S obavami som vystúpila z autobusu č. 39 na Mlynoch. Už len samotná jazda bola zážitok, pretože nikdy by som nepovedala, že sa do neho môže zmestiť toľko ľudí, batohov a kufrov a k tomu jeden trpezlivý kolega rodu slsp.  A to som ešte netušila, že takto budem cestovať takmer každý deň.

A tak sa mi pritrafilo navštíviť hokejový sviatok v Kodani. Teda pôvodne som to naplánovala ako darček k Vianociam a obdarovaný musel počkať toť až do mája, kým bude darček zrealizovaný.

Ľudí je málo. Ochotných pracovať ešte menej. Samoobsluha je realita a budúcnosť. Áno, samoobsluha sa využíva už v mnohých oblastiach. Spomeňte si napríklad na svoj posledný nákup. Pokladne sú plné, tak idete radšej k samoobslužkám. „Vítame Vás,“ ozve sa nádhera a vy začínate pomaly skenovať tovar.

Ležíte v posteli a myslíte na biele huňaté zvieratko, z ktorého je všeobecný osoh, lebo aj mlieko, aj mäso, aj vlna sa dá, ba aj čosi pokosí. Len netuším, kto ho ustanovil za medzinárodnú jednotku spánku, lebo vraj ak chcete zaspať, je ich nutné počítať.

Otázka je zatiaľ nejasná. Možno by ste požičali, možno nie, všetko záleží na obsahu pôžičky. Možno si od vás už tretí deň „požičiava“ kolega cigaretu, lebo práve prestal fajčiť a keby si kúpil celú krabičku, tak ju určite stiahne celú a ešte v ten deň. Táto situácia vás možno naserie, ale extra neublíži.

Tento rok k nám bola zima naozaj štedrá. Nakydalo nám niekoľkokrát, dokonca mám pocit, že viac kydalo v našej najdôležitejšej ako na vidieku.

Bol pondelok ráno a niekto mi intenzívne búchal na dvere. Búchanie sa striedalo s hnusným zvonením, ktoré som už dávno chcela vymeniť, ale až tak často sa u nás nezvoní, takže vlastne nebolo prečo. S nadávkami som vstala z postele a presunula sa ku vchodovým dverám.

Najlepší vraj idú za nimi, no to určite... šomrem si pre seba a v pravidelných intervaloch prihodím aj nadávku, pri ktorej by sa slušná žena mala minimálne červenať, maximálne neviem. V mojom okolí žiadne slušné ženy nie sú. Všetky používajú nadávky. Asi preto, že na Slovensku sa dá prežiť v plnom zdraví len poriadnym uľavením si.

Konečne skončil rok 2016. Aký bol? Ako ste sa mali? Čo sa vám podarilo a čo nie? Na tieto otázky nepoznám odpovede. Zatiaľ neviem čítať myšlienky. Našťastie. Keby som vedela, už by ma nikto nemohol oblbnúť a usmievať sa mi do ksichtu, aj keď ma možno neznáša.