Denník pacienta
- Od: Michal Rovňák
 - Dátum: 20 december 2014
 
 
Všemocná Salus (áno s S, krížovkári potvrdia) a nadpozemský R.K. mi je svedkom, že tento článoček som mal nachystaný skôr, než Ivanine trápne sťažnosti, že umieranie v nemocnici je nepohodlné. Predbehla ma. Ale potom si vravím - neva! Veď prečo tú tému nerozvinúť.
Vážení otcovia, milí čitatelia, drahí abonenti,kultúrno-spoločenský portál Dailymale vám na dnešný deň pripravil tretie pokračovanie pôvodného pedotriptychu Biť či nebiť.Prajeme vám príjemné čítanie!
Priznám sa, že ma potešil ohlas na prvú časť článku (aj keď sa obávam, že zaujal najmä tú časť populácie, ktorá by podľa klubových zásad mala mať prístup na túto stránku zakázaný). Tak teda tu som! S druhým dielom. A nadpis dostane zmysel. Aby som vás nenapínal – určite „biť!
Istý kamarát mi nedávno prezradil onú nádherne zdrvujúcu správu, že čaká dieťa. Teda nie on, samozrejme. Aj keď sa mi zdá, že začal trocha priberať. A tak mi odrazu začali nabiehať spomienky na vetu: „Je tam druhá čiarka!“, čo sa vo forme revosmiechu rinula zo záchodu v jedno sobotné ráno.
Diel druhý – turecký A som tu zas! Váš obľúbený mikRób(ert). Trápnu slovnú hračku na úvod máme za sebou a môžem pokračovať v hlienovitom príbehu o svojej dovolenkovej ceste na slizniciach členov rodiny Rovňákovcov. Skončili sme vystúpením z autobusu pred hotelom.
Diel prvý – turecký Na úvod sa predstavím. Som RNA ortomyxovírus. Ale kamoši ma volajú chrípka.Možno sa čudujete, ale aj my s chalanmi sledujeme tento DM plátok. Napriek tomu, že až tak striktne nerozlišujeme medzi chalanmi a babami. Ale sme drsní a len málo z nás nosí bielkovinovú sukňu.
Každý z nás už niekedy zvracal. Slovensko je krajina, ktorá k tomu denne poskytuje množstvo dôvodov. Nebojte sa, nechcem sa venovať technológii správne hodenej tyčky (i keď z hľadiska balistiky je to nesporne zaujímavá téma). Chcem sa len úprimne vyznať z toho, čo ma trápi. Takže: Dávivý reflex je spravodlivý a zásadový.
Diel tretí – turecký Bl-bl-bl-bu! A som tu zas, aby som vám sprostredkoval typickú vysnívanú a upachtenú dovolenku slovenskej strednej vrstvy - očami zákerného mikróba. A do tretice to bude, ako inak, o treťom ochorení. Po tom, čo som sa poihral s leukocytmi krpatého a krpatej, dostal som chuť na väčšie sústo. Skosil som starého Rovňáka!
Kreatívny človek sa nikdy nemôže nudiť. Vážne. Ja napríklad, keď nie je nič na práci, tak kreatívne... spím. Ale minule som objavil niečo lepšie.






