Všetko sa serie.Autobusový terminál v Osle je názornou ukážkou víťazstva formy nad funkciou. Z architektonického hľadiska je dokonalý, estetický, vynikajúco zapadá do okolitej zástavby a architekt, ktorý ho má na svedomí, zaň aj dostal nejakú cenu.

Keď vás dispečer cez telefón požiada, aby ste pričuchli k sedadlu a na otázku prečo (položenú nerozumne až po pričuchnutí) vám povie, že na ňom deň predtým zomrel a vyprázdnil sa cestujúci a chce len vedieť, či ho vyčistili poriadne, nie je to najlepší začiatok pracovného dňa.

15:00 Hádžem zložené reťaze do kufra, v duchu sa modliac k Veľkému Nebeskému Dispečerovi, aby som ich už túto zimu nevidel, a práve sa bez výrazného úspechu snažím očistiť si nohavice od snehovej brečky, keď mi začne cvrlikať služobný mobil.

9:00 - Po rannej špičke deň pokračuje jeho najnudnejšou časťou, aj keď o pár rokov, keď sa budem v centre Osla vo večne narvanom kĺbovom autobuse prepletať úzkymi upchatými ulicami, budem na tú nudu ešte nostalgicky spomínať. Vymením Kebab za nízkopodlažné Volvo a idem sa krútiť na mestskú linku z centra na predmestie Heradsbygda.

Po ukončení činnosti v Stavangeri mňa a ďalších šesť kusov vodičov odkomandujú do mesta Hønefoss, asi 60 kilometrov severne od Osla. Zo všetkých miest, kde som kedy pracoval mi tu, kde jazdím linky malomestskej MHD a do okolitých dedín, bolo najlepšie. V toto januárové ráno v roku 2009 leziem z teplej postele a už reflexívne môj prvý pohľad smeruje k teplomeru za oknom.

19:20 Preberám druhý autobus, tento raz nízkopodlažný echt deutsch Mercedes Citaro. Na rozdiel od slovenských firiem tu sa autobusy vodičom neprideľujú, každú zmenu máme iný.

Volume 1 – Stavanger Je november roku pána 2007, piatok, 13:30 a ja prichádzam do garáží firmy, ktorá mňa a tucet ďalších Slovákov po šesťtýždňovom kurze nórčiny (viem povedať ako sa volám a ktorá je moja obľúbená farba) zamestnala ako vodičov regionálnej autobusovej dopravy v západonórskom meste