Ako sa hovorí: “Na svete sú len dva typy ľudí. Tí, ktorí sú z Trebišova a tí, ktorí chcú byť z Trebišova.” No a ja som mal to nešťastie, že som prvá možnosť.

Slovenské internety sa v nedávnej dobe zmenili z liahne politológov na výročné stretnutie hokejových trénerov. Ak ste to nepostrehli, tak to bude pravdepodobne tým, že táto zmena prebehla rýchlejšie, než váš prvý sex (a aj terajší, ak nejaký máte).

Pôvodne som mal rozpísaný článok o tom, ako som si asi po piatich rokoch zapol telku aj na niečo iné, ako na hranie hier, no v poslednej dobe som tu toho o televízii čítal viac, tak reku, napíšem vám o druhej najobľúbenejšej činnosti po hraní – o alkohole.

Bol to štvrtok ako každý iný. Ráno som vstal na otrasný zvuk budíka, 15 minút som p*čoval, že prečo ešte nie je piatok, no ani zďaleka som netušil, čo ma v ten deň čaká. Započal som teda svoj každodenný rituál, zasadol na trón a pomaly začal produkciu sťa trištvrtina slovenskej rapovej scény.

Je to už nejaká doba, čo som sem naposledy prispel a vždy, keď som sa rozhodol niečo nové naďatlovať, tak som buď zaspal alebo som sa opil a nedopísal. Odvtedy už ubehla nejaká doba, udialo sa mnoho vecí a pretieklo niekoľko vysokoškoláčok na Prešovských diskotékach.

Predtým, než začnete čítať tento článok, vás chcem upozorniť, že bude vysoko neodborný, jednoduchý a prízemný, presne ako polovica vtipov v tom filme. Keď som vyšiel z kina, musel som si to trochu prejsť hlavou (nie ako Kurt Cobain), či vôbec niečo k tomuto napíšem, ale ako môžete vidieť ...

Revenant a.k.a. Zmŕtvychvstanie, aj keď lepšie by bolo povedané Zmŕtvychplazenie Ďalší vysokoodborný príspevok by som chcel najprv trochu venovať takej kultúrnej udalosti, akou je návšteva kina.