účinné, predaj vtedy klesol o 30%. V poslednom čase používam zhruba ten istý. Vypočujem obe strany (v ten deň potrebujem nevyhnutný alkoholový reset) a potom na hlavné herečky navalím veľa úloh v naivnej predstave, že ak budú mať veľa práce, nenájdu si čas na blbosti. Veľký omyl, nájdu. Ešte je tu možnosť poslať ich obe do riti a dať im výpoveď. Hneď ako opustia brány firmy sa vytvorí nová znepriatelená dvojica a idete od začiatku. Ženy asi potrebujú pracovať v napätí. A okrem toho, ak vyhodíte dvoch ľudí, dvoch musíte aj prijať a tí nie sú na sklade. Alebo sú, ale prihlásia sa vám opäť samé ženy.

Samozrejme, že sú aj výnimky – ženy, ktoré sú úplne v pohode, tie však v ženskom kolektíve dlho nevydržia a s nechápavým pohľadom odchádzajú po pár dňoch preč. Riešenie podľa mňa je asi jediné. Vziať si zo stola tých pár vecí a zbytky zdravého rozumu a už len utekať. Ale vždy po takomto partizánskom čine si hľadám novú prácu a dostanem sa na miesto s dvojnásobným množstvom žien. Tak už radšej nepokúšam. Cez víkend si zregenerujem mozgové bunky s potom sa uvidí..