2.  Kapitola  Boj sa skončil rovnako rýchlo, ako sa začal. V hlavnej úlohe sa predstavila teleskopická tyč.

1. kapitola Ľudia sú jebnutí. O pravdivosti tohto výroku som presviedčal svoje okolie vždy, keď som sa ožral.

V samostatnej cele kľačala na zemi žena. Dlaňami rúk si šúchala tvár, sem-tam si prehrabla prstami vlasy alebo sa päsťami udierala do hlavy. Od jej zadržania a prevozu do cely predbežného zadržania si s ňou nevedel nik rady a akýkoľvek pokus o dialóg stroskotával na jej neochote odpovedať.

Členovia primitívnych kmeňov veria, že keď zjedia časť tela nepriateľa, ktorého premôžu v boji, tak sila, ukrytá v súperovi, stane sa ich vlastnou. Takto dosiahnu novú, dokonalejšiu úroveň vlastného ja.

Stálo ma príliš veľa úsilia a hromadu peňazí, kým som sa konečne prepracoval ku kontaktom, ktoré ma vedeli nasmerovať ďalej. Potom to bolo oveľa náročnejšie a vyčerpávajúcejšie. Skupinka ľudí, venujúca sa praktikám, o ktoré som mal záujem, operuje mimoriadne opatrne.

Koce, nevýrazný Bulhar v stredných rokoch, sedel na sedadle autobusu a so záujmom pozoroval ľavý pletenec hornej končatiny, ktorý mu pred krátkou chvíľou odtrhol zliatinový črep bloku motora. Explózia, ktorej predchádzal silný záblesk sprevádzaný rachotom, pri ktorom praskali ušné bubienky, prišla nečakane.

Chcel by som vedieť čarovať.  Ale neviem. Podľa internetov je vraj čarovanie celkom jednoduché. Stačí sa sústrediť, poznať zázračnú formulu, vyriecť ju v správnom okamihu a kúzlo je na svete. Mne sa podarilo len také chabé eskamotérstvo, čo kúzlom ani nie je. Volá sa magické oko.

Celé kráľovstvo, mŕtvy drak a polovica princeznej Ako zareaguje vrchnosť, keď krajinu začne terorizovať drak?

Milé čitateľky, šarmantní čitatelia,po odštartovaní nového tematického celku s názvom Čo keby? som si uvedomil hneď tri veci. Spomedzi tých troch si s ťažkosťami spomeniem na dve, preto vám prezradím aspoň tú jednu, ktorá mi v pamäti uviazla: Mám problém s pamäťou. Či? Čo som to chcel? Aha! Už viem.