Hlavu zvieram oboma rukami a snažím sa ju udržať pokope. Čelom tlačím do sedadla pred sebou, dýcham čo najplytšie, aby naftové výpary z rýchločlnu neprenikli do hĺbky pľúc. Žalúdok som už presvedčila, že prakticky neexistuje a aj keby existoval, nie je v ňom nič, čo by chcelo navštíviť palubu. Už dávno, veľmi dávno mi nebolo takto brutálne zle pri plavbe loďou.
India nemá vďaka niektorým autorom, ktorí publikovali na DM insajderské články so zážitkami zo služobných pobytov, resp. príspevkom v diskusiách, príliš dobrú povesť. Ale ako vyzerá India z pohľadu bežného turistu? Poďme sa na to spoločne pozrieť.
Upozornenie: v tomto článku nebudú žiadne negatívne hodnotenia, ani negatívne emócie a názov nie je myslený ironicky. Ja naozaj Tatry milujem a trávim v nich toľko času, koľko sa dá. Čo znamená menej, ako by som chcela, ale primerane mojim možnostiam.
The world's largest generator of renewable clean energy Písal sa rok 1975. Rok, v ktorom sa začala stavba najväčšej hydroelektrárne na svete, na juhoamerickej rieke Paraná, ktorá je druhou najdlhšou riekou celého kontinentu a súčasne siedmou najdlhšou riekou na svete.
Povzbudená vedomím, že na pôde DM sa už viackrát objavili pojmy: „Snina“, prípadne „Humenné“, v ktorých sa zhutňuje všetko to, čo sa zlieva do všeobecne zaužívaného označenia „východ“, predkladám ctenému DM crew článok o Kremenci, slovenskom konci sveta, severovýchodnom hraničnom bode, v ktorom sa stretávame s Poľsk
Mňa vždy iritovalo to prázdne miesto na mape Slovenského raja medzi rôzne pomenovanými Kyseľmi (Malý, Vyšný, Veľký). A počúvanie skaziek, povestí a bájí o existencii rokliny Kyseľ, ktorá je už od roku 1976 uzavretá po veľkom požiari, kedy prakticky úplne vyhorela.
Konečne stojím na Černopolní ulici v Brne pred vchodom do legendárnej vily Tugendhat. Čaká ma prehliadka budovy, ktorá je radená medzi najvýznamnejšie funkcionalistické stavby v celosvetovom merítku.
Antré k tomuto článku nevzniklo počas bežeckého tréningu, ani ako reakcia na nedostatok článkov, ktorý mesjé Nemeš miestami prezentuje v diskusii, ale pri prelistovaní akéhosi mienkotvorného dámskeho časopisu z tohto roka. Časy sa menia.
Dôverujúc heslu: „Najhoršie, čo sa vám vo favele môže stať je, že stúpite do psieho h...a,“ sme sa v Riu zverili do rúk miestneho sprievodcu Zezinha, ktorý nás vzal do najväčšej brazílskej favely, do Rocinhe.
